Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113228324.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom
Slovenská 87, Prešov, IČO: 37 937 693, zastúpený F.. Y. O., riaditeľka ÚPSVaR Prešov, proti žalovanej:
Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, Prešov, o zaplatenie 214,76 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 01.10.2013 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 214,76 €.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.05.2006 uzavrel so žalovanom písomnú dohodu o povinnosti vrátiť
pohľadávku, ktorá vznikla zúčtovaním preddavkov poskytovanej dávky sociálnej pomoci za obdobie
od 01.10.1998 do 30.06.2011 v sume 22 300,-Sk na základe rozhodnutia Okresného úradu, odboru

sociálnych vecí v Prešove ako právneho predchodcu ÚPSVaR Prešov, č. 2000/36384-011 zo dňa
21.02.2012,ktorýmbolaurčenápovinnosťvrátiťdlh.Nazákladeuvedenejdohodymalažalovanáuhradiť
pohľadávku v mesačných splátkach vo výške 800,-Sk počnúc mesiacom máj 2006 až do vyrovnania.

Žalovaná doposiaľ z uvedenej povinnosti uhradila 525,46 €, a preto ku dňu podania tohto návrhu
predstavuje dlžná suma výšku 214,76 €.

Žalobca súdu zároveň predložil „Dohodu o splátkach“, uzavretú podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe
majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorej predmetom je pohľadávka, ktorá vznikla zúčtovaním
preddavkov o poskytovanej dávky sociálnej pomoci za obdobie od 01.10.1998 do 30.06.2001 v sume
22 300,- Sk, na základe rozhodnutia ÚPSVaR Prešov č. 2000/36384-011 zo dňa 21.02.2002, a ktorým
bola určená povinnosť vrátiť dlh, ktorý k dnešnému dňu činí 9 470,- Sk.

V uvedenej dohode žalovaná ako dlžníčka predmetnú pohľadávku ÚPSVaR Prešov vo výške 9 470,-Sk,
čo do dôvodu a výšky uznala. ÚPSVaR Prešov povolil teda podľa § 6a zákona č. 278/1993 o správe
majetku štátu v znení neskorších právnych predpisov splátky dlhu vo výške 800,-Sk mesačne, počnúc
mesiacom máj 2006. Dlžníčka sa touto dohodou zaviazala celý dlh splatiť naraz, ak nezaplatí niektorú
splátku riadne a včas, kedy sa stáva splatný celý dlh alebo ak sa zlepšia jej ekonomické alebo sociálne

pomery.

Listom zo dňa 02.02.2015 okresný súd vyzval žalobcu, aby vysvetlil, z akého dôvodu bola podaná žaloba
na súd, keďže zo spisu sa javí, že o pohľadávke už bolo rozhodnuté rozhodnutím ÚPSVaR Prešov, ktoré
je tak exekučným titulom.Dňa 20.02.2015 bola súdu doručená odpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že podkladom na vydanie
platobného rozkazu, resp. podkladom žaloby a jej právnym titulom je „Dohoda o splátkach a uznaní dlhu
zo dňa 15.05.2006“, ktorým žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 9 470,- Sk.

Nárok si žalobca teda uplatňuje v súlade s § 110 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 489, 494 a § 558 Občianskeho
zákonníka.

Žalobca zároveň uviedol, že rozhodnutie č. 2000/3684-011 zo dňa 21.02.2012 súdu zaslať nemôže,

nakoľko uplynula doba jeho archivácie.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Vzhľadom na to, že súdu nebolo predložené rozhodnutie, z ktorého vychádza aj „Dohoda o uznaní a o
splátkach dlhu“, súd môže len predpokladať, že išlo o rozhodnutie vydané podľa § 100 ods. 5 zákona

č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci - ak príslušný orgán dodatočne zistí, že dávku sociálnej pomoci
nepriznal, priznal v nižšej sume, alebo priznal vo vyššej sume, ako patrila, alebo priznal od neskoršieho
dňa, ako patril, dávku sociálnej pomoci dodatočne prizná, zvýši, zníži, alebo doplatí v spojení s § 101
ods. 3 tohto zákona - príslušný orgán zúčtuje dávku sociálnej pomoci poskytnutú podľa ods. 1 so štátnou
sociálnou dávkou po vzniku nároku na štátnu sociálnu dávku, ktorej platiteľom je príslušný okresný úrad.

Podľa § 6a ods.1 zákona č. 278/1993 Zb. zákona o správe majetku štátu v znení účinnom ku
dňu 15.05.2006, ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca pohľadávky štátu môže na písomné
požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach
alebo o odklade plnenia.

Podľa § 6a ods. 2 uvedeného zákona, správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú
dohodu o splátkach, ak:
a) dlžník svoj dlh písomne uznal, alebo ak ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím
súdu,

b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,
c) dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a
včas, alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

Podľa § 7 ods. O. s. p.

