Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011682
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011682.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému MUDr. K. A., nar.
XX.XX.XXXX v K., bytom K., O. XXXX/XX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,
ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 23. júna 2015 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn.:
6T/122/2014 z 11.02.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného MUDr. K. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.: 6T/122/2014 zo dňa 11.02.2015 uznal obžalovaného MUDr. K.
A. za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa
21.01.2014 v čase o 07:10 hod. v Trenčíne na ulici M. R. Štefánika riadil osobné motorové vozidlo
značka Alfa Romeo 955 Mito, evidenčné číslo: TN XXX M., po ceste I/XX, ulica M. R. V. od okružnej
križovatky pred OC MAX v smere na Ilavu v pravom jazdnom pruhu, pričom na priechode pre chodcov
za križovatkou s ulicou K výstavisku nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, čim
porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) písmeno f) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
nevšimol si poškodeného F. V. prechádzajúceho po priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu
jeho jazdy, kde v ľavom jazdnom pruhu zastavilo iné vozidlo, ktorého vodič dával prednosť chodcovi -
poškodenému F. V. a v pravom jazdnom pruhu obvineného došlo k stretu pravej prednej časti jeho vozidla
s poškodeným F. V., ktorý spadol na vozovku v dôsledku čoho chodec utrpel podľa odborného vyjadrenia
znalca z odboru zdravotníctvo farmácia ťažké zranenie, a to dvojitú trieštivú zlomeninu píšťaly vľavo s
posunom a zlomeninu ihlice vľavo s posunom úlomkov, ktoré si vyžiadali operáciu, a dobu obmedzenia
na bežnom spôsobe života najmä v oblasti mobility v trvaní najmenej 98 dní.
Za to mu bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a §
38 odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného
bol obžalovanému tiež uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu
jeden rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd boli poškodení F. V. a Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Bratislava, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení odvolaním napadol
obžalovaný vo výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že na hlavnom
pojednávaní dňa 11.02.2015 nebol vykonaný dôkaz - znalecká expertíza znalca z odboru dopravy, hoci
to on včas navrhoval. V ním navrhovanom doplnení dokazovania sa mal podľa neho znalec vyjadriť k
hlavnej a najpodstatnejšej skutočnosti a to k tomu, či začal spomaľovať a brzdiť za autom idúcim pred
ním v súbežnom vedľajšom ľavom jazdnom pruhu a následne či sa dalo zabrániť stretu s poškodeným.
Nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že nespomalil a nebrzdil, čím mal porušiť ustanovenie § 4 ods.4

zákona č. 8/2009 Z.z. On spomalil a začal brzdiť hneď ako začalo brzdiť strieborné auto idúce pred ním
v súbežnom ľavom pruhu, do toho však začala popred jeho vozidlo bežať silueta poškodeného. On ho
zbadal na veľmi krátku vzdialenosť a stretu už nedokázal zabrániť. Hlavným vinníkom dopravnej nehody
je samotný poškodený. Ten napriek evidentnému vysokému nebezpečenstvu a s vedomím, že má veľmi
malú šancu prebehnúť, si vlastnou nedbanlivosťou privodil ublíženie na zdraví. Mal zostať na mieste
a nie vstupovať do jazdnej dráhy vozidla. Keby on nebrzdil, zrazil by poškodeného prednou časťou
vozidla, takto ho len zachytil zrkadlom. Poškodený sa mylne domnieval, že cez cestu stihne prebehnúť
a začal bežať, čím jeho ako vodiča dostal do katastrofálnej situácie, ktorej sa nedalo zabrániť. Ak by bol
vypracovaný ním navrhovaný odborný znalecký posudok a vykonaná prípadne i rekonštrukcia dopravnej
nehody, malo by to zásadný vplyv na rozhodnutie o vine. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak
vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel, nemôže bezpečne prejsť a pred vstupom
sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Nesmie pritom ohrozovať a obmedzovať
iných účastníkov cestnej premávky a musí rešpektovať rýchlosť vozidla, či ono dokáže zastaviť. Na
základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože súd prvého
stupňa nerešpektoval zásadu in dubio pro reo.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu poškodený uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých
jeho výrokoch za správny a zákonný. Jediným vinníkom dopravnej nehody je obžalovaný, ktorý sa
mu dosiaľ ani neospravedlnil. Keďže vozidlo obžalovaného nespomaľovalo, snažil sa mu uniknúť. Pre
obžalovaného bol jeho pohyb predvídateľný a viditeľný.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že je toho názoru,
že rozsudok okresného súdu je zákonný, správny a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodený sa prostredníctvom splnomocnenca pripojil k návrhu prokurátora.
