Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109205668
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109205668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Táne

Veščičíkovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu: Y.. W. H., A. C. D., T. XXX, zast. JUDr. Petrom
Harakálym, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kováčska 28, proti žalovanej: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom,
Advokátska kancelária, Košice, B. Nemcovej 22, o zaplatenie 2.513 EUR istiny s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 40C/121/2009-347 zo 4.10.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaná nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.513 EUR

s 9% úrokom z omeškania od 28.1.2012 a nahradiť mu trovy konania 1.309,70 €, pozostávajúce z trov
právneho zast. na účet jeho zast. JUDr. Petra Harakalyho, Advokátska kancelária Košice, Kováčska
28, a zaplatiť súdny poplatok 150,50 € na účet súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie o vzájomnom návrhu žalovanej zastavil.

Vychádzajúc z § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 788 ods. 1 až 4, § 797 ods. 1,2, § 816, § 800 ods.
1,2,3, § 801 ods. 1,2,3, § 802 ods. 1,2, § 802a, § 516 ods. 1,2, § 575 ods. 1,3 , § 517 ods. 1,2 , § 3
ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v znení do 31.12.2008 (ich znenie citoval) a na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalovaná ako poistiteľ a žalobca ako poistený uzatvorili 26.1.1997

poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo životné poistenie žalobcu pre prípad dožitia a pre prípad smrti,
poistná suma pre prípad smrti 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.707,- Sk, že 27.1.2012 došlo k zániku
poistnej zmluvy uplynutím doby a vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie vo výške 75.707,- Sk (2.513
EUR), že predmetnú poistnú zmluvu uzatvoril žalovaná na základe kalkulácie sadzby poistenia, ktorá
bola súčasťou obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne a bola v súlade s povolením žalovanej
na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo
dňa 30.5.1995, že od 1.9.2005 prešla pôsobnosť dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom

na Národnú banku Slovenska, ktorá u žalovanej vykonala v októbri 2007 dohľad a konštatovala, že
kalkulačné vzorce žalovanej nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa zaviazala plniť v prípade vzniku poistných udalostí a uložila žalovanej prijať
opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov, že v dôsledku výsledkov dohľadu Národnej banky
Slovenska žalovaná doručila žalobcovi návrh na vyjadrenie k ďalšiemu trvaniu poistenia a predložila mu
3 alternatívy: alternatíva a) poistná suma pre prípad smrti 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.707,- Sk,

doba poistenia končí 27.1.2007, doba platenia končí 27.1.2007 a žalobca bude ďalej poukazovať poistnévo výške 358,- Sk; alternatíva b) poistné do budúcna 542,- Sk, poistná suma pre prípad smrti 50.000,-
Sk, pre prípad dožitia 75.707,- Sk, dlžné minulé poistné 22.081,- Sk; alternatíva c) odkupná hodnota k
výplate 30.438,- Sk, že v prípade, že si žalobca nezvolí ani jednu alternatívu, žalovaná ukončí poistenie

s výplatou odkupnej hodnoty, ktorú poukáže žalobcovi, že žalobca oznámil žalovanej, že nesúhlasí ani
s jednou navrhovanou alternatívou a že trvá na pôvodne dojednaných podmienkach poistnej zmluvy, že
žalovaná listom 20.6.2007 oznámila žalobcovi zánik poistenia, že došlo k zániku poistenia 16.5.2008
podľa Obč. zák. s tým, že odbytné, ktoré bude vyplatené žalobcovi je 30.452,- Sk. Zistený skutkový stav
posúdil v súlade s cit. zák. ust. a urobil záver, že žaloba žalobcu, čo do zaplatenia poistného plnenia

pre prípad dožitia vo výške 2.513 EUR je dôvodná, pretože uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená
poistná zmluva, došlo k zániku poistnej doby uplynutím doby dňa 27.1.2012 a vzniku jeho nároku na
poistné plnenie vo výške 2.513 EUR. Súd skúmal platnosť poistnej zmluvy s poukazom na obranu
žalovanej a dospel k záveru, že je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili platne poistnú zmluvu, že
poistná zmluva mala všetky náležitosti stanovené cit. ust. Obč. zák. a práva a, že povinnosti účastníkov
upravovali aj všeobecné poistné podmienky. Konštatoval, že zmluva o poistení je občianskoprávnym

vzťahom, ktorý je upravený súkromným právom, že účastníci takéhoto vzťahu sú si rovní, t.j. majú
rovnaképostavenie,žepretokzmeneobsahupoistnejzmluvymohlodôjsťibanazákladevzájomnejvôle
oboch účastníkov, resp. z iných dôvodov upravených v Obč. zákonníku, že žalovaná doručila žalobcovi
návrh na zmenu poistnej zmluvu, ktorú žalobca neprijala, preto mal za to, že nedošlo k zmene obsahu
poistnejzmluvyakeďže dospelkzáveru,ženedošlokzmenepôvodnedojednanejzmluvy,ďalejskúmal,

či došlo k zániku poistenia v zmysle tvrdenia žalovanej. Poukázal na to, že k zániku životného poistenia
pre prípad dožitia a pre prípad smrti, nemôže dôjsť podľa ust. § 800 ods. 1 výpoveďou s poukazom na
ust. § 800 ods. 3 OZ, ktoré vylučuje zánik poistenia osôb takýmto spôsobom s výnimkou poistenia pre
prípad úrazu, že k zániku poistenia môže dôjsť v súlade s ust. § 801 pre nezaplatenie poistného, keďže
žalobca si plnil svoje povinnosti zo zmluvy a riadne platil poistné, že nemohlo v danom prípade dôjsť k

zániku poistenia z tohto dôvodu, že ďalším možným zákonom dovoleným spôsobom zániku poistenia je
dohodaúčastníkov,kuktorejnedošlo. Konštatoval,žežalovanásícedoručilažalobcovizrušeniepoistnej
zmluvy s odôvodnením „podľa Obč. zák.“, že dôvod zrušenia však nie je možné subsumovať pod žiadne
z ustanovení Obč. zák. a Všeobecných zmluvných podmienok upravujúcich zánik poistnej zmluvy, preto
je zrušenie poistnej zmluvy žalovanou neplatným právnym úkonom. Keďže dospel k záveru, že nedošlo