(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zataví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Uznaniezáväzku,čiužpodľa§558Občianskehozákonníka,naktorýsaodvolávažalobca(Vzhľadomna
nižšie uvedené závery, je nadbytočné zaoberať sa tým, či uznanie záväzku vôbec prichádza do úvahy vprípadezáväzkumajúcehoverejnoprávnycharakter.Procesnýsúdanalogickypoukazujenarozhodnutie
NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 /publikované v Zbierke pod číslom 8/2005/ - nedoplatok na poistnom na
zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy

vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z
omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom /obchodnom alebo
občianskoprávnom/ vzťahu. Podľa predmetného rozhodnutia skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli
ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje,
že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto pohľadávky nevznikli z občiansko-

právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci
ustanovení práva verejného. Nemôže sa tak stať na základe dohody, uzavretej medzi subjektom práva
verejného a subjektom práva súkromného. Uzavieranie dohôd o nich je možné len vo sfére práva
verejného a ich zmluvná zmena na občianskoprávne, prípadne obchodno-právne záväzky je pojmovo
vylúčená. Ani prípadné výnimočné použitie právnych predpisov z oblasti práva pri nakladaní s nimi
neznamená, že sa zmenili na pohľadávky súkromno-právne.) alebo podľa § 323 Obchodného zákonníka

je jednostranným právnym úkonom dlžníka.

Samozrejme nič nebráni tomu, aby uznanie záväzku bolo súčasťou aj iného dvojstranného právneho
úkonu tak ako je tomu v uvedenom prípade, keď je súčasťou dohody o splátkach, avšak aj v
takomto prípade musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom pre tento jednostranný právny úkon (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 228/2003).

Uznanie dlhu plní zaisťovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho
uznania, čím sa v spore uľahčuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu
ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo.

Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, či zanikol inak, alebo že
bol prevedený na iného, aby to preukázal. Podstatné však je, že uznanie dlhu nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom, nemožno ním teda založiť nový záväzok, ale uznať iba záväzok už existujúci.

Z vyššie uvedeného vyplýva čiastkový záver, že v prejednávanej veci predmetom konania nemôže

byť splnenie dlhu vyplývajúceho z dohody o splátkach a uznaní dlhu, pretože z tejto dohody žiaden
záväzok nevznikol, došlo iba k uznaniu už existujúceho záväzku a k dohode o jeho plnení v splátkach.
Uznaný záväzok, o ktorom bolo dohodnuté, že bude splatený v splátkach, má svoj základ v inej právnej
skutočnosti, a to v právoplatnom rozhodnutí príslušného štátneho orgánu, a to Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Prešov, pričom ide rozhodnutie sp. zn. 2000/3684/01 zo dňa 21.02.2002.

Toto rozhodnutie je zároveň exekučným titulom, na základe ktorého v prípade jeho nesplnenia možno
viesť exekúciu na majetok žalovanej. Je teda zrejmé, že žalobca sa vlastne domáha, aby súd rozhodoval
o veci týkajúcej sa vrátenia preplatku na dávke sociálnej pomoci.

Podľa § 7 O. s. p. však súd na takéto rozhodovanie právomoc nemá. V prípade, ak by išlo o právoplatné
rozhodnutie súdu, vo vzťahu ku ktorému by bola uzavretá dohoda o splátkach, súd by bol nútený konanie
zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúcej z § 159 ods.3 O. s. p. - len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danom prípade však nejde o rozhodnutie súdu ale iného štátneho orgánu vo vzťahu, ku ktorému toto
ustanovenie O.s.p. použiť nemožno.

Na základe vyššie uvedeného však treba vychádzať z toho, že nie je splnená základná podmienka, aby
súd mohol vo veci konať, a to podmienka jeho právomoci. Zároveň je zrejmé, že vec je už právoplatne

rozhodnutá v správnom konaní, preto ani niet orgánu, ktorý by znovu o nej rozhodovať mohol.

Súd na základe listín predložených žalobcom robí konečný záver, že je nutné konanie zastaviť pre
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a to nedostatok právomoci súdu vo veci konať a
rozhodovať, a zároveň, že vec nemožno postúpiť na rozhodnutie inému príslušnému orgánu, keďže je

už právoplatne rozhodnutá, a to podľa správneho poriadku, ktorý je základným predpisom pre správne
konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, pričom aj
pre správne konanie platí, že o veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, znova rozhodovať nemožno.Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd pokladá za nadbytočné riešiť otázku vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu, keďže tento žalobu podal vo vlastnom mene, pričom podľa § 2 ods.2 zákona č. 278/1993 Z.z.
- Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v

mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo
sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, jeho zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca a preto právo
na náhradu trov konania nemá (§ 146 ods.2 O.s.p.). Úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala,

preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.