Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713208660
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713208660.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: AGROLED, spol. s r.o., so sídlom 053 04 Buglovce
26, IČO: 36482951, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Spišská Nová Ves,
Chrapčiakova 7, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo Mlynica, so sídlom Mlynica 78, IČO:
00199761, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Poprad, Mnoheľova 840/8,
o zaplatenie 10.417,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.

20Cb/41/2013-73 zo dňa 3.2.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 123,94 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 18.6.2013 navrhovateľ žiadal odporcovi

uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.417,36 eur, dôvodiac, že podľa dohody s odporcom
vykonal výmlat plodín v dňoch 2. až 9.8.2012 na ploche o výmere 163,795 ha a odporca mu za toto
plnenie nezaplatil vyúčtovanú cenu

Odporca v obrane proti podanému návrhu namietal, že v návrhu navrhovateľ neuviedol žiadnu
skutočnosť na preukázanie tvrdenia, že došlo k dohode o vykonaní výmlatu a k vzniku záväzku odporcu.

Podľa neho doklady z palubného počítača kombajnu nepreukazujú, že navrhovateľ pre odporcu výmlat
vykonal na tvrdenej ploche. Nesúhlasil ani s navrhovateľom tvrdenou cenou výmlatu.

Po popise obsahu prednesov účastníkov (ich štatutárnych i právnych zástupcov), obsahu faktúry
navrhovateľa č. FV 2012509 , listu odporcu zo dňa 8.10.2012 (v prílohe ktorého vrátil navrhovateľovi
označenú faktúru so žiadosťou upraviť skutočne skosenú plochu na výmeru 144,5 ha a upraviť tiež

jednotkovú cenu za ha na 53,- eur), listov odporcu adresovaných navrhovateľovi zo dňa 26.10.2012,
26.11.2012, zmluvy č.5/2011 na výmlat plodín v júli a auguste 2011, obsahu svedeckej výpovede F. T.,
obsahu denníka vystaveného dodávateľom TELVIS SLOVAKIA TKT - R. B., faktúry č. FV 2011514 zo
dňa 31.8.2011 a po citácii ust. § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1 ObZ prvostupňový súd konštatoval, že
„s ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu ako aj uznávacie vyhlásenie odporcu
resp. jeho právneho zástupcu mal súd za preukázané, že navrhovateľ pre odporcu, napriek absencii

písomnej dohody o výmere a cene, vykonal výmlat plodín, a to v dňoch 2. až 9.8.2012 v celkovej výmere
144,5 ha.Napriek uvedenému je zrejmé, že v dôsledku absencie písomnej dohody, či už medzi účastníkmi
alebo navrhovateľom a jeho dodávateľmi, neexistuje možnosť vyvodenia zodpovednosti voči vodičom
jednotlivých poľnohospodárskych strojov za to, že jednotlivé stroje nevedú spôsobom, ktoré by ich

odberateľom nespôsobovali škodu.“
„................. za predpokladu, že medzi účastníkmi resp. ďalšími subjektmi neexistuje písomná dohoda,
resp. dohoda, ktorej obsah by bol preskúmateľný, nie je možné prenášať zodpovednosť za porušenie
povinnosti tretieho subjektu na odporcu.“
Ak navrhovateľ na plnenie svojho záväzku uzavrie zmluvy s ďalšími dodávateľmi bez toho, aby si s

nimi riadne dohodol spôsob správania sa počas výmlatu (okruh otáčania stroja, povinnosť zdvihu žacej
lišty, nastavenie šírky lišty apod.), má zodpovednosť za takto prípadne vzniknutú škodu. Taktiež je
vecou navrhovateľa, ako dodávateľa, aby si skontroloval doklady predložené mu jeho dodávateľmi pred
samotnou fakturáciou svojím odberateľom.

Pretoodporcuzaviazalnaúhradusumy6.123,94eur,ktorázodpovedáúhradezavýmlatvrozsahu144,5

ha pri jednotkovej cene 53,- eur/ha, vrátane DHP. Konštatoval, že podľa odbornej literatúry využívané
ortofotomapy predstavujú jeden z najlepších a najaktuálnejších informačných zdrojov o území.

