Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225326
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114225326.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky E. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Č. S. XX, T.,
proti odporcovi v 1. rade: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320
155, odporcovi v 2. rade: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618 o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu v 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I č.k. 12C/262/2014-43 z 5.11.2014

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie okrem výroku o povinnosti navrhovateľky podať do 30 dní návrh na začatie konania
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Z r u š u j e uznesenie v ostatných výrokoch.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že ich náhradu účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zakázal odporcovi 1., 2. uskutočniť výkon záložného práva
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, v časti „C“ KN, Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor,

pre k.ú. B., ako:

- byt č. 5 na 1. poschodí, vo vchode č. 11, bytový dom súp. č. 1168, na Č. S. Č.. XX E. T., ktoré
sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky o veľkosti podielu 1/1 a spoluvlastníckych podieloch na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. reg. „C“ - č. 16 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 235 m2 a parc. reg. „C“ - č. 17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
241 m2, o veľkosti 3415/100000-in, podľa ustanovení podmienok Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti reg. č. 001/114966/08-001/000 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložcom a
odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom 1.4.2008, podľa čl. VIII. „Podmienky výkonu záložného
práva podľa § 151j až § 151m Občianskeho zákonníka“, bod 1 dobrovoľnou dražbou,

a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a rozhodol, že navrhovateľka je povinná do 30
dní od prevzatia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať na súd návrh na začatie konania
vo veci samej.

N e p r i z n a l účastníkom náhradu trov konania.

Navrhovateľka nariadené predbežné opatrenie odôvodnila tým, že ako dlžníčka na jednej strane
uzatvorila s odporcom v 1. rade ako veriteľom na druhej strane dňa 1.4.2008 Zmluvu o financovaní
bývania reg. č. 001/114966/08-001/000 na sumu 61.076,81 EUR. Súčasťou zmluvy boli základnépodmienky úveru a všeobecné podmienky odporcu v 1. rade na poskytovanie hypotekárnych úverov pre
fyzické osoby a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/114966/08-001/000 z
1.4.2008, o.i. mal sa uskutočniť výkon záložného práva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, v

časti „C“ KN, Okresný úrad T., Katastrálny odbor, pre k.ú. B.Á., ako:

- byt č. 5 na 1. poschodí, vo vchode č. 11, bytový dom súp. č. 1168, na Č. S. Č.. XX E. T., ktoré
sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky o veľkosti podielu 1/1 a spoluvlastníckych podieloch na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. reg. „C“ - č. 16 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 235 m2 a parc. reg. „C“ - č. 17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

241 m2, o veľkosti 3415/100000-in, podľa ustanovení podmienok Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti reg. č. 001/114966/08-001/000 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložcom a
odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom 1.4.2008, podľa čl. VIII. „Podmienky výkonu záložného
práva podľa § 151j až § 151ma Občianskeho zákonníka“, bod 1 dobrovoľnou dražbou, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V návrhu na nariadenie PO navrhovateľka poukázala na neprijateľné podmienky, ktoré sa nachádzajú v

Zmluve o financovaní bývania úveru reg. č. 001/114966/08-001/000, a to konkrétne na čl. 3, 12, 13, 14.
Ďalej v základných podmienkach úveru, ktoré tvoria prílohu úverovej zmluvy poukázala na neprijateľné
podmienky, a to konkrétne za účtovanie poplatkov za poskytnutie úveru, poplatku za vedenie úverového
účtu, poplatku za upomienky. Taktiež poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky vo Všeobecných
podmienkachVšeobecnejúverovejbanky,a.s.naposkytovaniehypotekárnychúverovprefyzickéosoby,

a to konkrétne na čl. X., čl. XI. bod 1 písm. a), čl. XII. bod 2, čl. XIII., čl. XIV. bod 2.