k zániku poistenia z uvedených dôvodov, skúmal či v dôsledku dohľadu Národnej banky Slovenska sa
plnenie žalovanej stalo nemožným. Tvrdil, že aj keď je nepochybné, že v dôsledku zmeny právnej úpravy
po uzatvorení poistnej zmluvy nadobudnutím účinnosti zák. č. 186/2004, Národná banka Slovenska
konštatovala, že kalkulácia poistného v účastníkmi uzavretej zmluve je nesprávna, že táto skutočnosť
nemôže ovplyvniť obsah predtým riadne a platne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, že

zmenouprávnejúpravynedošloknemožnostiplneniažalovanej,keďženenastalaobjektívnanemožnosť
plnenia, t.j. taký stav, že splnenie nie je všeobecne možné, že podľa § 575 ods. 3 OZ nejde o nemožnosť
plnenia ak plnenie možno uskutočniť, avšak s väčšími nákladmi, že v danom prípade bolo plnenie
žalovanej možné práve s väčšími nákladmi, čo preukázala sama žalovaná znaleckým posudkom, ktorým
vyčíslila svoju stratu a ušlý zisk v dôsledku nesprávnej kalkulácie poistného. Mal za preukázané, že

uplynutím 27.1.2012, došlo k zániku poistenia uplynutím doby a k vzniku nároku žalobcu na poistné
plnenie pre prípad dožitia vo výške 2.513 EUR, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny vo výške
2.513 EUR. Urobil záver, že poistenie zaniklo 27.1.2012, že v predmetný deň sa stal splatný nárok
žalobcu na poistné plnenie, keďže si žalovaná svoju povinnosť nesplnila, nasledujúci deň sa dostala do
omeškania, preto ju zaviazal zaplatiť úroky z omeškania odo dňa 28.1.2012 a výška úrokov z omeškania

zodpovedávýškeúrokovzomeškaniastanovenejust.§3ods.1nar.vládySRč.87/1995Zb.,ktoráčinila
ku dňu 28.1.2012 9%. Ďalej uviedol, že žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 9,25%, že jeho
žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej 9% ako nedôvodnú s poukazom na cit. ust. zamietol.
Poukázal na to (č.l. 337), že žalovaná 11.5.2012 podala vzájomný návrh, ktorý pred prvým pojednávaním
vzala späť, preto konanie o vzájomnom návrhu žalovanej podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že žalobca mal úspech v prevažnej
časti, keďže jeho neúspech bol v pomerne nepatrnej časti a to vo výške úrokov z omeškania 0,25%, že v
súladescit.zák.ust.priznalúspešnémužalobcoviplnúnáhradutrovkonania.Trovykonania pozostávali
z trov právneho zast. žalobcu, keďže ako spotrebiteľ bol oslobodený od platenia súdneho poplatku,
priznal mu náhradu trov právneho zast. podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhl.). Predmetom konania od podania žaloby od
13.3.2009 do podania návrhu na zmenu petitu do 14.2.2012 bolo určenie neplatnosti zrušenia poistenia,preto bola za úkony právnej služby v predmetnom období základom tarifnej odmeny právneho zást.
žalobcu podľa § 11 ods. 1 - 1/13 výpočtového základu, keďže nebolo možné určiť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, od podania návrhu na zmenu petitu na zaplatenie sumy 2.513 EUR dňa 14.2.2012

základná sadzba tarifnej odmeny činila podľa § 10 ods. 1- t.j. 101,25 EUR a žalobcovi vznikol nárok
za úkony právnej služby 1) prevzatie a príprava zast. 15.1.2009 - § 10 ods. 1 cit. vyhl. 53,49 EUR,
2) podanie návrhu 13.3.2009 - 53,49 EUR - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl., 3) písomné vyjadrenie
právneho zást. žalobcu doručené súdu 16.7.2010 na výzvu súdu 55,49 EUR - § 14 ods. 1 písm. b)cit.
vyhl., 4) vyjadrenie právneho zást. žalobcu zo dňa 14.10.2010 na výzvu súdu k návrhu žalovaného na

prerušenie konania 55,49 EUR - § 14 ods. 1 písm. b)cit. vyhl., 5) vyjadrenie právneho zást. žalobcu zo
dňa 9.6.2011 k druhému návrhu žalovaného na prerušenie konania 57 EUR -§ 14 ods. 1 písm. b)cit.
vyhl., 6) vyjadrenie právneho zást. žalobcu k odvolaniu voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh
žalovaného na prerušenie konania na výzvu súdu zo dňa 4.7.2011 - 57 EUR - § 14 ods. 1 písm. b) cit.
vyhl., 7) písomné podanie právneho zást. žalobcu zo dňa 2.11.2011 - zmena návrhu 57 EUR, § 14 ods.
1 písm. c) cit. vyhl., 8) porada s klientom zo dňa 16.4.2011 v zmysle zápisu z porady zo dňa 16.11.2011

v trvaní 1 hod. 15 min. - 14 ods. 2 cit. vyhl. vo výške 2/3 odmeny z 57 EUR, čo činí 38 EUR, 9) účasť
na pojednávaní dňa 16.11.2011, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. 57 EUR, 10) zmena návrhu 14.2.2012
- 101,25 EUR -§ 14 ods. 1 písm. b)cit. vyhl., 11) písomné vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 26.3.2012
- 101,25 EUR - § 14 ods. 1 písm. b)cit. vyhl., 12) účasť na pojednávaní dňa 24.5.2012 - 101,25 EUR
- § 14 ods. 1 písm. c)cit. vyhl., 13) písomné vyjadrenie právneho zást. žalobcu k vzájomnému návrhu

žalovanej zo dňa 21.6.2012 - 101,25 EUR - § 14 ods. 1 písm. b)cit. vyhl. a 14) účasť na pojednávaní dňa
4.10.2012 - 101,25 EUR - § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., t.j. 990,21 EUR plus režijný paušál § 16 ods. 3
cit. vyhl. 2x 6,95 EUR za rok 2009, 2x 7,21 EUR za rok 2010, 5x 7,41 EUR za rok 2011, 5x 7,63 EUR
za rok 2012, spolu 1.093,73 EUR, plus DPH 20% zo sumy 1.079,83 EUR, t.j. DPH zo všetkých úkonov
právnej služby a paušálu za úkony od 1.6.2009, čo činí 215,97 EUR, spolu trovy činili 1.309,70 EUR.

