Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216780
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113216780.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W. stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom A., A. XX,
IČO XX XXX XXX proti odporcom 1/ P. C., štátnemu občanovi B. republiky, bytom C., M. X/XX a 2/ Z.
C., štátnej občianke B. republiky, bytom W., A. D. XXX/XX o zaplatenie 7.783,06 eur s príslušenstvom,
na odvolanie odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/118/2014-49 zo dňa 09.
septembra 2014, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení splatnosti peňažného plnenia a
náhrady trov konania priznaných navrhovateľovi p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
7.783,06 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 496,66 eur od 01.07.2013 do zaplatenia a

náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 466,50 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, tak, že plnením jedného z odporcov, teda odporkyne 2/ alebo odporcu 1/, ktorému
bola povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 11Ro/248/2013-24 zo dňa
28.08.2013, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov. Na odôvodnenie svojho
rozhodnutia uviedol, že skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 2
ods. 1, § 7 ods. 3, 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len "zákon o stavebnom

sporení") v znení účinnom ku dňu 20.07.2007, podľa § 497, § 303, § 306 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 20.07.2007, podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 20.07.2007, podľa § 52 ods. 1 až 4, §
517 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, podľa § 2, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 20.07.2007 a podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.01.2013. Preskúmaním veci súd zistil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere uzatvorená účastníkmi je zmluvou o stavebnom úvere v zmysle § 2 ods. 1 písm.
b) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Predmetná
zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti predpísané § 7 ods. 3 uvedeného zákona a zároveň obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, čo však

nevylučuje aplikáciu ustanovení právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva je totiž
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej uzavretia. Takúto povahu nepochybne majú
aj Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby navrhovateľa. Taktiež nie sú dané
pochybnosti o tom, že veriteľ - navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci svojej obchodnej
činnosti a odporcovia jeho finančné služby prijali ako spotrebitelia. Pojem spotrebiteľská zmluva do

Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výraznepozmenil z.č. 568/2007 Z.z. /a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie/. Spotrebiteľská zmluva pritom
nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy /nielen Občiansky
zákonník/ stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy

tvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch.Akojeuvedenévyššie,zmluvný
vzťah medzi navrhovateľom a odporcami bol síce vzťahom zo zmluvy o stavebnom úvere, čo
však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i
ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž
pozíciazmluvnejstrany,uzatvárajúcejzmluvupredúčinnosťounovelyObčianskehozákonníkazákonom

č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských
zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Medzi účastníkmi
pritom nebolo sporné, že odporca 1/ čerpal od navrhovateľa úver, ktorý bol zabezpečený ručením zo
strany odporkyne 2/. Rovnako medzi stranami nebola sporná výška zostatku dlhu z čerpaného úveru.
Nakoniec medzi stranami nebolo sporné ani to, že odporca 1/ si voči navrhovateľovi neplnil riadne
svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu navrhovateľ od predmetnej zmluvy odstúpil a dlh odporcu

sa stal predčasne splatný. Dlh nebol uhradený ani zo strany ručiteľky - odporkyne 2/. Z vykonaného
dokazovania a zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, je zrejmé, že navrhovateľ má voči
obom odporcom splatnú pohľadávku vo výške žalovanej čiastky 7 783,06 eur. O povinnosti odporkyne 2/
zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd nepovolil odporkyni 2/ plniť

dlh v splátkach, hoci o to požiadala, pretože túto svoju žiadosť neodôvodnila žiadnymi skutkovými
okolnosťami, pričom na pojednávanie súdu sa nedostavila a súd tak vyhodnotil žiadosť odporkyne o
plnenie dlhu v splátkach ako nedôvodnú. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého
stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, a preto má právo na
plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 466,50

eur, na ktorých zaplatenie zaviazal súd aj odporkyňu 2/. Úhrada dlhu s príslušenstvom i trov konania
bola v tomto konaní uložená obom odporcom s tým, že odporkyňa 2/ je ručiteľom vo vzťahu k odporcovi
1/ a v jej prípade nemožno hovoriť o "podielovosti" dlhu. Pretože sa však navrhovateľovi môže dostať
prisúdeného plnenia len jedenkrát, bolo vyslovené, že plnením jedného z odporcov, teda odporkyne
2/ alebo odporcu 1/, ktorému bola povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k.

11Ro/248/2013-24 zo dňa 28.08.2013, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov.