Navrhovateľnepreukázal,že jehododávateľomdošlokskutočnémuvýmlatuvinejvýmereakouvedenej
odporcom, resp. že medzi účastníkmi bola uzavretá iná dohoda o jednotkovej cene, preto v prevyšujúcej

časti návrh zamietol.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne
samostatným uznesením.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Vytýka súdu prvého stupňa, že vec nesprávne
právne posúdil, pretože nesprávne vyhodnotil realizované dôkazy. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že navrhovateľ vykonal pre odporcu výmlat plodín v roku 2012 a ten sa uskutočnil v dňoch
2.8. až 4.8. a 6.8. až 9.8.. Podľa realizovaných úkonov bola vystavená navrhovateľom pre odporcu

faktúra FV 2012509 na sumu 12.972,58 eur zo dňa 15.8.2012 so splatnosťou 29.8.2012. Fakturovaná
suma zodpovedala násobku plochy výmlatu podľa palubného počítača kombajnu v celkovom rozsahu
163,795 ha a ceny 66,- eur/ha za výmlat. Odporca napriek opakovaným výzvam túto fakturovanú cenu
nezaplatil. Namietal výmeru výmlatu i jednotkovú cenu za 1 ha výmlatu. Uznal však v liste z 8.12.2012
rozsah výmlatu 144,50 ha a jednotkovú cenu 53,- eur/ha. Aj podľa samotného odporcu by potom mala

byť pri ním uvádzaných požiadavkách cena, ktorú by mal zaplatiť navrhovateľovi zodpovedajúca súčinu
144,50 x 53 = 7.658,50 eur, a toto po zvýšení o 20 % DPH je celkom 9.190,20 eur. Navrhovateľ uznal
potrebu poníženia jednotkovej ceny na sumu 53,- eur/ha. Zotrval však na tom, že rozsah výmlatu
zodpovedá ploche 163,795 ha. Pri takejto ploche s jednotkovou cenou 53,- eur/ha je cena 8.684,14
eur a po pripočítaní DPH 10.417,36 eur. Túto sumu navrhovateľ v konaní vymáha od odporcu. Rozdiel

toho, čo navrhovateľ od odporcu požaduje a toho, čo odporca sám uznal je prakticky 1.227,16 eur.
A len táto malá časť dlhu bola v konaní od samého počiatku spornou. V konaní bolo objasnené, ako
odporca dospel k stanoveniu plochy výmlatu realizovaného navrhovateľom cez svedka F. T.. Odporca sa
k ním tvrdenej ploche výmlatu 144,50 ha dostal výpočtom, keď stanovil plochu, ktorú realizovali ostatní
kombajnisti a to, čo zostalo odpočtom - zvyšnú časť mal podľa jeho názoru vymlátiť navrhovateľ. Takéto

stanovenie plochy výmlatu je čisto subjektívnym. Navrhovateľ súdu predložil výpis z palubného počítača,
ktorý je osadený v kombajne práve kvôli vyhodnocovaniu štatistiky, okrem iného plochy výmlatu. Ide o
ďaleko objektívnejšie zistenie skutočného stavu oproti subjektívnemu výpočtu odporcu. K výške sumy
6.123,94 eur, ktoré zaviazal súd odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nie je možné sa dostať matematickým
výpočtom plochy 144,5 ha pri jednotkovej cene 53,- eur/ha s prirátaním 20% DPH. Takýto záver je

založený na hrubom pochybení základných matematických výpočtov. Z dôvodov rozhodnutia nevyplýva
ani zmienka o tom, prečo súd nepriznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania. Zmätočne pôsobí i
odôvodnenie rozsudku v časti zodpovednosti za údajnú škodu, keď predmetom konania nebola náhrada
škody ale zaplatenie odmeny za riadne vykonané plnenie podľa skutočného rozsahu prác. Z týchto
dôvodov navrhovateľ navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne v napadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania.Aj v doplnení odvolania realizovaného navrhovateľom sa vytýka súdu prvého stupňa to, že v dôvodoch
rozhodnutia nie je logické vysvetlenie, ako súd prvého stupňa dospel k sume 6.123,94 eur. Samotný
odporca v konaní predložil súdu ako dôkaz o obvyklej cene faktúru č. 6045/12 zo 14.9.2012 vystavenú

dodávateľom odporcu TELVIS SLOVAKIA TKT, ktorý vykonal práce pre odporcu na výmere 143,80
ha pri jednotkovej cene 52,- eur/ha. Tento dodávateľ dokonca pre odporcu vykonal menej ako je
nesporný nárok navrhovateľa, pričom jednotková cena za ha je o euro menšia, ale napriek tomu súdom
priznaný nárok navrhovateľa je takmer o 3.000,- eur menší, ako je vyúčtovaná suma tohto dodávateľa
(fakturovaná suma týmto dodávateľom odporcu bola 8.273,12 eur s DPH za žatevné práce, okrem