Vzhľadom k tomu, že úspešný žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, v súlade s §
2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov zaviazal
žalovanú, ktorá nemala v konaní úspech, zaplatiť súdny poplatok za žalobu 150,50 EUR podľa pol. 1a,
Sadzobníka tvoriaceho prílohu cit. zák.

Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zast. za úkon zo dňa 2.6.2009 - písomné podanie na súd,

nakoľkonejdeoúkonprávnejslužbypodľaust.§14cit.vyhl.,keďžepredmetnévyjadreniedoručilprávny
zást. žalobcu bez jeho výzvy.

Proti rozsudku, a to proti všetkým jeho výrokom podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), c), d) f) O.s.p..

V odvolaní uviedla, že rozsudok v celom rozsahu napáda proti výroku o povinnosti zaplatiť2.513,- EUR

s 9% úrokom z omeškania od 28.01.2012 a proti výrokom o náhrade trov konania a zaplatení súdneho
poplatku s odôvodnením, že záver súdu považuje za nezodpovedajúci v tom, že nezistil správne a
komplexne skutkový stav veci, keď okrem existujúceho posúdenia objektívnej nemožnosti jej plnenia z
poistného vzťahu, na ktorom aj teraz zotrváva a ktoré bolo objektívne vyvolané postupom kontrolného
orgánu pri výkone kontroly nad ňou, ako subjektom poisťovníctva v roku 2007, by túto skutočnosť mal

považovať za preukázanú len vtedy, ak by jej umožnil vykonať navrhované dôkazy, a to výsluch W.. Š.
ako svedka a oboznámenie správneho spisu MF SR č. j. 52/1024/1995.

Uviedla, že považovala tieto dôkazy za podstatné pre to, aby súdu chronologicky a komplexne objasnila
skutkový stav aj v čase, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcom, do ktorého vstupovali
obaja účastníci dobromyseľne, že začala podnikať v oblasti poistenia po roku 1995 a zmluvný vzťah

so žalobcom v roku 1998 uzavrela s cieľom poskytnúť mu poistenie, že v danom období však bolo
uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom, pričom v čase uzavretia zmluvy
so žalobcom boli podmienky vzniku i zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými všeobecnými
poistnými podmienkami a zákonom, pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v
zákonných normách neboli upravované, že ak by súd pripustil dôkazy navrhované aj ňou, mohla by nimi

dokázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamychzásahov do jej poistných vzťahov. Tvrdila, že komplexný obraz súdu by založil jeho skutkové zistenie o
tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom a že musela splniť všetky podmienky určené a schválené
štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na ktorý mali priamy a nepochybný vplyv

kontrolné závery Národnej banky Slovenska v roku 2007, že z týchto skutkových zistení by súd následne
vyvodil právne závery a právne posúdenia situácie inak, než v napadnutom rozsudku. Poukázala na
to, že ona je podľa názoru súdu v zmluvnom vzťahu jediný zodpovedný účastník, ktorý však konal
pod tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bola donútená fakticky vypovedať
poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu, ku ktorej došlo bez

jej zavinenia, že preto opravným prostriedkom namieta označené výroky rozsudku, aby sa aj ona ako
dobromyseľný subjekt poistného vzťahu od začiatku jeho vzniku domohla spravodlivého rozhodnutia aj
v jej prospech. Poukázala aj na argumentáciu v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 6.11.2007 sp. zn.
II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou
spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú obe strany sporu protikladne pôsobiace v snahe docieliť
súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo svoj prospech, že sa však týmto podľa jej názoru dôsledne

neriadil a rozhodol výlučne v jej neprospech. Tvrdila, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď
vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu malo dôjsť k dohode o zmene poistnej zmluvy a, že
túto skutočnosť sa jej nepodarilo preukázať, že tento záver súdu považuje za nesprávne vyhodnotený s
poukazom na ňou predložené dôkazy, že po zásahu kontrolného subjektu - NBS v roku 2007 - 2008 do
systému jej poistných vzťahov s množstvom svojich klientov, ktoré boli uzatvárané od roku 1995 až do

vykonanej kontroly v nezmenenom rozsahu podľa rovnakých metód výpočtu výšky poistného, došlo pre
ňu nepredvídateľne a bez možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť danú situáciu nasledovne,
že navrhla žalobcovi tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinila v snahe,
aby dosiahla v prvom rade dohodu so žalobcom (buď zotrvanie v poistnom vzťahu s nižšou hodnotou
poistenia resp. pri zachovaní pôvodne - nesprávne určenej výšky poistného, buď zotrvanie v poistnom

vzťahu s doplatkom poistného zo strany žalobcu, a tak zachovaním pôvodne určenej výšky poistného
plnenia alebo výplata odkupnej hodnoty s tým, že pri neakceptácii žiadnej z alternatív použije tretiu
alternatívy s ukončením poistného vzťahu). Tvrdila, že v súdnom konaní preukázala právny záujem na
snahe vyriešiť vzniknutý spor so žalobcom tak, že jednak chcel v priebehu sporu dosiahnuť dohodu o
urovnaní, že v priebehu súdneho konania listom z 11.5.2012 podala súdu vzájomnú žalobu, ktorú na

pojednávaní vzala späť a namiesto nej podala kompenzačnú námietku s návrhom priznania plnenia
žalobcovi vo výške 1.659,70 EUR, že túto sumu považuje za správnu matematicko-poistnú sumu,
ktorú si žalobca platením mesačného poistného za obdobie platenia poistného (10 rokov od 27.1.1997
do 27.1.2007) „predplatil“ a ktorá mu preto spravodlivo prináleží na rozdiel od pôvodne dojednaných
podmienok poistného vzťahu, že dokazovala nevyhnutnosť svojho konania voči žalobcovi pri ukončení

poistného vzťahu, a to čo najviac korektným a aj pre neho dostupným spôsobom.

Vytýkala súdu, že napadnutým rozhodnutím jej prístup k spravodlivému rozhodnutiu odmietol, že nemá
inú možnosť, než odvolaním sa domôcť toho, aby súd znova a z rovnocenného pohľadu vykonal nanovo
navrhované dôkazy, nové skutkové vyhodnotenie a následne aj správne právne závery, že súd takto
zistený skutkový stav nehodnotil a ju ukrátil na spravodlivom rozhodnutí, ktoré teda nemusí znieť len

v jej neprospech a môže byť kompenzované práve a jedine rozhodnutím súdu v spore, ktorý vznikol
nezavinene na strane žalobcu, ale aj nezavinene na jej strane vyvolaním zmeny podmienok v priebehu
trvania poistného vzťahu v dôsledku konania tretieho subjektu ako orgánu verejnej moci nezávislého
od nej.