Proti tomuto rozsudku do výroku o určení splatnosti peňažného plnenia a náhrady trov priznaných
navrhovateľovi podala včas odvolanie odporkyňa 2/. Uviedla, že nie je schopná splatiť celý dlh naraz,
pretože jej finančná situácia jej to nedovoľuje. Navrhla, aby jej bolo povolené splatiť dlh navrhovateľovi v
24mesačnýchsplátkachpo340eurplusúroky.Poukázalanato,žejejsnahoubolosplatiťdlhvsplátkach

a preto aj iniciovala dohodu o splátkach, ktorú uzatvoril s navrhovateľom odporca 1/, jej syn. Syn však
prestal po čase dohodu plniť, o čom ona nevedela, a došlo k situácii, že sa celá vec ocitla na súde.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne 2/ písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti o určení splatnosti navrhovateľovi priznaného peňažného plnenia a náhrady trov
konania je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V citovanom zákonom ustanovení je stanovená lehota na splnenie povinnosti, ktorú súd vo svojom
rozhodnutí uložil. Ide o trojdňovú lehotu, ktorá je stanovená zákonom a preto súd nemusí osobitne
odôvodňovať vo svojom rozhodnutí, prečo na splnenie uloženej povinnosti určil práve túto zákonnú
lehotu. Na druhej strane zákon v citovanom ustanovení § 160 ods. 1 umožňuje súdu, aby v konkrétnom

prípade určil lehotu na splnenie dlhšiu, prípadne určil, že sa peňažné plnenie vykoná v splátkach. Takétorozhodnutie musí byť vždy odôvodnené, podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo doložili, že je dôvod odchýliť sa od zákonom stanovenej trojdňovej lehoty na plnenie.
Dôvody na takéto odlišné určenie lehoty na plnenie môžu spočívať v povahe prejednávanej veci, v

povahe priznaného nároku alebo v osobných pomeroch účastníkov konania.

V predmetnej právnej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni 2/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 7.783,06 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 496,66
eur od 01.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku
466,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tak, že plnením jedného z odporcov, teda odporkyne 2/

alebo odporcu 1/, ktorému bola povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k.
11Ro/248/2013-24 zo dňa 28.08.2013, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z odporcov.
Z odôvodnenie rozsudku vyplynulo, že odporkyňa 2/ už v konaní pred súdom prvého stupňa žiadala o
povolenie splniť navrhovateľom požadované peňažné plnenie v splátkach. Súd prvého stupňa
odporkyni 2/ plnenie v splátkach nepovolil, keď odporkyňa 2/ svoju žiadosť neodôvodnila žiadnymi
skutkovými okolnosťami, pričom na pojednávanie súdu sa nedostavila a súd tak vyhodnotil žiadosť

odporkyne o plnenie dlhu v splátkach ako nedôvodnú. Z obsahu spisu potom vyplynulo, že odporkyňa
2/ o povolenie splniť peňažný dlh u navrhovateľa v splátkach požiadala súd prvého stupňa v písomne
podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní. Uviedla, že jej finančná situácia je v
takom stave, ktorý jej neumožňuje uhradiť celú dlžnú sumu naraz a následná exekúcia by mohla mať
pre ňu zvlášť nepriaznivé následky. Tvrdenia o svojej finančnej situácii odporkyňa 2/ ničím nedoložila.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvého stupňa správne určil pre odporkyňu 2/ lehotu na
splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi priznané peňažné plnenie a náhradu trov konania na 3 dni
od právoplatnosti rozsudku. Na odklon od tejto zákonnom určenej lehoty na plnenie neboli v konaní
pred súdom prvého stupňa zistené a preukázané žiadne skutočnosti. Odporkyňa 2/ vo svojej žiadosti o
povolenie splniť svoju povinnosť v splátkach poukázala len všeobecne na svoje finančné pomery, tieto

bližšie neuviedla a ani ich nepreukázala. Rovnako tak urobila odporkyňa 2/ aj vo svojom odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa, keď svoje všeobecné tvrdenia o svojej finančnej situácii bližšie neuviedla
a nepreukázala.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení
splatnosti peňažného plnenia a náhrady trov konania priznaných navrhovateľovi je potrebné ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol odvolacom konaní úspešný a preto má právo na
náhradu trov odvolacieho konania. O náhrade trov konania však súd rozhoduje len na návrh a keďže si
navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .