Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201498
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201498.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o.,
IČO: 44 302 851, Kremnická 26, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Belicom,
advokátom so sídlom Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1020502/1/947654/2012 zo dňa 26. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S/269/2012-26 zo dňa 3. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/269/2012-26 zo dňa
3. decembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 5S/269/2012-26 zo dňa 3. decembra 2013 Krajský súd v Bratislave zastavil konanie
podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), nakoľko dospel k záveru, že
žaloba bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty dvoch mesiacov ustanovenej v § 250b O.s.p. Krajský
súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu
neúspešne doručované v dňoch 22. a 23. mája 2012 a po druhom neúspešnom doručení bola zásielka
dňa 23. mája 2012 uložená na pošte. Právny zástupca žalobcu si uloženú zásielku prevzal dňa 5. júna
2012, avšak fikcia doručenia nastala už dňa 25. mája 2012, uplynutím tretieho dňa uloženia zásielky,
z čoho vyplýva, že lehota na podanie žaloby uplynula dňom 25. júla 2012. Z tohto dôvodu sa súd ani
nezaoberal námietkou žalobcu, že žalobu pôvodne podal na poštovú prepravu dňa 3. augusta 2012
(teda podľa žalobcu včas), avšak zásielka sa mu z pošty vrátila s poznámkou „adresát neznámy", o
čom informoval súd listom zo dňa 7. augusta 2012 podaným na krajskom súde osobne dňa 10. augusta
2012 spolu s vrátenou obálkou pod podacím číslom RR 383654908SK. Podľa názoru krajského súdu
ani podanie žaloby na poštovú prepravu dňa 3. augusta 2012, pokiaľ by sa aj osvedčilo, že vo vrátenej
obálke sa nachádzala predmetná žaloba, by nebolo možné považovať za podanie žaloby v zákonnej
dvojmesačnej lehote.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušiť a veci mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Podľa žalobcu krajský súd
svoju úvahu o fikcii doručenia neodôvodnil žiadnym odkazom na konkrétnu právnu normu. Možno sa
len domnievať, že krajský súd sa spravoval ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V danom prípade je však podľa žalobcu vylúčené
použitie správneho poriadku a doručovanie napadnutého rozhodnutia žalovaného sa spravovalo podľa
ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona „písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk
právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,
alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia
osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,

uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela." Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva,
že lehota na podanie žaloby bola dodržaná. Zásielka bola uložená na pošte dňa 23. mája 2013 a 15-
dňová lehota pre fiktívne doručenie by uplynula 7. júna 2013; právny zástupca žalobcu si však zásielku
prevzal v zákonnej lehote, dňa 5. júna 2013. V zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. lehota na podanie žaloby
uplynula dňa 5. augusta 2013, a teda zásielka zo dňa 3. augusta 2013 bola podaná v zákonnej lehote.

(Najvyšší súd k odvolaniu žalobcu poznamenáva, že pri jeho vyhotovení zjavne došlo k chybe v písaní a
vo všetkých dátumoch, ktoré žalobca označil ohľadom doručovania rozhodnutia žalovaného, je chybne
uvedený rok 2013, pričom správne má byť uvedený rok 2012. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva zo
súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj podania žalobcu, preto najvyšší súd považuje uvádzanie roku
2013 namiesto roku 2012 v odvolaní žalobcu za zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní, a nepovažoval
za potrebné žalobcu vyzývať na opravu, resp. objasnenie tejto nezrovnalosti.)

Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade nie je podstatná
otázka nastúpenia fikcie doručenia rozhodnutia žalovaného, pretože žalobca zásielku prevzal do 15 dní
od jej uloženia na pošte, a to dňa 5. júna 2012, z čoho vyplýva, že posledným dňom lehoty na podanie
žaloby na súd bol 5. august 2012. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu jasne vyplýva, že žalobca
podal žalobu listom zo dňa 7. augusta 2012, doručeným súdu dňa 10. augusta 2012. Z uvedeného je
teda zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. K ostatným skutočnostiam, ktoré súvisia
s pripojenou obálkou RR 383654908SK, sa žalovaný nemôže vyjadriť, pretože predmetné dokumenty
sú súčasťou súdneho spisu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však podľa žalovaného vyplýva,
že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty a žalobca jej doručenie v lehote nepreukázal
žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Z uvedených dôvodov preto žalovaný navrhoval napadnuté uznesenie
krajského súdu o zastavení konania ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

Pokiaľ ide o právne posúdenie včasnosti podania žaloby vo vzťahu k ustáleniu dňa doručenia
napadnutého rozhodnutia a od toho sa odvíjajúce počítanie dvojmesačnej lehoty podľa § 250b ods.
1 O.s.p., odvolací súd konštatuje, že krajský súd rozhodné skutočnosti nesprávne právne posúdil.
Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akej právnej normy krajský súd ustálil, že na
doručovanie rozhodnutia žalovaného je potrebné aplikovať fikciu doručenia ohraničenú tromi dňami od
uloženia zásielky na pošte.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v daňovom konaní a na postup žalovaného sa
vzťahoval zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov") v spojení s § 165
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej
a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona
o správe daní a poplatkov).

Podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov ak nebol zastihnutý adresát písomnosti, ktorá má
byť doručená do vlastných rúk, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným
spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným
spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé
daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom
konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.

Zásielka, ktorá obsahovala napadnuté rozhodnutie žalovaného, bola doručovaná právnemu zástupcovi
žalobcu v dňoch 22. a 23. mája 2012. Keďže obidva pokusy o doručenie boli neúspešné, doručovateľ
uložil zásielku na pošte a adresáta o tom upovedomil. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o
správe daní a poplatkov by v prípade nevyzdvihnutia zásielky v pätnásťdňovej úložnej lehote nastala
posledným dňom lehoty fikcia doručenia, teda rozhodnutie by sa považovalo za doručené, aj keby si
ho adresát v tejto lehote nevyzdvihol. Nakoľko si však právny zástupca žalobcu rozhodnutie vyzdvihol
počas plynutia uvedenej lehoty, konkrétne dňa 5. júna 2012, považuje sa tento deň vyzdvihnutia zásielky
za deň doručenia rozhodnutia žalovaného. Od tohto dňa doručenia sa potom počíta aj lehota dvoch
mesiacov na podanie žaloby na súd. Posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol v zmysle § 250b
ods. 1 v spojení s § 57 O.s.p. 5. august 2012.

Krajský súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia skutočností rozhodných pre plynutie lehoty
na podanie žaloby na súd dospel k nesprávnemu záveru, že posledným dňom lehoty bol 25. júl 2012.
Nakoľko však týmto dňom bol 5. august 2012, je potrebné skúmať ďalšie skutočnosti tvrdené žalobcom,
či lehota na podanie žaloby bola zachovaná.

Z predloženého spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že dňa 10. augusta 2012 žalobca osobne
doručil krajskému súdu oznámenie zo dňa 7. augusta 2012, v ktorom uvádza, že dňa 3. augusta 2012
podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/947654/2012, pričom uvedenú žalobu podal prostredníctvom
Slovenskej pošty a.s. a adresoval ju Krajskému súdu v Bratislave, avšak zásielka bola vrátená
odosielateľovi s poznámkou „adresát neznámy". V podaní zo dňa 7. augusta 2012 žalobca ďalej
uvádza, že na preukázanie svojho tvrdenia zároveň súdu predkladá nedoručenú neotvorenú zásielku.
Uvedené podanie žalobcu je opatrené podacou pečiatkou Krajského súdu v Bratislave s dátumom 10.
augusta 2012, na ktorej je vyznačené, že podanie bolo podané s jednou prílohou. Na podaní je zároveň
pečiatka súdu vyznačujúca, že podanie bolo „Osobne podané". Obálka, opatrená podacím číslom RR
383654908SK, ktorá je prílohou tohto podania, je adresovaná Krajskému súdu v Bratislave, s uvedením
poštovej adresy Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, dátum podania zásielky na pošte je 3. august 2012
a na obálke je vyznačené spätné vrátenie zásielky odosielateľovi (právnemu zástupcovi žalobcu) s
dôvodom vrátenia „adresát neznámy" a s pečiatkou pošty s dátumom 6. august 2012. Obálka je otvorená
a prázdna. Za podaním žalobcu, na čísle listu 2 až 4, je v spise krajského súdu založená žaloba žalobcu
zo dňa 3. augusta 2012, opatrená pečiatkou krajského súdu s dátumom 13. august 2012 bez vyznačenia,
žeby išlo o osobné podanie a tiež bez pripojenej obálky, ktorá by preukazovala zaslanie poštou. K
žalobe je pripojené plnomocestvo žalobcu, žurnalizované na č.l. 6 súdneho spisu, a za ním, na č.l. 7,
sa nachádza potvrdenie krajského súdu zo dňa 13. augusta 2012 o prijatí návrhu na začatie konania
v prejednávanej veci.

Krajský súd v napadnutom uznesení len reprodukuje tvrdenie žalobcu, že obsahom pripojenej obálky
RR 383654908SK mala byť žaloba v prejednávanej veci, pričom sa dokazovaním tejto skutočnosti
nezaoberal z dôvodu prijatého záveru, že aj podanie žaloby v uvedenej poštovej zásielke (RR
383654908SK) by bolo po zákonnej dvojmesačnej lehote.

Vzhľadom na skutočný obsah súdneho spisu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že sporná obálka,
žurnalizovaná v súdnom spise ako príloha podania na č.l. 1, je otvorená, najvyšší súd považuje za málo
pravdepodobné, aby sa za súčasného faktického stavu dalo bez všetkých pochybností dokázať, aká
písomnosť bola obsahom spornej obálky, resp. či obálka vôbec obsahovala nejakú listinu, resp. to, či
obálka bola podaná na krajský súd neotvorená (ako to v podaní, ktorého je obálka prílohou, tvrdí žalobca)
alebo otvorená (tak ako je súčasnosti v spise žurnalizovaná).

Z faktických skutočností vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, tak ako ich odvolací súd opísal vyššie,
však najvyšší súd vyvodil záver, že za daného stavu nemožno žalobcovi odoprieť pravdivosť jeho
tvrdenia, že k svojmu podaniu zo dňa 7. augusta 2012 pripojil neotvorenú obálku.

Na podaní žalobcu zo dňa 7. augusta 2012 je podacia pečiatka súdu s dátumom 10. augusta 2012 a
pečiatka súdu s textom „Osobne podané". Na podacej pečiatke je vyznačené, že podanie malo jednu
prílohu. K podaniu je pripojená sporná obálka. Následne je v spise krajského súdu založená žaloba
žalobcu zo dňa 3. augusta 2012, opatrená pečiatkou krajského súdu s dátumom 13. august 2012, za
žalobou nasleduje plnomocestvo žalobcu a za ním potvrdenie krajského súdu zo dňa 13. augusta 2012

o prijatí návrhu na začatie konania. Keďže na uvedenej žalobe nie je vyznačené, žeby bola osobne
podaná, ani k nej nie je pripojená obálka, ktorá by preukazovala zaslanie poštou, nemožno z týchto
skutočností vyvodiť iný pravdepodobnejší záver ako ten, že žaloba bola súčasťou podania žalobcu zo
dňa 7. augusta 2012, podaného osobne na krajskom súde dňa 10. augusta 2012. Nakoľko je na tomto
podaní na podacej pečiatke súdom vyznačená jedna príloha a k podaniu je pripnutá sporná obálka,
možno sa náležite domnievať, že podanie bolo podané spolu s touto obálkou, bez iných ďalších príloh.
Keďže na žalobe (žurnalizovanej v spise na č.l. 2 až 4) je podacia pečiatka s dátumom 13. augusta 2012,
a podanie žalobcu zo dňa 7. augusta 2012 bolo osobne podané dňa 10. augusta 2012, je z toho možné
vyvodiť pravdepodobný záver, že žaloba bola obsahom spornej obálky. V opačnom prípade potom nie
je možné reálne vysvetliť, odkiaľ sa v spise krajského súdu nachádza žaloba s podacou pečiatkou s
dátumom 13. augusta 2012, ku ktorej nie je pripojený žiaden listinný doklad o tom, že súdu došla poštou,
a tiež na nej nie je vyznačené, žeby bola na krajskom súde podaná osobne. Podľa odvolacieho súdu
je pravdepodobné, že podanie zo dňa 7. augusta 2012, ktoré žalobca podal na krajskom súde osobne
dňa 10. augusta 2012, bolo v podateľni krajského súdu opatrené pečiatkou s dátumom prijatia podania
a následne pri spracovaní podaní mohla byť so spornej obálky vybratá žaloba, ktorá tiež bola opatrená
podacou pečiatkou súdu. Rozdiel v dátumoch možno odôvodniť postupnosťou spracovania prijatých
podaní. Podanie bolo zaevidované riadne v deň jeho podania, v piatok 10. augusta 2012, a následne
bolo spracované v najbližší nasledujúci pracovný deň, v pondelok 13. augusta 2012. Svedčí o tom aj
potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania vyhotovené až dňa 13. augusta 2012.