Poukázala na to, že súd vzhľadom na jej tvrdenia a všetky ňou predložené dôkazy tieto vzal do

úvahy len vo forme konštatácie ich existencie bez toho, aby si vytvoril obraz o celom priebehu poistného
vzťahu aj s akceptáciou vonkajších podmienok, za ktorých tento vzťah vznikal a za ktorých došlo k
ich zásadnej zmeny v roku 2007-2008, čo malo z jej pohľadu zásadný vplyv na ďalšiu existenciu
poistného vzťahu, že dôkazy súd vyhodnotil len jednostranne v jej neprospech a zamietol jej ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania, i keď celková jej situáciu po vykonaní dohľadu Národnou bankou

Slovenska na prelome rokov 2007 - 2008, v ktorej sa nachádzala zrejme nemá obdobu v oblasti
poistných vzťahov a poisťovníctva vôbec, a teda po stránke skutkovej a právnej bolo výnimočná a
doteraz v právnej praxi nepoznaná resp. sa v rozhodovaní súdov doteraz nevyskytla, že nebyť záverov
NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno - matematickej
metódy, ktorú používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od roku 1995 so schválením

predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva (MF SR, Úradpredohľadnadfinančnýmtrhom),žebynikdysvojvoľneneprikročilakalternatívamvukončenípoistného
vzťahu so žalobcom, že konala voči žalobcovi formou ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre
objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi a bez subjektívneho zavinenia, že konala

v krajnej núdzi, keď ukončila poistný vzťah a ponúkla žalobcovi odkupnú hodnotu poistného vo výške
30.338,- Sk (1.007,03 eur) s tým, že poistný vzťah medzi nimi zanikol, že žalobca odkupnú hodnotu
neprijal.

Domnievala sa, že súd mal správne a spravodlivo vo veci rozhodnúť tak, že mal zohľadniť aj jej
kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p., ktorá spočívala v uplatnení si dlžného minulého poistného vo

výške 22.081,- Sk (732,95 eur), ktoré jej mal žalobca podľa správnych matematicko-poistných vzorcov
vyplatiť, pretože mal jej platiť namiesto poistného vo výške 358,- Sk (11,88 eur) sumu 542,- Sk (17,99
eur), že táto skutočnosť je dokázaná v spise sa nachádzajúcim listinným dôkazom jej listom zo dňa
15.05.2008 nazvaným „ Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K - odpoveď“.
Vytýkala súdu, že pri rozhodovaní sa hodnotením tohto dôkazu vôbec nezaoberal, čo preto spolu s
nevykonaním dôkazov ňou navrhovaných vo vyjadrení k žalobe z 16.04.2009 činí súdne rozhodnutie

nepreskúmateľným, čím je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná ďalej uviedla, že z tohto dôvodu považovala za nosný dôkaz aj ten, ktorý by jednoznačne
objasnil závery prvej kontroly z roku 1995 vykonanej u odporcu Ministerstvom financií SR, pretože
tieto predchádzali skutkovým a právnym záverom kontroly zo strany NBS u nej a odporúčaniam NBS
smerujúce k uloženiu jej povinnosti na odstránenie nedostatkov pod možnou hrozbou vysokej sankcie

až do možného odobratia povolenia na výkon činnosti na trhu poistných produktov životného poistenia,
že v tomto smere bolo rozhodnutie súdu pre ňu nepredvídateľné podľa § 118 ods. 2. O. s. p., pretože ani
neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia zo dňa 16.4.2009 k žalobnému
návrhu.

Ďalej uviedla, že podľa rozsudku súdu, tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia

nastolenou zmenenými právnymi predpismi už v priebehu existujúceho právneho vzťahu so žalobcom
nemali mať fakticky žiadny vplyv na existujúci poistný vzťah a boli podľa názoru súdu irelevantné, čo ona
v celom rozsahu namieta, že tento záver súdu považuje za neprimeraný a nerovnocenný vo vzťahu ku
zistenému skutkovému stavu. Tvrdila, že jej bolo rozhodnutím súdu odňaté jeho právo na spravodlivé a
vyvážené rozhodnutie, pretože takéto rozhodnutie mal učiniť v predmetnom spore, ktorý ona považuje

za značne atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie vznikajúcimi z neplnenia a
porušenia vzájomných zmluvných povinností, že komplexné rozhodnutie o návrhu aj protinávrhu v tomto
spore musí vykonať len súd ako nezávislá inštancia.

Poukázala na to, že vzniknutú skutkovú situáciu v roku 2007 - 2008 v poistných vzťahoch, ktoré
mala uzavreté s mnohými poistníkmi od roku 1995 a ktoré tak boli a sú postihnuté kontrolnými

závermi tretieho subjektu, ktorý bol nezávislý od nej a na druhej strane zároveň bola v závislom
vzťahu od jeho kontrolných zistení a bola nimi viazaná, nemohla vôbec ovplyvniť a nemohla túto ani
predvídať, že jej preto nemal pričítať zavinené porušenie povinností v právnom vzťahu so žalobcom
a nedostatočné preukázanie súdom označených právne významných skutočností predpokladaných
poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom. Položila otázku, že ako mohla v roku 1998, keď

došlo k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcom, predvídať situáciu, že po viacerých kontrolách štátnych
orgánov bude po 10-ich rokoch v poradí tretí štátny orgán ako kontrolný subjekt vyhodnocovať poistno-
matematické prepočty výšky poistného vo vzťahu k výške dohodnutých poistných súm, ktoré predtým
schválil dva štátne orgány (MF SR - 1995, Úrad pre finančný trh - 1999) ako nesprávne, že s touto
situáciou nemohla nijako počítať, že bola pre ňu nepredvídateľná a nemohla ju ani napriek uplatneným

námietkam voči kontrolným záverom NBS i jednaniam s kontrolnou skupinou NBS nijako zvrátiť, že na
druhej strane musela v zmysle záverov kontroly NBS aj nových zákonných úprav, na ktoré poukázala v
predchádzajúcich svojich vyjadreniach a na ktoré nemala žiaden dosah, dosiahnuť zmenu v posúdení
existujúcich poistných zmlúv.