Obžalovaný uviedol, že to bol práve poškodený, kto porušil predpisy o cestnej premávke a donútil
dodávku idúcu v ľavom pruhu zastaviť. On už nemohol na poškodeného reagovať. Obžalovaný nemal
vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na prichádzajúce vozidlá nemohol cez ňu bezpečne prejsť. Preto sa
obžalovaný cíti byť nevinný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil
a aby bolo následne rozhodnuté o jeho oslobodení spod obžaloby. Naviac poukázal i princíp ultima ratio
s tým, že mu bol uložený veľmi prísny trest.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové
závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.
Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým priamou výpoveďou poškodeného F. V., odborným
vyjadrením znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a chirurgia MUDr.
Stanislava Pastvu, lekárskymi správami, záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o ohliadke miesta
dopravnej nehody a fotodokumentáciou z miesta nehody.
Samotný obžalovaný nepoprel, že došlo k stretu jeho vozidla s poškodeným, on ho však nemohol vidieť
a ani adekvátne na jeho správanie reagovať. Príčinu vzniku kolízie vyvolal podľa neho poškodený tým,
že sa nepresvedčil či môže bezpečne prejsť cez vozovku po priechode pre chodcov.
Z výpovede poškodeného vyplýva, že v inkriminovanej dobe počkal kým prejdú všetky autá v dvoch
pruhoch, ktoré boli na jeho strane smerom od Meriny. Autá prešli, vstúpil do vozovky, prvý pruh prešiel,

vchádzal do druhého, do kruhového objazdu vošlo strieborné auto, ktoré išlo vo vnútornom pruhu, to
znamená, z jeho pohľadu od Meriny v treťom pruhu. Vodič keď ho zaregistroval začal pribrzďovať, ale
on začal na dvojitej plnej čiare stáť a pre istotu počkal kým celkom zastane. Zastavil, ako má vo zvyku
keď ide cez prechod, nikdy nemá ruky vo vačku. Pravou rukou mu zaďakoval, že mu uvoľnil prechod
a pokračoval ďalej, ale v tom už zaregistroval, ako spravil krok, dva, vodič osobného auta striebornej
farby mu začal prechádzať za chrbtom, už v polovici vzdialenosti od kruhového objazdu po prechod
pre chodcov, na ktorom bol už z tretieho do štvrtého pruhu zaregistroval, že sa približuje žlté auto a
pohľadom zaregistroval, že svetlá nemajú tendenciu vôbec spomaľovať, ale skôr sa mu zdalo, ako keby
zrýchľovalo, nevie to objektívne posúdiť. Tak sa snažil rozbehnúť, lenže ako sa rozbiehal, tak ho trafil
oblúkom nárazníku do ľavej nohy. Tým pádom došlo k tomu devastačnému poraneniu, odniesol to pravý
kĺb a ľavá ruka, lebo dopadol na dlane smerom k autobusovej zastávke. Žlté auto zastavilo. Či brzdil
alebo nebrzdil nevie posúdiť. Na otázku prokurátora uviedol, že čakal kým od BILLY smerom k MAXU
sa uvoľnia obidva jazdné pruhy. Až potom keď boli tie pruhy voľné, vstúpil do vozovky. Ako prechádzal
cez druhý pás smerom od Meriny si všimol, že prichádza po treťom jazdnom pruhu od jeho strany
strieborné osobné auto. Keď vstúpil na prechod smer do Žiliny bol prázdny. Cez prechod išiel nie moc
rýchlou chôdzou, lebo všetky pruhy keď vstúpil do vozovky, boli voľné. Neutekal. Snažil sa rozbehnúť
až vo štvrtom pruhu. Na otázku obžalovaného, aby vysvetlil rozpor so svojou výpoveďou z prípravného
konania, v ktorej uviedol, že zacítil náraz pravdepodobne do ruksaku (nie do ľavej nohy) uviedol, že to
bolo deň po nehode, to znamená, že mohlo tam dôjsť k nejakým rozporom. Na námietku obžalovaného,
že to vypovedal mesiac po nehode uviedol, že pán vyšetrovateľ prišiel k nemu dva krát, nakoľko sa
nemohol zúčastniť výsluchu. Povedal mu to všetko podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a čo si
zapamätal. Po operácii bol pod liekmi, takže mohlo to byť z jeho strany trochu prekrútené. Bol zachytený
oblúkom pravej časti nárazníka.