Súd dôvodil, že navrhovateľka do spisu predložila aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
reg. č. 001/114966/08-001/000 zo dňa 1.4.2008, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 151a až §
151md Občianskeho zákonníka. Predmetom zálohu bol byt č. 5, ktorého vlastníkom je navrhovateľka,
nachádzajúcisana1.poschodí,vovchodeč.11,nauliciČ.S.vbytovomdomesúp.č.1168postaveného

na parcele C KN č. 16, súpisné č. 1168 na parcele C KN č. 17, ako aj príslušný spoluvlastnícky
podiel a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Zmluva o zriadení
záložného práva bola uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a M. V., ktorá bola v
tom čase vlastníčkou založenej nehnuteľnosti. Do spisu ďalej doložila Tlačové komuniké č. 121/14
Súdneho dvora Európskej únie k rozsudku vo veci C-34/13 vo veci C. T. voči SMART Capital, a.s., v

ktoromSúdnydvorobjasňujerozsahochranyspotrebiteľavprípadezabezpečeniapohľadávkyzáložným
právom na nehnuteľnosť, ktorou je rodinný dom. Súdny dvor vyslovil právnu vetu: Vzhľadom na to,
že právo na obydlie predstavuje základné právo, vnútroštátny súd ho musí zohľadniť pri vykonávaní
smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Do spisu bol doložený aj výpis
z účtu hypotekárneho úveru za obdobie od 26.11.2012 do 23.5.2014. K tomu bola predložená výzva

odporcu v 1. rade adresovaná navrhovateľke dňa 27.2.2014 na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom tak, že zo Zmluvy o flexihypotéke má zaplatiť 51.710,36 EUR, z toho istinu 49.013,36
EUR a zo Zmluvy o spotrebnom úvere má zaplatiť 7.201,48 EUR, z toho istinu 7.036,10 EUR. Ďalej
predložila oznámenie spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. zo dňa 3.9.2014 o začatí výkonu záložného práva
k bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode č. 11 v bytovom dome súp. č. 1168, na parcele

č. 16 a na parcele č. 17, v k.ú. B., obec T. - D. C.. Do spisu bolo doručené aj stanovisko Európskej
komisie vo veci G. C., R. C. proti FINANCREAL, s.r.o. uverejnené pod ID C-482/12, číslo reg. 927169
z 6.2.2013, z ktorého je zrejmé, že dobrovoľné dražby sú v rozpore s eurokonformným výkladom práva.
V závere sa uvádza, že so zreteľom na to, čo bolo uvedené vyššie, Komisia navrhuje, aby Súdny dvor
poskytol na predložené prejudiciálne otázky nasledovnú odpoveď:

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s
ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj

napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým
tribunálom.Súd citoval §§ 74, 75, 76, 77 ods. 1 písm. a/ 151 j ods. 1 O.s.p., lebo životné situácie si niekedy
vyžadujú, aby v záujme právnej istoty fyzických alebo právnických osôb sa pre ne zabezpečila okamžitá,
hoci dočasná procesná ochrana, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v

potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom. Zákon preto musel pamätať
aj na tieto prípady. Robí tak tým, že súdom umožňuje, aby ešte prv, než posúdia vec z právneho hľadiska
a vo veci rozhodnú, urobili opatrenia, ktoré budú predstavovať len dočasnú úpravu riešenej otázky.
Procesnú ochranu tu súdy poskytujú v osobitnej forme tzv. predbežného opatrenia. Dočasnosť takej
úpravy sa potom prejavuje v tom, že neprejudikuje práva účastníkov alebo tretích osôb, ani nemôže

založiť poradie pre budúcu exekúciu. Takým rozhodnutím môžu súdy podľa zákona:

a) upraviť dočasne a pritom rýchlo pomery účastníkov, a tak odstrániť nežiaduci stav alebo neistotu,
ktorá by trvala až do rozhodnutia vo veci samej,

b) predbežne zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by mohol byť ohrozený.