Tvrdila, že skutočnosť, že doteraz žiaden súd neprejudikoval žiadny obdobný skutkový a právny prípad

obdobného charakteru, neznamená, že jej postup pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnejnemožnosti plnenia podľa § 575 Obč. zák. nie je možný a nie je právom dovolený, že práve atypické a
výnimočné prípady, za ktorý považuje aj daný prípad ukončenia poistného vzťahu so žalobcom, sú podľa
zák. noriem predpokladané ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na

jej strane vzniknutého nezávisle od jej vôle, že argumentovala, že v danom prípade aj potrebu vyriešenia
otázky zásadného právneho významu, ktorú nasledovne odôvodňuje.

Uviedla,žeztakéhotopoistnéhovzťahubysimalsúdrozhodnúťaspravodlivoprisúdiťobomúčastníkom
to, čo im právom náleží, že obaja vstupovali do právneho vzťahu dobromyseľne a v dobrej viere dodržať
vzájomné záväzky, že jej situácia po kontrole NBS znamenala jej konanie v krajnej núdzi docieliť v krátkej

časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou vysokej sankcie resp. straty poistného kmeňa, či straty
licencie v danej oblasti podnikania, bola jednoznačne vyvolaná rôznosťou kontrolných záverov štátnych
orgánov v rokoch 1995, 1999 a 2007 (ostatná s odstupom takmer 9-ich rokov, kedy za toto obdobie došlo
k výraznej zmene vonkajších podmienok v štátom regulovanej forme poistných vzťahov a ku zmene
právnych prepisov v SR i v náväznosti na európsky ponímané a chápané štandardy v tejto oblasti jej
podnikateľskej činnosti).

Poukázala na to, že napriek pravidlu, ktoré ona bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, že toto je
výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom
dovolené resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch, že práve v jej veci ide o takýto prípad, ktorý je
výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe ust. § 575 Obč. zák. a tento spôsob zániku
aj dokazovala v súdnom konaní.

Poukázala na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad v
časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval a
týmito sa neriadil, že rovnako ako aplikácia európskych noriem spotrebiteľského práva aj nad rámec
vnútroštátnej úpravy s jej aplikáciou v tejto veci súd musí zohľadniť a pristupovať eurokonformne
aj k pravidlám európskeho zmluvného práva. Podotýkala, že napriek upraveniu právneho vzťahu

slovenským právnym poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy majúce charakter
dobrých obchodných zvyklostí a dobrých mravov v právnych vzťahoch, že súd jej v tomto prípade nemal
prikázať, ale aj žalobcovi zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah zreguloval svojim zásahom iný -
tretí subjekt verejnej moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane jeden
z účastníkov vzťahu, a to ona - poistiteľ, je povinná postupovať podľa záverov kontrolných zistení aj

vo vzťahoch, ktoré už boli dávno predtým uzavreté, že kontrolný subjekt daný záver učinil s hrozbou
najzávažnejších sankcií voči nej, ktorá sama zistený nedostatok nezavinila a v rokoch 1995 - 2007 jej
nikdy nebol vyčítaný, ba naopak, v priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový priebeh
poistných vzťahov.

Namietala, že je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami

platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve, že súd
sa týmto základným výkladovým pravidlom podľa jej názoru neriadil a dospel tak popri neúplných
skutkových zisteniach aj ku nesprávnym právnym záverom v spore tým, že rozhodol o vyhovení žalobe.

Považovala za nedôvodné, ak má byť zaviazaná existenciou právneho vzťahu ako účastník konania,
pričom tento považuje za skončený nie z vlastnej viny a nemohla takéto skončenie poistného vzťahu

uzavretého ešte v roku 1998 účinne odvrátiť.

Poukázala na podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého
rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní jej konania v krajnej núdzi pod tlakom tretej
strany - kontrolného subjektu NBS, že poistnú zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou
plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovila pre

ňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR
(§ 9, § 11 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v dobovom znení), že ide o nesporný predpoklad, ktorý
podľa nej na rozdiel od záverov súdu vyplýva zo znenia samotného zákona, že opodstatnenosť tohtotvrdenia zreteľne vyplýva o. i. aj z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.07.2012,
ktorý súdu predložila.

Tvrdila, že štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia,

sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobcu a tomu zodpovedajúceho práva
žalovanej (poistné), resp. ako súčasť práva žalobcu a tomu zodpovedajúcej potenciálnej povinnosti
žalovanej (poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia).

Uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí, že
žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by mal byť v tomto
zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci,

ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal, že
počas trvania právneho vzťahu upraveného predmetnou poistnou zmluvou v roku 1998 bolo príslušným
orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a
ňou nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca
poistnej doby, že opodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva z protokolu z roku 2007, ako aj z nadväzujúcich

opatrení, ktoré jej boli uložené (príslušné listiny sú prílohou vyjadrenia k žalobe), že táto okolnosť
znamenalakonštatovanierozporuobsahupoistnejzmluvyvčastipoistno-matematickejzávislostimedzi
výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve v znení neskorších predpisov, že potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy
a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala jej snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy

so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak sa zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s
právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, že bola teda nútená nepokračovať
v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať zánik zmluvného vzťahu
pre rozpor so zákonom.

Tvrdila, že absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda v okolnostiach prípadu na trvaní

poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na jej strane ku porušovaniu noriem pre ňu záväzných
v oblasti verejného práva, na strane žalobcu ku trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia
sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané žalobcom skutočne uhradenej
cene hlavného predmetu plnenia, že uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa
Občianskeho zákonníka z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností

posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením, že
netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia ňou nebola určená slobodne, ale bola jej ako záväzná
veličina predpísaná orgánom verejnej moci, že vzhľadom na okolnosť, že cenu hlavného predmetu
plnenie v poistnej zmluve a viacerých iných poistných zmluvách predurčil štát, vzniká bez úpravy obsahu
alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú je možné potenciálne preniesť na štát.

Vytýkala súdu, že prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej ona porušuje
povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, že žalobca si nárokuje plnenie vo
výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatil a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko
a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne, že takéto
právne riešenie nemôže byť optimálne.