prejazdov). Ak by bol súd prvého stupňa preveril výpočty, musel by sa dopracovať k záveru, že súčinom
53,- eur/ha a výmerom 144,5 ha by s DPH jeho odmena predstavoval 9.190,20 eur. Navrhovateľ určil
výmeru, ktorá bola ním zožatá prostredníctvom počítadla obilného kombajnu. Navrhovateľ poukazuje na
obsah vyjadrenia svedka T., i na pasivitu štatutárneho zástupcu odporcu v určení rozsahu vykonaných
prác. Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýka to, že na zdôvodnenie svojich záverov odkazuje na
ortofotomapy, pričom tieto ortofotomapy neboli ani ako dôkazy zaevidované v konaní a v konečnom

dôsledku nie sú ani súčasťou spisu. Za žiadnych okolností na základe týchto ortofotomáp nie je
možnéurčiťvýmeruprác,ktoréuskutočnilnavrhovateľ.Odporcasvojímštatutárnymzástupcomodmietol
odsúhlasiť výkon prác pre navrhovateľa v čase, keď sa realizovali, pričom sám len vychádzal z
jeho kalkulácie tak, že dospel k výkonom realizovaným navrhovateľom odpočtom po úkonoch, ktoré
realizovali pre neho ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili žatevných prác. Navrhovateľ pri určovaní výmery

vychádzal z údajov počítadla obilného kombajnu, pričom postupoval tak, ako to bolo medzi stranami už
zaužívanéaakceptovanépriprácachnavrhovateľauodporcuvroku2011.Kfaktúrebolipriloženévýpisy
z počítadla stroja a výkaz prác, ktoré vo vzájomnej spojitosti je potrebné považovať za výdajky potvrdené
obsluhou stroja, keďže odporca odmietol sa čo i len dohodnúť na výkaze výkonov. Pre navrhovateľa
nie sú zrozumiteľné konštatácie súdu prvého stupňa o zodpovednosti za škodu. Vyjadrenia sú mimo

rámca logického uvažovania, keďže nie je ani teoreticky možné vopred dohodnúť „okruh otáčania stroja,
povinnosť zdvihu žacej listy, nastavenie šírky lišty“, keďže tieto veci sa riešia operatívne pri samotnom
výkone a odporca určuje charakter výkonu týchto prác na základe pridelenia na jednotlivé pozemky,
ktoré sú rôzneho tvaru s rôznou kvalitou a výškou porastu. Odporca bol účastný, keď sa realizovali
výkony navrhovateľa. Žiadny nekvalitný výkon prác nebol zo strany odporcu namietaný. Nemôže teda

existovať zodpovednosť navrhovateľa za niečo, voči čomu nebola vznesená žiadna námietka zo strany
odporcu. Odporca bol ten, ktorý bol oprávnený kontrolovať výkon prác. Odporca systematicky odmieta
ustáliť výkon prác po jednotlivých honoch, preto je navrhovateľ toho názoru, že výmera deklarovaná
navrhovateľom na základe výpisu z počítadla stroja je jediným relevantným dokladom preukazujúcim
skutočne vykonanú prácu, keďže iný relevantný doklad zo strany odporcu predložený nebol a odporca

sa počas celého výkonu prác ani nesnažil tento výkon prác určiť. Bez akéhokoľvek dôvodu a bez
relevantného zdôvodnenia bol zamietnutý návrh aj v časti uplatňovaného príslušenstva. Odporcovi
vznikla povinnosť zaplatiť cenu za vykonané práce samotným výkonom a neviazala sa na žiadnu inú
skutočnosť. Napriek tomu, že odporca prevzal všetky zožaté plodiny začiatkom augusta 2012, doteraz
navrhovateľovi nič nezaplatil.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že bol od samého začiatku sporu ochotný
zaplatiť navrhovateľovi cenu skutočne vykonanej práce. Navrhovateľ však od samého začiatku sporu
mení výšku uplatneného nároku, pričom zmena výšky žalovanej sumy nevyplývala zo skutočností,
ktoré nastali po podaní žaloby. Tento zmätočný postup navrhovateľa v konaní vychádzal z uvádzania

nesprávnych a premrštených údajov, ktoré navrhovateľ získal od zamestnanca, ktorý sám na súde
vypovedal, že sa s nesúhlasom ním uvádzaných údajov stretol už niekoľkokrát aj u iných odberateľov
tejto služby. Preto súd uznal nárok len v tej výške, ktorá bola medzi účastníkmi konania nesporná, t.j.
ktorú navrhovateľ tvrdil a odporca nepopieral.

