Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5P/211/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209001
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812209001.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v opatrovníckej veci maloletého C. C., D..
XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave,
na návrh matky L.. Z. C., D.. XX. X. XXXX, t. č. bez pracovného pomeru, bytom S. G. XXX, zastúpenej
JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Hviezdoslavova 4, za
účasti otca O. C., D.. XX. XX. XXXX, t. č. bez pracovného pomeru, bytom S. S. Z. XX, zastúpeného

JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Čučmianska dlhá 26,
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého C. C., D.. XX. X. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L.. Z. C.,
D.. XX. X. XXXX.

Súd otca O. C., D.. XX. XX. XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého po 30.- Eur
mesačne, počnúc od 14. 9. 2012 do 31. 12. 2012 a od 1. 1. 2013 po 100.- Eur mesačne, vopred vždy
do 15.-tého dňa toho - ktorého mesiaca, do rúk matky.

Súd ďalej z a v ä z u j otca zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. 9. 2012 do 30. 4. 2014

vo výške 706.- Eur s tým, že súd otcovi p o v o ľ u j splatiť tento nedoplatok v mesačných splátkach
po 20.- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s bežným výživným, do rúk matky.

Súd u p r a v u j e styky otca s maloletým tak, že sa bude môcť stretávať s maloletým každý
druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že tieto styky budú prebiehať za prítomnosti
jeho matky H. C..

Súd otcovi ďalej p o v o ľ u j e stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v týždni od 15.00 hod.
do 17.00 hod. za prítomnosti matky.

Súd z a m i e t a návrh matky na zákaz styku otca s maloletým.

Štát n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :Matka podaným návrhom žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal
prispievať na jeho výživu po 300.- Eur mesačne, počnúc od podania návrhu a zakázal styky otca s
maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z jej mimomanželského pomeru, ovšem

s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti. Ona doposiaľ umožňovala otcovi stretávať sa s
maloletým. V týchto vzťahoch došlo k zlomu. Otec dieťaťa má určité psychické problémy depresívneho
charakteru, máva samovražedné úmysly. Dozvedela sa, že otec v poslednej dobe požíva alkohol aj
nejaké psychotropné látky. Na základe toho žiadala otcovi zakázať styky s maloletým. Ona sa po
skončení materskej dovolenky zamestnala len na dohodu. Otec predtým pracoval vo Francúzsku, kde

zarábal okolo 2.500.- Eur. Mal tam možnosť aj ďalej pracovať, ovšem on sa vzdal výhodnejšieho
zamestnania bezdôvodne.

Otec súhlasil s návrhom matky na zverenie maloletého do jej starostlivosti, ale nesúhlasil s tým, aby
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 300.- Eur mesačne. Uviedol, že v súčasnom období nie je
nikde zamestnaný, pretože on pracoval na živnosť, ktorú má v súčasnom období pozastavenú, pretože
v súčasnom období nemá prácu. On pracoval vo Francúzsku, odkiaľ sa po dohode s matkou vrátil,

pretože sa chcel podieľať na starostlivosti o syna. Aj po prerušení spolužitia sa s maloletým stretával a
neboli žiadne problémy. Popieral, že by sa matke vyhrážal. Na potreby maloletého prispieva po 50.- Eur
mesačne a napriek tomu, že v súčasnom období nie je zamestnaný, za pomoci rodičov bude výživné
platiť v tejto výške.

Právna zástupkyňa otca navrhovala návrhu matky vyhovieť ohľadom starostlivosti o maloletého, ale

nesúhlasilastým,abyotecbolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletéhopo300.-Eurmesačne,pretože
otec v súčasnom období nie je nikde zamestnaný. Styky otca s maloletým navrhovala upraviť tak, že
otec sa bude môcť s maloletým stretávať každý druhý víkend od soboty do nedele a potom každý utorok
a štvrtok v týždni za prítomnosti matky.

Kolízny opatrovník navrhoval návrhu matky vyhovieť a styky otca s maloletým upraviť tak, aby to bolo

v záujme maloletého.

Zo správy od Obecného úradu vo Vyšnej Slanej vyplýva, že otec žije v spoločnej domácnosti s rodičmi
v rodinnom dome. Žije usporiadaným životom.

Zo správy od Obecného úradu v Kobeliarove vyplýva, že matka žije v spoločnej domácnosti s rodičmi,
kde sa príkladne stará o maloletého.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že maloletý má
silnú citovú väzbu vo vzťahu k matke. Vo vzťahu k otcovi prejavuje zmiešané pocity. Má zachované
nejaké negatívne spomienky na jeho výbušnosť, kričanie a agresivitu voči matke. Vzhľadom na časový
odstup od stretnutia a absencii kontaktu s otcom v akejkoľvek podobe dochádza k tomu, že citový vzťah
k otcovi stráca na intenzite. Nedošlo však k celkovej strate väzby na otca, je ale potrebné, aby bolo

dieťa pozitívne stimulované ku kontaktu s otcom, aby sa tento realizoval v kľudnej atmosfére. Nebolo
zistené, že by sa maloletý otca bál, že by ho odmietal. Negatívne spomienky majú tendenciu ustúpiť do
úzadia, ak sa nepripomínajú, ak emocionalita a správanie otca budú bez výkyvov a ak bude maloletý
zažívať, že rodičia komunikujú medzi sebou citovo neutrálne, bez negatívnych emócií. Nie je v záujme
maloletého zakázať styk s otcom. V záujme zdravého citového a osobnostného vývinu dieťaťa je, aby

cítilo záujem a lásku, ako aj starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ale je v jeho záujme najmä to, aby mu
otec bol pozitívnym vzorom rodičovského a mužského správania. Doporučila, aby styky otca s maloletý
prebiehali za prítomnosti tretej osoby, vzhľadom na jeho labilnú povahu.