Z odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia
MUDr. Stanislava Pastvu vyplynulo, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu diafýzy
(strednej časti) píšťaly vľavo, duplexnú (dvojitú), trieštivú, s posunom a zlomeninu ihlice vľavo nad
členkom, trieštivú, s posunom. Jednalo sa o izolované poranenie ľavého predkolenia, pomerne
komplikovanú dvojitú zlomeninu píšťaly a aj zlomeninu ihlice s posunom úlomkov, ktoré si vyžadovali
operačné riešenie. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení bol priamy náraz prednej časti
auta do oblasti ľavého predkolenia poškodeného. Znalec charakterizoval tieto poranenia ako poranenia
ťažké. Poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života od úrazu - 21.1.2014 až do vypracovania
odborného vyjadrenia, teda 98 dní. Liečba ešte nebola k uvedenému času ukončená. Nie je predpoklad
výraznejších trvalých následkov poranenia, ale vzhľadom na štádium liečby nebolo v čase vypracovania
odborného vyjadrenia ešte možné uvedené poranenia zodpovedne vyhodnotiť.
Krajský súd uvádza, že tvrdenia poškodeného navzájom logicky korešpondujú so závermi odborného
vyjadrenia a sú podložené i lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, aké zranenia poškodený pri kolízii
utrpel a ako dlho trvala liečba.
Tvrdenie obžalovaného, že vinníkom kolízie je poškodený a obžalovaný nemal možnosť kolízii zabrániť,
považuje súd za účelové. Je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného, ktorý jasne uviedol, že sa
presvedčil, že prešli všetky vozidlá v oboch smeroch smerom od Meriny. Až následne vstúpil do vozovky
na priechod pre chodcov. Vtedy zbadal strieborné vozidlo, ktoré malo ísť následne určitý čas súbežne s
vozidlom obžalovaného. Je preukázané, že toto vozidlo zastavilo a umožnilo mu pokračovať v prechode
cez vozovku. Poškodený ešte pre istotu na chvíľu počkal, či vozidlo zastane a keď videl, že sa tak stalo,
pokračoval v prechádzaní cez vozovku. Následne došlo ku kolízii s vozidlom obžalovaného.
Z uvedeného jasne vyplýva, že obžalovaný si bol vedomý toho, že vozidlo jazdiace súbežne s ním vľavo
od neho, spomalilo a zastavilo. Videl tiež pred sebou priechod pre chodcov, ktorý bol označený zvislým
i vodorovným dopravným značením. Muselo mu byť preto jasné, že cez priechod pre chodcov bude
prechádzať chodec a že mu následne vzniká povinnosť zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný
prechod. Krajský súd poukazuje na to, že podľa § 4 ods.1 písm. c), f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku, má vodič vozidla povinnosť venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku
a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Zároveň podľa § 4 ods.4 citovaného
zákona, ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo
pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných
vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo.