Nakoľko sa v spise krajského súdu nenachádza žiaden úradný záznam, ktorý by uvedené skutočnosti a
z nich vyvstávajúce otázky ozrejmil, najvyšší súd prijal na základe predloženého spisu vyššie uvedený
záver. Je teda potrebné akceptovať tvrdenie žalobcu, že žalobu podal na poštovú prepravu dňa 3.
augusta 2012 a zásielka sa mu vrátila nedoručená s poznámkou „adresát neznámy". V takomto prípade
zostáva ešte zodpovedať otázku, či možno žalobu žalobcu považovať za riadne podanú a lehotu v
zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. za zachovanú.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Žalobca podal žalobu na pošte dňa 3. augusta 2012, teda počas plynutia zákonnej lehoty a na orgáne,
ktorý má povinnosť podanú písomnosť doručiť. Nakoľko sa zásielka vrátila žalobcovi s poznámkou
„adresát neznámy", je otázne, či žalobca žalobu správne adresoval súdu, ktorému mala Slovenská
pošta, a.s. jeho zásielku doručiť. Ako adresáta žalobca na obálke označil Krajský súd v Bratislave, s
poštovou adresou Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava. Správna adresa Krajského súdu v Bratislave
je Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava. Žalobca teda nesprávne uviedol posledné tri číslice poštového
smerovacieho čísla, inak vo zvyšku bola adresa krajského súdu správna.

Podľa § 31 ods. 2 písm. a/ zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov odosielateľ je povinný označiť poštovú zásielku podľa poštových podmienok.

Podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. (bod 13.1) adresa obsahuje označenie adresáta a
označenie odovzdávacieho miesta, pričom odovzdávacie miesto je označené názvom ulice a číslom
domu (orientačným číslom), poštovým smerovacím číslom s názvom dodávacej pošty.

Podľa bodu 13.4 poštových podmienok adresa musí byť uvedená presne a jednoznačne, aby nevznikla
pochybnosť o mieste a subjekte dodania zásielky.

Podľa bodu 22.1.2 poštových podmienok zásielka, ktorú nie je možné dodať adresátovi alebo
oprávnenému prijímateľovi sa stáva nedoručiteľnou.
Podľa odseku 2 písm. c/ za nedoručiteľnú sa považuje zásielka v prípade, ak je adresa na zásielke
neúplná, nepresná alebo nečitateľná.

Žalobca správne označil adresáta, ulicu s orientačným číslom, na ktorej sídli, názov dodávacej pošty,
ale z piatich číslic poštového smerovacieho čísla správne uviedol len prvé dve. Podľa týchto prvých
dvoch správnych číslic však bolo zrejmé, že zásielku je potrebné doručiť v meste Bratislava, v územnom
obvode Bratislava I, Staré mesto. Adresa síce nebola uvedená úplne presne, avšak nie do takej miery,
žeby mala vzniknúť pochybnosť o mieste a subjekte dodania zásielky. Je potrebné poznamenať, že

Krajský súd v Bratislave je len jeden, v územnom obvode mesta Bratislava - časť Staré mesto, kam bola
zásielka adresovaná, nemôže ísť o neznámeho adresáta, tobôž ak bola na zásielke uvedená správna
ulica s orientačným číslom.

Na základe uvedeného najvyšší súd konštatuje, že žalobca sa dopustil chyby a adresu krajského
súdu neuviedol úplne presne. Pravdepodobne išlo o nepozornosť žalobcu. Podľa názoru najvyššieho
súdu však toto pochybenie nebolo takej intenzity, žeby ho bolo potrebné považovať za ľahostajnosť
či nedbalosť žalobcu a pripísať mu to na ťarchu. Posúdiť žalobcom podanú žalobu ako nesprávne
adresovanú by bolo neadekvátne prísne.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil splnenie podmienky
konania, ktorou bola včasnosť podania žaloby, a svojím rozhodnutím odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S/269/2012-26 zo dňa 3. decembra 2013 podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.