Z výpovede svedkyne O.. Z. C. vyplýva, že ona bývala v spoločnej domácnosti asi rod po narodení
maloletého s rodičmi, a potom odišla bývať do Rožňavy. Ale aj vtedy chodila domov na víkendy. Návrh

matky na zákaz styku otca s maloletým považuje za dôvodný, pretože pokiaľ maloletý bol u otca adoniesol ho domov, asi tri noci sa zobúdzal, ako keby mal nočné mory. Veľmi často odchádzal ku svojim
rodičom a po čase sa znova vrátil. Ona bola viackrát prítomná, keď otec sa vyhrážal samovraždou.

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že matka poberala rodičovský

príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne.

Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava vyplýva, že matka nepoberá dávky v
nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.

Zo správy od Daňového úradu v Rožňave vyplýva, že otec v roku 2012 nemal žiaden príjem. V roku
2011 mal čistý príjem 3.323.- Eur.

Zo správy od EKO-MONT SH, s. r. o. Kobeliarovo vyplýva, že otec vykonával práce na základe

živnostenského oprávnenia formou subdodávky od januára 30. 9. 2013 Spolupráca bola skončená
písomne zo strany otca bez udania dôvodu v decembri 2013. Za obdobie od januára do augusta 2013
mal vyplatené 22.118.- Eur.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine s
prihliadnutím k ust. § 25 ods. 1 až 5 § 62 ods. 1 až 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a to tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia ako aj na základe vykonaného dokazovania maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené dobré podmienky a predpoklady pre správnu výchovu
maloletého a aj otec s tým súhlasil.

V zmysle ust. § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia zaviazal otca prispievať na výživu maloletého vo výške 30.- Eur
mesačne za obdobie od 14. 9. 2012 do 31. 12. 2012, pretože otec v tomto období nebol zamestnaný
a okrem dávok v hmotnej núdzi nemal iný príjem.

V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia ako aj na základe vykonaného dokazovania otca zaviazal
prispievať na výživu maloletého po 100.- Eur mesačne, počnúc od 1. 1. 2013. Otec v roku 2013 pracoval
vo Francúzsku na živnosť, kde zarábal okolo 2.500.- Eur mesačne. Túto činnosť mal možnosť vykonávať
aj naďalej, ovšem on bezdôvodne tieto práce ukončil. Preto súd dospel k záveru, že bez vážneho dôvodu
sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na možnosť dosahovať príjem

ako aj v predchádzajúcom období, je v schopnostiach a možnostiach otca, v určenej výške prispievať na
výživu maloletého už aj vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na skutočnosť, že matka v
súčasnom období pracuje len na dohodu, kde dosahuje minimálny príjem a svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému si v prevažnej miere plní svojou osobnou starostlivosťou.

Súd zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. 9. 2012 do 30. 2014 vo výške 706.- Eur,

ktorý nedoplatok predstavuje rozdiel medzi určeným výživným a zaplateným výživným /otec za obdobie
od 14. 9. 2012 do 31. 12. 2012 mal zaplatiť výživné vo výške 106.- Eur a za obdobie od 1. 1. 2013 do
30. 4. 2014 vo výške 1.600.- Eur a v skutočnosti za celé obdobie zaplatil sumu 1.000.- Eur/. Súd otcovi
povolil zaplatiť tento nedoplatok v mesačných splátkach v zmysle ust. § 160 ods. 2 O. s. p.

V zmysle ust. § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo

ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk

dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.Súd v zmysle citovaného ustanovenia upravil styky otca s maloletým tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä z prešetrenia
pomerov u otca, ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania. Je právom otca, aby sa s maloletým

stretával a je to aj v záujme maloletého. Maloletý je citovo viazaný na matku, ovšem celkom nie je
narušenáanijehocitováväzbanaotca.Jevšakpotrebné,abystykymaloletéhosotcombolistimulované
aj zo strany matky a rodičia dokázali medzi sebou komunikovať bez hádok. Vzhľadom k tomu, že zo
strany matky boli vznesené námietky voči správaniu sa otca, súd upravil styky tak, aby maloletý počas
víkendov bol u otca za prítomnosti jeho matky a cez týždeň za prítomnosti matky.

Súd zamietol návrh matky na zakázanie stykov, pretože to nie je v záujme maloletého a doporučila to
aj znalkyňa.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ust. § 148 ods. 1 O. s. p.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že po

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).