Predtým, než súd nariadi predbežné opatrenie musí najprv vždy starostlivo preskúmať otázku jeho
prípustnosti a dôvodnosti. Základnou podmienkou PO je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho

nariadeniu. Podľa zákona ním je:

V tomto prípade navrhovateľka preukázala, že dražobná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. bola poverená
odporcom v 1. rade ako veriteľom na vykonanie záložného práva. Záložné právo k nehnuteľnosti
navrhovateľky bolo dohodnuté Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú uzatvoril
odporca v 1. rade ako veriteľ s M. V., v tom čase vlastníčkou predmetu zálohu, a to bytu č. 5

nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode č. 11, na ulici Č. S. v bytovom dome súp. č. 1168 v k.ú. B.,
v obci T. - D. C.. Zmluvou o zriadení záložného práva uvedenej nehnuteľnosti bol založený hypotekárny
úver, ktorý poskytol odporca v 1. rade navrhovateľke na sumu 1.610.000,-Sk a spotrebný úver vo výške
230.000,-Sk (Zmluva o financovaní bývania uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade
dňa 1.4.2008).

Podľačlánku20ods.1ÚstavySRkaždýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Súd preto v súlade s citovaným názorom
Európskej komisie nariadil PO, ktorým zakázal odporcom v 1. a 2. rade uskutočniť výkon záložného
práva predtým, ako súd vo veci samej preskúma zmluvné podmienky namietané navrhovateľkou a to z
dôvodu, aby nedošlo k zneužitiu nariadeného predbežného opatrenia, súd zároveň uložil navrhovateľke

povinnosť do 30 dní od prevzatia tohto predbežného opatrenia podať na súde žalobu vo veci samej.
Ak v určenej lehote žaloba podaná nebude, predbežné opatrenie zanikne a zároveň ohraničil trvanie
predbežného opatrenia aj právoplatným skončením konania vo veci samej.

Keďže vo veci bola úspešná navrhovateľka, len jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka
si žiadne trovy konania neuplatnila, odporcovia nemajú nárok na náhradu trov konania, preto súd o

náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania trovy nepriznal.

V podanom odvolaní podľa § 75 ods. 2 O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie žiadal odporca
v 2.rade zmeniť uznesenie a návrh zamietnuť. PO je v plnom rozsahu nedôvodné a v rozpore s
§ 75 O.s.p.. V návrhu sa neosvedčuje podľa § 75 ods. 2 O.s.p. ani jedna zo skutočností, ktoré
sa vyžadujú, navrhovateľka nesplácala vôbec úver, čo potvrdzuje, odporca v 1.rade v dostatočnom

časovom odstupe, teda až o 7 mesiacov neskôr dňa 3.9.2014 pristúpil prostredníctvom odporcu v 2.rade
k výkonu záložného práva. Výška časti pohľadávky, ktorá by mala byť vo veci samej neplatná podľa
navrhovateľky, t.j. 268,80 € a celková pohľadávka predstavuje sumu 60.000 €, to je v zjavnom nepomere
a taká malá suma by nemohla ovplyvniť právo odporcu v 1.rade na výkon svojho záložného práva.

Námietka o prenášaní dôkazného bremena v súvislosti s oboznámením obsahu všeobecných

obchodných podmienok odporcu v 1.rade je irelevantná, súd má možnosť v rámci ochrany spotrebiteľa
aj sám vykonať dôkaz v smere k obsahu predmetných všeobecných obchodných podmienok. Napokon,povaha samotnej spotrebiteľskej zmluvy predpokladá, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať obsah
dodávateľom stanovených zmluvných podmienok. Zároveň však platí a to aj v spotrebiteľských právnych
vzťahoch, že aj spotrebiteľ je povinný správať sa s vynaložením primeranej starostlivosti, teda minimálne

si zmluvu a obchodné podmienky k nej sa viažuce prečítať a teda potvrdenie tejto skutočností v zmluve
nespôsobuje jej neplatnosť.

Ako dražobník by sa odporca v 2.rade mohol vyjadrovať najmä k návrhu navrhovateľky týkajúcich sa
prípadných nedostatkov procesu prípravy predmetnej dražby. Navrhovateľka však neuviedla žiadne
tvrdenia, ani neosvedčili žiadne skutočnosti v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky spis zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré by znamenali bezprostredne hroziacu ujmu na právach
navrhovateľky z dôvodu prípravy a vykonania predmetnej dražby v rozpore so zákonom o dobrovoľných
dražbách.