Uvedenými ustanoveniami sa obžalovaný neriadil. Tvrdenie obžalovaného o zavinení kolízie
poškodeným nebolo preukázané. Poškodený potvrdil, že sa presvedčil, či môže do vozovky vstúpiť. S
týmto tvrdením korešponduje i fakt, že vodič vozidla jazdiaceho súbežne s vozidlom obžalovaného, ktorý

bol k poškodenému z časového hľadiska bližšie, stihol riadne vozidlo zastaviť a umožniť poškodenému
prechod cez vozovku. Nakoniec, brzdenie a zastavenie tohto vozidla jasne pozoroval i obžalovaný. I keď
súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku hovorí o spoluzavinení poškodeného, takéto konštatovanie
nie je podložené žiadnym riadne zadokumentovaným dôkazom, pričom súd prvého stupňa túto okolnosť
odôvodnil tým, že pred vstupom na vozovku sa poškodený nepresvedčil, či smerom od obchodného
domu MAX nejdú vozidlá, čím porušil ustanovenie § 53 ods.4 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení účinnom v čase spáchania skutku. Je pravdou, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to
ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel
nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Z dokazovania však vyplynulo, že v čase vstupu poškodeného
na prechod tak mohol urobiť bez nebezpečenstva, prešiel po prechode dva pruhy, v treťom mu zastavilo
prichádzajúce vozidlo a až v štvrtom bol zachytený vozidlom obžalovaného. Teda za danej situácie
poškodený neporušil svoje povinnosti, naopak obžalovaný bol povinný chodcovi nachádzajúcom sa
na prechode pre chodcov, ktorý už prešiel po prechode tri štvrtiny vozovky a pokračoval do štvrtého
jazdného pruhu, dodržať citované ustanovenie § 4 ods.4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení účinnom v čase spáchania skutku, teda zastaviť. V danom prípade ani nemohlo ísť zo
strany poškodeného o vytvorenie náhlej prekážky. Podľa názoru krajského súdu teda spoluzavinenie
poškodeného nebolo preukázané.
Súd prvého stupňa tiež v odôvodnení rozsudku uvádza, že vzhľadom na zistené rozpory ohľadne toho,
akou časťou vozidla bol poškodený zachytený, zmenil opis skutku oproti obžalobe v tom smere, že
slová „došlo k stretu pravej prednej časti jeho vozidla“ nahradil slovami „pravého zrkadla“. Krajský súd
však konštatuje, že súdom prvého stupňa reálne k úprave skutku neprišlo. Na zákonnosť a správnosť
rozsudku však tento fakt nemá žiaden vplyv. Z vykonaného dokazovania skutočne vyplýva, že na
vozidle obžalovaného je poškodené pravé predné zrkadlo. Z odborného vyjadrenia znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia však vyplýva, že k zraneniu poškodeného pravdepodobne došlo stretom s
pravou prednou časťou vozidla. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že k zraneniu poškodeného
mohlo prísť i takým spôsobom, že bol zachytený pravým predným zrkadlom a následne pri páde došlo
k stretu s pravou časťou vozidla, na ktorej však nemuseli nutne vzniknúť žiadne viditeľné poškodenia.
Na základe výpovedí poškodeného ako i ostatných vykonaných listinných dôkazov teda možno
nepochybne skonštatovať, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (§ 123
ods.3 písm. i/, ods.4) Tr. zákona, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona o cestnej premávke (§ 138 písm. h/ Tr. zákona).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje krajský súd všetky námietky obžalovaného za nedôvodné.
Vo vzťahu k námietkam obžalovaného, že nebolo doplnené dokazovanie v ním naznačenom smere
znaleckým dokazovaním a prípadnou rekonštrukciou, musí krajský súd uviesť, že vykonané dôkazy sa
na rozhodnutie javia ako dostatočné a preto nebolo potrebné dokazovanie doplniť.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania
obžalovaného tak, ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené
bola vyvrátená obrana obžalovaného tak, ako ju uvádzal aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej
miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten
svojim konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Uvedené
skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na
argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa skutkového
stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Možno preto skonštatovať, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní,
vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového
deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej
vete výroku o vine.
Napokon možno konštatovať, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Poľahčovalo mu, že doposiaľ viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Vzhľadom na
skutočnosť, že u obžalovaného prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, znížil súd prvého stupňa
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal na samej spodnej hranici takto určenej
trestnej sadzby. Trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa podľa § 157 odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného zákona vo výmere

jeden rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1
Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, za súčasného uloženia
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu jeden rok podľa § 61 odsek 1,
odsek 2 Tr.zák., nie je neprimerane prísnym, skôr sa javí miernejší. Krajský súd uvádza, že tento trest je v
súčasnosti už vykonaný a obžalovanému bol rozhodnutím zo dňa 05.03.2015 vrátený vodičský preukaz.
Vo vzťahu k odkázaniu poškodených strán s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie,
považuje krajský súd tento postup tiež za zákonný, pretože zisťovanie konkrétnej výšky nárokov by
neúmerne predĺžilo trestné konanie.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.