Odporca poukazuje na to, že navrhovateľ sa v podanom odvolaní snaží poukázať na nesprávny
výpočet sumy, ku ktorej dospel v záveroch prvostupňový súd. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal
zaplatenia 10.417,36 eur na základe vystavenej (a vrátenej) faktúry FV 2012509 na sumu 12.978,58
eur, pričom v podanom návrhu svoj nárok sám znížil o sumu o ktorú sa na úkor odporcu obohatil
získaním pohonných hmôt na vykonanie diela, t.j. o sumu 2.555,22 eur. Táto suma teda zodpovedá

tomu, o čo znížil sám navrhovateľ ním fakturovanú sumu. Odporcom uznaná výmera 144 ha a odporcom
uznaná cena 53,- eur/ha predstavuje súčin len 7.658,50 eur, od ktorej je potrebné odpočítať cenu za
spotrebovanú naftu 2.555,22 eur, pričom rozdiel medzi sumou 7.658,50 a sumou 2.555,22 predstavuje
5.103,28 eur bez DPH, a toto po pripočítaní 20% DPH predstavuje 6.123,94 eur. Preto súd prvéhostupňa nepochybil v matematických výpočtoch, ako to klamlivo a zavádzajúco uvádza navrhovateľ vo
svojich odvolaniach. Nie je pravdou, že dohoda o vykonaní výmlatu plodín pre rok 2012 vychádzala
zo zmluvy č. 5/2011 tak, ako to uvádzal vo vystavenej faktúre navrhovateľ, a nie je ani pravdou to,

že by bola dohodnutá jednotková cena za vykonanie výmlatu vo výške 66,- eur/ha a ani tvrdený
rozsah výmlatu. Nárok navrhovateľa, ktorý odporca nepopieral bol v konaní rozsudkom prvého stupňa
priznaný. Preto nebol ani dôvod, aby odporca musel dokazovať aj skutočnosti a tvrdenia, ktoré sú
klamlivé a zavádzajúce zo strany navrhovateľa, resp. aby na tieto tvrdenia navrhovateľa bez opory vo
vykonanom dokazovaní musel poskytovať sám ďalšie dôkazy. Odporca nemôže dokazovať niečo, čo

preňho navrhovateľ nevykonal. Rovnako, ako nemôže v konaní dokázať neexistenciu vyššej dohodnutej
ceny, než za akú pre neho vykonali výmlat ostatní kombajnisti. Poukazuje na závery vyplývajúce z
uznesenia NS SR 6MCdo/17/2010. Ak navrhovateľ v konaní tvrdil, že vykonal výmlat na väčšej výmere,
jeho povinnosťou bolo tieto skutočnosti preukázať. Ním predložené dôkazy - bločky počítadla kombajnu
však nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Poukazuje pritom na údaje, ktoré z týchto bločkov
vyplývajú. Zdôrazňuje vzdialenosť medzi poliami a spotrebu paliva kombajnu na premávke po ceste, i

to, že nie sú tieto bločky spôsobilé preukázať, z ktorého kombajnu boli vyhotovené a na akom pozemku
kombajn vykonával prácu. Poukazuje aj na obsah svedeckej výpovede F. T., ktorý uviedol, že sa stretol s
problémom neuznanej výmery aj u iných objednávateľov prác a že niektoré výstupy počítača kombajnov
ovplyvňuje nastavenie obsluhou. Navrhovateľ nepreukázal ani dohodu o cene vyššej, než je cena
obvyklá ako bola zaplatená aj ostatným kombajnistom. Nárok na úroky z omeškania odporca neuznáva,

pretože zavinením veriteľa sa stalo, že dlžník nemohol riadne splniť dlh. Navrhovateľ nevystavil účtovný
doklad, ktorý by zodpovedal uznanému nároku a z uvedeného dôvodu ani odporca neplnil ním uznanú
sumu. Skutočné omeškanie právnickej osoby majúcej účtovné povinnosti nielen voči štátnym orgánom,
ale aj voči vlastným členom môže nastať až po riadnom vystavení a uplatnení nároku na uznanú sumu,
t.j. vystavením novej faktúry s dobou splatnosti, ktorej výšku a rozsah by odporca nepopieral. Odporca

nemôže poskytnúť peňažné prostriedky z účtu družstva bez toho, aby tento výdaj bol po účtovnej
stránke náležite vydokladovaný. Pri aplikácii ust. § 370 Obch. zák. veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so
svojimipovinnosťamivyplývajúcimizozáväzkovéhovzťahuneprevezmeriadneponúknutéplneniealebo
neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj dlh. Navrhovateľ neposkytol
odporcovi riadny účtovný doklad spôsobilý na zaradenie do účtovnej evidencie, preto navrhovateľ nemá

ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania. Odporca preto navrhuje v napadnutej časti rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.

3) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania nad rámec, ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého
stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

V tejto súvislosti je treba zdôrazniť to, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým žalobnému
návrhu bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo sporových strán. Preto v tejto
časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou
odvolacieho súdu v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, §
206 ods. 2 O.s.p.). Predmetom prieskumu tak bol len výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým

bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý. Po prieskume napadnutého výroku i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa (tak ako je už uvedené vyššie) opísal
obsah jednotlivých ním realizovaných dôkazov, citoval príslušné ustanovenia zákona a konštatoval,
že navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o výmere plochy
výmlatu a jednotkovej cene za 1 ha výmlatu.Matematický výpočet, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, keď uzavrel, že odporca je povinný
navrhovateľovi zaplatiť sumu 6.123,94 eur nie je v dôvodoch rozhodnutia vysvetlený. Súd prvého

stupňa neobjasnil v dôvodoch rozhodnutia ako k tomuto výpočtu dospel. Tento nedostatok nemôže byť
odstránený ani úvahami odporcu uvedenými vo vyjadrení k podanému odvolaniu.

Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahujú ani zmienku, ako súd prvého stupňa vyhodnotil
uplatnený úrok z omeškania, a to ani vo vzťahu k tej istine, ktorá bola navrhovateľovi rozhodnutím súdu

prvého stupňa prisúdená. Absencia akéhokoľvek zdôvodnenia tejto časti zamietnutia žalobného návrhu
marí akúkoľvek možnosť prieskumu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom.

Súd nemôže vo svojich záveroch vychádzať z dôkazu, ktorý nerealizoval a nie je obsahom spisu.
Ortofotomapy ako dôkaz o výmere výmlatu neboli v konaní oboznamované a ich konkrétny (vecný)
vplyv na záver o ploche výmlatu zrealizovanej navrhovateľom v porovnaní s výstupmi z palubného

počítača kombajnu, či inými dôkazmi v dôvodoch rozhodnutia súdu 1.stupňa absentuje (§ 132 O.s.p.).
Podobne absentuje aj vyhodnotenie skutočností uvedených v liste odporcu z 8.10.2012 (č.l. 17 spisu),
týkajúcich sa okrem námietok o zožatej ploche aj požiadavky na jednotkovú cenu práve pre použité PHM
odporcu na sumu „53,- eur“ a jeho ďalšími vyjadreniami keď okrem poníženia tejto jednotkovej ceny
žiada odpočítať z takejto ceny hodnotu PHM. Odporca to opätovne žiada aj vo vyjadrení k odvolaniu.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Naplnením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, zakotveného v čl. 46 Ústavy SR je okrem
iného aj dodržanie procesnoprávneho rámca rozhodovania zo strany konajúceho súdu. Sudcovia sú
pri výkone svojej funkcie nezávislí, no zároveň sú pri rozhodovaní viazaní platnými a záväznými

prameňmi práva. V civilnom súdnom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami O.s.p.. Procesným
právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom
upraveným v citovanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na
argumenty prednesené účastníkmi konania, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu,

musia vychádzať z platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorá súd zaväzuje, platí
zásada, aby svoje rozhodnutia súdy odôvodňovali; tento záväzok nemôže byť chápaný tak, že vyžaduje
podrobnú odpoveď na každý argument (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), ale ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994,
séria A, č.303 -A, s.12, §29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303 -B, Georgiadis c.
Grécko z 29. Mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Z práva na spravodlivý proces totiž vyplýva
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán len
s tou výhradou, že (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porov. Krasko v. Švajčiarsko, 1993).

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že súd sa uvedených zákonných zásad
dôsledne nepridržiaval, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, a
preto mu chýba presvedčivosť, požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Tým, že uvedené princípy neboli rešpektované súdom prvého stupňa, došlo k porušeniu základného
práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v
spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm.
a), b) O.s.p., ktorý viedol k zrušeniu napadnutej časti rozsudku podľa § 221 ods.1 písm. f) O.s.p..

Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu neostala preto iná možnosť len z uvedených dôvodov
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).V ďalšom konaní prvostupňový krajský súd vec znovu prejedná, dôsledne sa vyporiada s
argumentáciami oboch procesných strán, realizované dôkazy vyhodnotí podľa pravidiel daných
aplikáciou ust. § 132 O.s.p., znova o zvyšku žalobného návrhu rozhodne a svoje rozhodnutie náležite

odôvodní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Bude sa musieť vyporiadať
aj s vecnoprávnymi námietkami oboch sporových strán uplatnenými v podanom odvolaní a vo vyjadrení
k nemu.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.