Tvrdila, že občiansky zákonník účinný ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán (žalovanej),
dôjsť k zániku zmluvy, čo pre nesúhlas žalobcu vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje
takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z
podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci, že neupravuje ani takú výslovnú priliehavú
právnu úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania

zmluvného vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu
nastali, pôvodne orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou
zmluvnej strany dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa Obč. zák. a jej povinnosťou
zosúladiť obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa verejného práva, že skutkovo
podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade vedenom pod sp. zn. 1Cdo 115/2010 uviedol, že dovolacísúd v prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil
právny názor, ktorým by boli súdy viazané“, že z odôvodnenia citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu
vyplýva, že dôvodom, prečo dovolací súd dosiaľ v takejto veci nerozhodol, bola absencia prípustnosti

dovolania podľa § 237 O. s. p. daná v dovolacím súdom prejednávanom prípade.

Poukázala na priliehavejšie právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad, ktoré
ponúkajú Princípy európskeho zmluvného práva, najmä v čl. 6:105 v spojení s čl. 6:106 a čl. 6:111,
že na moderný koncept právnej úpravy európskeho súkromného zmluvného práva zareagovala inak
už aj najnovšia právna úprava českého Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2014, že účinkom a

výsledku, ku akému je možné dospieť aplikáciu princípov európskeho zmluvného práva na tento prípad,
sa možno v podmienkach Slovenskej republiky priblížiť výkladom súdu.

Uviedla, že väčší počet doteraz vedených sporov rôznych navrhovateľov voči odporcovi v identických
právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací
súd, ktorý, ako sám uviedol „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli
súdy viazané“, pretože vo vyššie naznačených súvislostiach (skutkové špecifiká prípadu, vplyv zmien

verejného práva na súkromnoprávne vzťahy, zmena okolností počas dlhotrvajúceho kontraktu, podobný
prípad nebol judikatúrou súdov riešený a pod.), môže vyvstať niekoľko doposiaľ neriešených otázok
zásadného právneho významu. Citovala znenie § 238 ods. 3 O.s.p. a uviedla, že vzhľadom na postup
prvostupňových súdov a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu, môžu vystať právne otázky,
či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Obč. zák., ktorej jednu

z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci,
dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v
zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy
bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným
stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie

na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán,
je možné podľa právnej úpravy Obč. zák. prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného
záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v
podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu
v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Obč. zák. zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou

úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto
zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v
prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy
reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala aj po
30.4.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú

splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej
doby, či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla
zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 zák. Obč.
zák. na základe § 31a v spojení s §70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť

poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca
poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby
určeným z uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne , t. j. v inej - nižšej výške než bolo
dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať
podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne

(najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby), či pre rozpor určenia
poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v
poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. mohlo dôjsť už počas trvania
poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto
ďalšom poisťovaní.

Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia
prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok potvrdil, navrhla, aby odvolací súd postupoval podľa § 238
ods. 3 O. s. p. a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie pripustil, že v identickej veci už rozhodolKrajský súd v Košiciach pod č. k. 1Co/212/2012 dňa 24.10.2012 tak, že vyhovel jej návrhu a pripustil
dovolací dôvod v identickom právnom spore.

Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná namieta základ nároku, čo nemá právne
opodstatnenie,žeprepredmetnépoistenie,akotovyplývaajzpoistnejzmluvy,platiaust.Obč.zák.(z15.
hlavy ) a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP, a. s. Košice, že ust. pätnástej
hlavy Obč. zák. o poistení treba vo vzťahu k všeobecnej úprave považovať za osobitnú úpravu, ktorej
použitie má prednosť, že je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je upravený predpismi súkromného
práva, že všetky otázky, ktoré sa na tento zmluvný vzťah vzťahujú, a ktoré je potrebné na jeho vyriešenie

aplikovať, vyplývajú z konkrétnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, zo všeobecných poistných
podmienok, ktoré boli ku zmluve pripojené, z príslušných predpisov občianskeho práva, ktoré otázky
poistenia upravujú.

Ďalejuviedol,ževykonanédokazovaniepreukázalo,žesúdprvéhostupňaprirozhodovanívovecisamej
vychádzal z týchto právnych predpisov, ale žalovaná to nerešpektuje, že kľúčovou otázkou podaného

odvolania, ako i celého konania v predmetnej právnej veci, je otázka poistnej matematiky, vykonanie
dohľadu NBS a ňou následné uloženie opatrení žalovanému. Poukázal na to, že v danej veci nemožno
aplikovať tie normy verejného práva, na základe ktorých vzniká právny vzťah medzi žalovanou a inými
subjektami, a ktoré majú právomoc nielen vykonávať dohľad, ale aj ukladať konkrétne sankcie, že nie je
možné v predmetnom prípade riešiť otázku, ktorá sa týka výlučne vzťahu žalovanej s inými subjektami

takým spôsobom, aby sa ovplyvnila otázka zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou a aby dohodnuté
poistné plnenie bez toho, že by on akýmkoľvek spôsobom porušil uzavretú poistnú zmluvu, záviselo a
malo závisieť od iných okolností, ako je dodržiavanie zmluvného záväzku a aplikácie príslušných noriem
súkromného práva. Tvrdil, že vnášaním právnej neistoty do predmetného poistno-právneho vzťahu
žalovanou je potrebné zdôrazniť tú základnú skutočnosť, že k základným znakom právneho štátu patrí

požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, že súčasťou tohto
princípu je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, respektíve ich ustanovení (retroaktivita),
že s uvedeným úzko súvisí aj podstata účelu poistenia, že účelom poistenia je poskytnúť poistenému
poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť.

Ďalej uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní poukazuje na nutnosť svojho konania v predmetnej

veci, práve v súvislosti s vykonaním dohľadu NBS a následných jej opatrení, že z predložených
písomných podaní NBS z 8.2.2012, z 25.4.2012, ktoré žalovaná predložila súdu prvého stupňa,
ako listinný dôkaz však vyplýva, že NBS nikdy explicitne neuložila žalovanej povinnosť prepočítať
výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, že súčasne NBS akcentuje vo svojich
písomných stanoviskách, že podľa ust. § 493 OZ záväzkový vzťah však nemožno meniť bez súhlasu

jeho strán, že na možnosti zániku poistenia má žalovaná nesprávny právny názor, ktorý nemá právne
opodstatnenie.

Poukázal na to, že poistenie môže zaniknúť len na základe dôvodov upravených v ust. Obč. zák. v § 800
(výpoveďou), v § 801 (neplatením poistného), v § 802 (odstúpením od zmluvy, odmietnutím plnenia),
v § 803 ods. 3 (ak odpadol dôvod ďalšieho poistenia z dôvodu poistnej udalosti), uplynutím doby na

ktorú bolo dojednané, dohodou medzi tým, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu a poistiteľom, že pri
poistní osôb, v zmysle ust. § 800 ods. 3 Obč. zák. (kogentné ust.), poistiteľ ani nemôže podľa ods. 1 ust.
§ 800 Obč. zák. vypovedať poistenie osôb, s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, že z iných dôvodov,
ako to vyplýva z cit. práv. predpisov, k zániku predmetného poistenia nemôže dôjsť, že nemôže dôjsť
k zániku poistenia ani z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia dlžníka v zmysle ust. § 575 Obč. zák.,

na ktorý žalovaná v podanom odvolaní poukazuje, že k zániku poistenia z titulu § 575 OZ nemôže dôjsť
aj preto, lebo v poistno-právnom vzťahu dlžníkom je poistený, teda on, a nie poistiteľ (žalovaná).

Tvrdil, že odvolanie a jeho dôvody sú v rozpore s právnymi predpismi, ktoré upravujú predmetný
poistno-právny vzťah. Uviedol, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania nazáklade ust. § 788 ods. 2 OZ (kogentné ustanovenie) a bez akýchkoľvek dodatkov ad hoc, s možnosťou
jednostranných úprav, že v tomto občiansko-právnom vzťahu, ktorý je založený poistnou zmluvou, majú
účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods.2 OZ), že poistnú zmluvu, ako záväzkový vzťah, nemožno meniť

bez súhlasu jej strán (§ 493 OZ), že z uvedených ust. zákona teda vyplýva aj to, že nie je možné
jednostranne meniť výšku zaručenej poistnej sumy (§ 788 ods. 2 písmena a , § 816 OZ), výšku
poistného (§ 788 ods. 2 písmena b), že nie je možné ani predkladať jednostranné, autoritatívne a
vynucovacie návrhy žalovanou, že je možná ani jednostranná kompenzácia, navrhovaná žalovanou
ani právo na vymáhanie pomyselného dlžného poistného, ako rozdiel medzi dojednaným poistným (§

788 ods. 2 písmena b OZ) a poistným následne určeným žalovanou v súvislosti s kontrolou vykonanou
NBS, a to aj vzhľadom na jeho premlčanie, že pre tento druh návrhu žalobca, počas konania, vzniesol
námietku premlčania (§ 103 OZ) a na tejto námietke trvá, že mylná je aj predstava žalovanej, keďže v
danom prípade ide o poistno-právny vzťah a nie o sporenie, že tak výška poistného nemôže byť priamo
úmerná výške nároku na poistné plnenie.

Poukázal na to, že pred súdom prvého stupňa jeho právo na poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti

a vo výške 2.513 €, bolo jednoznačne preukázané, že účastníkmi poistno-právneho vzťahu v poistnej
zmluve UDP-K č. 5025300007, ako to bolo v konaní preukázané , bolo dojednané poistenie pre prípad
smrti, pre prípad dožitia (poistná udalosť) a bol dohodnutý koniec poistenia na 27. januára 2012, že
Poistnou udalosťou v životných poisteniach, čo vyplýva z čl. 13 ods. 1 VPP, môže byť smrť poisteného,
dožitie poisteného dňa dojednaného v poistnej zmluve, že z poistenia je poisťovňa povinná pri vzniku

poistnej udalosti poskytnúť jednorázové plnenie podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané (čl.
13 ods. 2 VPP), že z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa
poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve (čl. 16 ods. 1 VPP). Z ust. § 816 Obč. zák. mu
vyplynulo, že z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby
mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa

poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť, že žalovaná svojim tvrdením v otázke práva
napoistnéplnenievovýške2.513,-€sprísl.neuniesoldôkaznébremeno,žejejodvolanieajehodôvody,
sú v rozpore s princípmi právneho štátu, ktorého zásadou je právna istota a dôvera v právny poriadok,
že žalovaná vnáša návrhy na retroaktivitu právnych predpisov, čo nie je vlastné právnemu štátu, vnáša
návrhy, ktoré sú v rozpore s cieľom a účelom poistenia, že predkladá návrhy v rozpore s ust. Obč. zák.,

v rozpore s kogentnými ust. Obč. zák., so všeobecnými poistnými podmienkami, s obsahom uzavretej
poistnej zmluvy, ako aj so zásadou pacta sunt servanda.

Vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti mal za zrejmé, že žalovaná podaním odvolania neuniesla
dôkazné bremeno.

Rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nebol odvolaním napadnutý,

nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1,3 O.s.p.), preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p., rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je

vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju aj právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože
dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.b) O.s.p., t.j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 205 ods.2 písm.c) O.s.p., t.j.

že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, § 205 ods.2 písm.d) O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods.2 písm.f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.Ani jeden z týchto uvádzaných odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní,

nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú tu dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní žalovanej sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho

dôvodu.

Žalovaná vytýkala súdu, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe (ne)vykonaných dôkazov tak dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že ju tak ukrátil na spravodlivom rozhodnutí.

K nevykonaniu dokazovania -nepripojeniu správneho spisu, obsahujúceho rozhodnutie MF SR č.j.

52/1024/1995 z 30.5.1995 a nevypočutie svedka - zamestnanca žalovanej, ktorého výsluchu sa
žalovaná domáhala, je potrebné uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods.1 O.s.p.), a nie
účastníka konania. Aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie
určitého dôkazu ,môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa

§ 221 ods.1 písm.f) a h) O.s.p. a , že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy
alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti
konať pred súdom. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je vadou konania
ani podľa § 205 ods.1, 2 písm.f) O.s.p.. Súd môže výnimočne vykonať aj nenavrhnutý dôkaz, ale len
pre prípad potreby zistenia skutkového stavu, z čoho je zrejmé, že nejde ani o procesnú vadu podľa §

205 os. 2, písm. b) O.s.p..

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je
nepochybne zrejmé z obsahu spisu o.i. na pojednávaní.

K výhradám žalovanej, že súd ňou navrhnutý dôkaz - pripojenie správneho spisu obsahujúceho
rozhodnutie MF SR č.j. 52/1024/1995 z 30.5.1990 nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať, že
zo strany MF SR došlo v r. 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v

produktochUDP-Kurčenénesprávnepoistné,čosavr.2004dostalodorozporusozákonomaspôsobilo
nemožnosť plnenia na jej strane, je potrebné uviesť, že vykonanie tohto dôkazu, by bolo nadbytočné,
pretože nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v tomto konaní preukazovať a ktorá by
vo vzťahu k žalovanej poisťovni v prejednávanej veci, mala právny význam, lebo predmetom tohto
konania nie je nárok žalovanej na náhradu škody voči štátu zast. MF SR. Rovnako nevypočutie svedka -

zamestnanca žalovanej, by vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie, ktoré postačovalo pre správne
rozhodnutie súdu, by bolo nadbytočné a pre právne posúdenie prejednávanej veci by nebolo právnevýznamné. O. i. žalovaná na pojednávaní 4.10.2012 (zápisnica na č.l. 338), nemala ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O.s.p..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O.s.p., preto ani tento odvolací dôvod nie
je daný.

Žalovanávytýkalasúdu,žesanedostatočnevysporiadalstvrdenouapreukázanoudodatočnou právnou
a objektívnosťou nemožnosťou plnenia na jej strane, ktorá spočívala v nemožnosti pre ňu zotrvať v
právnom vzťahu, ktorého obsah je priamo v rozpore so zák. o poisťovníctve. K uvedenému tvrdeniu

je potrebné uviesť, že súd sa v odôvodnení rozsudku s touto skutočnosťou riadne a presvedčivo
vysporiadal. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že plnenie nie je nemožné tak, ako to predpokladá §
575 O. z. ale, že uvedené plnenie je možné, avšak s vyššími nákladmi na strane žalovanej, že žalovaná
musí niesť aj podnikateľské riziko. Rovnako je správny a opodstatnený jeho záver, týkajúci sa dôsledkov
vyplývajúcich z vykonaného dohľadu zo strany NBS, ktorá zistila nedostatky činnosti žalovanej, ktorej

bolo uložené napraviť zistené nedostatky, že žalovanej neboli NBS určené formy ich nápravy , aké
mal kontrolovaný subjekt vykonať , v dôsledku čoho neuznal obranu žalovanej o ich určenosti NBS a
nemožnosti podľa § 800 ods.3 O. z. poistiteľa - žalovanej podľa ods.1 vypovedať poistenie osôb, s
výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný.K namietanej dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, majúcej svoj pôvod v zmene právnej
predpisu zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi
účastníkmi konania v súvislosti s § 31a zák.č. 186/2004 Z.z. v súčasnej dobe § 35 ods.1 zák.č. 8/2008

Z.z. o poisťovníctve, je potrebné uviesť, že znenie §575 O.z. rozlišuje nemožnosť plnenia a to v dobe
vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá
má za následok zánik záväzku.

Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť,
záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav

záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné . Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre
dlžníka, záväzok nezaniká.

Podľa § 575 ods.2 O.z. plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok , s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za
sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, s akými v čase uzavretia poistnej zmluvy počítala a s

ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky
poistného-nesprávna kalkulácia, ktorý výpočet bol a je plne v kompetencii poisťovne-žalobkyne , berúc
do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného
zmluvného vzťahu medzi poisťovňou -žalovanou a poistencom-žalobcom, bez súhlasu poisteného a
v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobcu totiž nemožno nútiť, aby súhlasil s inou

výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníkmi konania v čase uzavretia poistnej zmluvy,
len pre chybu pri jej výpočte, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od
uvedeného je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaná má podľa §23 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. vytvárať
v súlade s vymedzeným predmetom podnikania technické rezervy (uvedené pod písm. a)-h), ktoré sa
podľa ods.2 cit.ust. vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená

schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a
záväzky poisťovne vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a,
že podľa § 34 ods.2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce
z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a
nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.

Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák.č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení
poistných zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák.č. 186/2004 Z.z., do ktorého bolo s účinnosťou od
1.5.2004 vložené znenie § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
určiťvýškupoistnéhonazákladepoistno-matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich

umiestnenia (§ 33 ods.1 zák.č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia
na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do
úvahy aj uvádzané povinnosti poisťovne na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky
vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať
skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické

rezervy.

Je potrebné pritom vziať do úvahy, že predmetná poistná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej
je podľa § 52 ods.1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a, že podľa § 54 ods.1
O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte
výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poistenéhoako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných
podmienok. Žalobcu-spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpil k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by
si v konečnom dôsledku zhoršil svoje zmluvné postavenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil

rozsudok podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.

Napokon k výhrade žalovanej, že súd má zohľadniť aj jej kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p.
spočívajúcu v uplatnení si dlžného minulého poistného 732,95 €, ktoré jej mal žalobca podľa správnych
matematicko poistných vzorcov vyplatiť, pretože mal platiť namiesto poistného 358,-Sk (11,88 €) 542,-
Sk (17,99 €), je potrebné uviesť, že žalovaná na pojednávaní 4.10.2012 (č.l. 337) „svoj vzájomný návrh“

vzala v celom rozsahu späť a uviedla, že v tomto štádiu konania stratil opodstatnenosť, preto súd
vychádzajúc z § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie o vzájomnom návrhu žalovanej zastavil. O. i. je potrebné
dodať, že, ani prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP - K jednostranným úkonom
poisťovne voči poistenému nie je možné, lebo podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bola
dohodnutá výška poistného na 358,-Sk (11,88 €) mesačne, ktorú nemožno jednostranne zo strany
poisťovateľa meniť, bez súhlasu poisteného (poistná zmluva UDP - K, č. poistnej zmluvy 5025300007

z 5.2.1997 (fotokópia na č.l. 7).

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobcamalajvodvolacomkonaníúspech,apretobymupatrilanáhradatrovza vyjadreniekodvolaniu,
avšakvňomneuviedolnovérelevantnéskutočnosti,pretoichnemožnopovažovaťzaúčelnevynaložené
trovy a v podstate iba opakuje skutočnosti, uvedené už pred súdom prvého stupňa. Žalovaná nemala v

odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.