Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/240/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113227606
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113227606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: W. S., bytom D. V., B. XXXX/XX, proti odporcovi: N. V.,

bytom A. XX, D. V., zastúpený V. V., A. XX, D. V., o zrušenie vyživovacej povinnosti, sudkyňou JUDr.
Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu
Nitra P 147/95-83 zo dňa 2. 12. 2003 dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 20. 8. 2013 domáha zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporcovi. Návrh odôvodnil tým, že po osemročnom štúdiu na vysokej škole ukončil štúdium a preto
žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2013 uviedol, že je naďalej v akademickom roku

2013/2014 študentom magisterského štúdia II. ročníka, študijného odboru etnológia.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu, nakoľko pred pojednávaním bol sa
na fakulte informovať o štúdiu syna, kde mu bolo povedané, že odporca nechodí do školy, neodovzdal
diplomovú prácu. Odporca študuje už deviaty rok na vysokej škole pod rôznymi zámienkami, keďže do
školy nechodí, neodovzdal diplomovú prácu, nekomunikuje so školou, nie je ochotný prispievať na jeho
výživu. Uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 502 eur mesačne.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu, matka odporcu, na pojednávaní uviedla, že syn začal študovať
v roku 2004 a doteraz štúdium ukončené nemá. Teraz prepadol minulý rok, keď nespravil diplomový

seminár a opakuje druhý ročník magisterského štúdia. So zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí,
nakoľko syn stále študuje. Uviedla, že ona je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume 360 eur
mesačne.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, nakoľko
zákon o rodine nepozná žiadnu vekovú hranicu, do ktorej je rodič povinný platiť výživné na svoje dieťa.
V súčasnej dobe stále študuje na vysokej škole, teda sa pripravuje na povolenie, nie je zamestnaný a
preto povinnosť rodiča platiť výživné trvá.Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný od 1. 4.
2005 (ďalej len zákon o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere s o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia
súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak
si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.
Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Zákon o rodine
v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine hovorí o povinnosti rodiča prispievať na výživu dieťaťa, pokiaľ
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Citované ustanovenie vymedzuje zároveň rozsah minimálneho
výživného odvodeného od životného minima na nezaopatrené dieťa. Pojem nezaopatrené dieťa je pre
účely tohto zákona vymedzený v ust. § 3 zák. č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a

doplnení zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v platnom znení. Tento zákon pozitívne a negatívne
vymedzuje nezaopatrené dieťa z hľadiska veku a prípravy na budúce povolanie. Zákon určuje vekovú
hranicu nezaopatrenosti dieťaťa do dovŕšenia 25 rokov, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie
štúdiom, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo vykonávať zárobkovú
činnosť pre chorobu alebo úraz, čím sa rozumie dočasná pracovná neschopnosť.

Z hľadiska negatívneho vymedzenia sa nepovažuje za neopatrené dieťa, ktorého štúdium podľa
študijného programu presahuje jeho štandardnú dĺžku. Štandardná dĺžka štúdia je vyjadrená v zák. č.
131/2002 Z. z. o vysokých školách. Zákon o rodine síce neupravuje vekovú hranicu, dokedy je rodič
povinný prispievať na výživu dieťaťa, ale aj táto povinnosť musí byť limitovaná určitou hranicou, pretože
vyživovacia povinnosť rodičov nemôže trvať neobmedzene. Súdy by mali preto akceptovať vekovú

hranicu 25 rokov, danú sociálnymi predpismi ako všeobecné kritérium.

Vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomzásadnetrvápocelúdobuprípravydieťaťanabudúcepovolanie,
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje
budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské.
Súdna prax vyžaduje v prípadoch, aby ďalšie štúdium, ku ktorému dochádza po prerušení štúdia malo

obsahovo a časovo náväznosť na predchádzajúce štúdium a na výkon zamestnania v medziobdobí.
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zásadne netrvá vtedy, ak dieťa, ktoré skončilo prípravu pre
svoje budúce povolanie sa rozhodne pre prípravu v inom odbore, ak táto ďalšia príprava nenadväzujena predchádzajúcu a ani nie je zvyšovaním jeho doterajšej kvalifikácie. I keď by sa teda zmenil záujem
a zameranie dieťaťa, nebude to mať vplyv na ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. To platí i vtedy, keď
dieťa prípravu na budúce povolanie bezdôvodne preruší.

Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná dôvodnosť predmetného kritéria
je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi
rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba , ktorá sa

takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založená práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem
dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Na prípady
rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych
okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napr. príjmové a
majetkové pomery oprávneného, v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť od oprávneného,
napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom prevyšovali majetkové pomery povinného. Rozpor

s dobrými mravmi ako dôvod nepriznania výživného by mal byť spätý s konaním osoby, ktorá sa
priznania výživného domáha a nie s konaním iných osôb, t. j. tých, voči ktorým smeruje nárok na plnenie
vyživovacej povinnosti alebo tretích osôb. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia
rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. Kritérium dobrých mravom súd
preskúmava len pri plnoletých deťoch.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je zrejmé, že odporca je v súčasnej dobe stále študentom
denného štúdia na Filozofickej fakulte univerzity Konštantína Filozofa v N.. Študentom magisterského
štúdia (dvojročného) je nepretržite od 13. 9. 2011 a má povolené predĺženie štúdia v akademickom roku
2013/2014 z dôvodu neodovzdania diplomovej práce v stanovenom termíne. Z prehľadu, ktorý predložil
sám odporca (č.l. 8 spisu) vyplýva, že na vysokej škole študuje odporca od roku 2004, doteraz štúdium

ukončené nemá. Štúdium začal na FSŠ UKF N. v roku 2004, pokračoval na FPV UKF N. a následne
na FF UKF N.. Zároveň študoval na Umeleckej odbornej škole v A., ktorú ukončil v roku 2010 odbornou
skúškou. Z uvedeného je zrejmé, že odporca popri štúdiu na Umeleckej odbornej škole v A., študoval
zároveň na Univerzite Konštantína Filozofa v N., ktoré štúdium v štandardnej dobe neukončil, študuje
už 10 rokov. Podľa § 52 ods. 3 písm. a/, b/ zákona číslo 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení

neskorších predpisov, štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program, vrátane odbornej praxe
jetrianajviacštyriroky,vexternejformetrianajviacpäťakademickýchrokov. Podľa§53ods.4písm.a/,
b/ citovaného zákona o vysokých školách, štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa
(magisterský, inžiniersky a doktorský) v dennej forme štúdia je najmenej jeden a najviac tri akademické
roky, v externej forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky. Odporca začal študovať

na Univerzite Konštantína Filozofa v akademickom roku 2004/2005, bakalárske štúdium v štandardnej
dobe trvá tri, maximálne štyri roky, teda prvý stupeň vysokoškolského štúdia mal ukončiť najneskôr v
akademickom roku 2007/2008, magisterské štúdium v štandardnej dobe trvá dva, maximálne tri roky,
teda druhý stupeň vysokoškolského štúdia mal ukončiť maximálne v akademickom roku 2010/2011.
Navrhovateľ však aj v súčasnej dobe, t.j. ku dňu rozhodnutia súdu, má predĺžené štúdium z dôvodu

neodovzdania diplomovej práce riadne a včas. Tieto skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že
odporca neštuduje riadne, štúdium riadne v štandardnej dobe štúdia neukončil.

Súdna prax vyžaduje v prípadoch, aby ďalšie štúdium, ku ktorému dochádza, malo obsahovú a časovú
náväznosť na predchádzajúce štúdium a na výkon zamestnania v medziobdobí. Vyživovacia povinnosť
rodičov k dieťaťu zásadne netrvá vtedy, ak dieťa, ktoré skončilo prípravu pre svoje budúce povolanie sa

rozhodnepreprípravuvinomodbore,aktátoďalšiaprípravanenadväzujenapredchádzajúcuaaninieje
zvyšovaním jeho doterajšej kvalifikácie. Z predloženého prehľadu vyplýva, že štúdium odporcu na UKF
N. nemá súvislosť a to ani časovú a ani obsahovú na predchádzajúce štúdium, resp. štúdium, ktorým
bola Umelecká odborná škola v A.. Ukončením štúdia na tejto odbornej umeleckej škole odporca získal
schopnosť sám sa živiť a štúdium na UKF nie je obsahovo a ani časovo nadväzujúcim na toto štúdium.

Súd sa nestotožnil s námietkou odporcu, že vyživovacia povinnosť trvá, nakoľko sa sústavne pripravuje
na svoje budúce povolanie. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva a súdna prax
tomu nasvedčuje, že ani vyživovacia povinnosť nemôže trvať donekonečna, aj v záujme samotného
oprávneného musí byť riadne štúdium a riadne ukončenie prípravy na povolenie. Ani štúdium a tedapríprava na povolanie nemôže byť neprimerane trvajúca, nakoľko by stratila význam prípravy na
povolanie.

Keďže ani vyživovacia povinnosť povinnej osoby, t.j. rodiča, nemôže trvať donekonečna, súd musí zvážiť

a prihliadnuť na všetky okolnosti pri posudzovaní opodstatnenosti trvania vyživovacej povinnosti rodiča
voči dieťaťu. Súd poznamenáva, že odporca v júli t.r. dovŕši 29 rokov svojho veku. Sám odporca si musí
byť vedomý skutočnosti, že doba desať rokov štúdia nemôže byť považovaná za riadne štúdium.

Z uvedeného dôvodu preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, ako otca a povinnej osoby,
voči navrhovateľovi dôvodiac, že jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi netrvá.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, navrhovateľovi aj keď bol úspešný v konaní,

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nežiadal trovy konania priznať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušil.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.