Okrem iného namietal odvolateľ, o.i., že navrhovateľka uviedla iba sériu tvrdení, neosvedčila
pravdepodobnosť skutočného určenia neplatnosti určitých častí súdom, kauzálnu súvislosť medzi
neplatnosťou daný v časti zmluvy a nemožnosťou výkonu záložného práva. Ustálená judikatúra

Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, že osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
návrhom na PO, výsledkom postupu je, že pri nariadení PO so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia
sa všetky skutočnosti ako nanajvýš pravdepodobné. Súlad výkonu záložného práva SR s Ústavou a
právom Európskej únie je daný § 151m ods. 1 Obč.zák., ktorý upravuje výkon záložného práva. Sporné

konanie nespôsobuje, že by účinný výkon práv spotrebiteľa bol nadmerne sťažený (nie je porušená
Smernica 93/13). Ak spotrebiteľ požiadal slovenský súd, aby určil neplatnosť dražby podľa § 21 zákona
o dobrovoľných dražbách, takýto návrh povedie k uplatneniu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa
úlohy a povinnosti vnútroštátnych súdov podľa Smernice 93/13 (porovnáva aj vec Banco Espaňol de
Crédito, ktorá spotrebiteľom sťažovala účinný výkon ich práv). Navrhovateľke neboli sťažené práva ako

spotrebiteľke (rozsudok z 10.9.2014 sp.zn. C 34/13). Zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia.
Keďže navrhovateľka neosvedčila vôbec dôvodnosť svojho nároku skutočnosťami, ktoré by v danom
prípade spochybňovali záložné právo odporcu v 1.rade a právo odporcu v 2.rade vykonať predbežnú

dražbu na základe zmluvy o vykonaní dražby, pri ochrane práv a záujmov účastníkov žiadali zmeniť
uznesenia a návrh zamietnuť.

Vo vyjadrení odporca v 2.rade sa pripojil k návrhu na zmenu rozhodnutia tak, ako uviedol odvolateľ, t.j.
odporca v 2.rade.

Vo vyjadrení navrhovateľka k tvrdeniam odporcu v 2.rade, že navrhovateľka poukazuje na neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré nemajú vplyv na vec samú. Navrhovateľka v návrhu na vydanie predbežného
opatreniapoukázalanato,ževýkonomzáložnéhoprávabydošlokvymoženiuplneniaajzneprijateľných
zmluvných podmienok a že uplatnením výkonu záložného práva z podmienok tak, ako ich navrhovateľka
napáda, by došlo k porušeniu jej práv. Odporca v 1.rade vymáha od navrhovateľky dlh, ktorý v ním
uplatňovanej výške neexistuje (napádané poplatky za úver, bezúročnosť úveru). A tomu by vznikali

škody (napr. navrhovateľka by počas úradného konania neopustila sporný byt, vydražiteľ by ho nemohol
užívať a pod.). Navrhovateľka v kontexte s námietkou odporcu v 2.rade opakovanie poukázala na nález
ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24.9.2014, z ktorého v žalobnom návrhu citovala: „Nad rámec uvedeného
ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných
dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate

len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( § 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto
následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp.zn. II. ÚS
261/20136 z 30.4.2013).(ďalej viď žalobný návrh).

Vo vyjadrení ešte pripomínala Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ide o nadmerné sťaženie ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto

smernica). Navrhovateľka ďalej svoje nehnuteľnosti na predaj ponúka aj sama aktívne hľadá záujemcu.Predmetný úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov, čo nespochybnil ani odvolateľ. Ďalej žiadala
predĺžiť navrhovateľka prejudiciálne otázky ÚSS SR tak, ako to súdu navrhla v žalobnom návrhu.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej lehote (§ 204

ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 písm. c/ O. s. p., ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie odporcu v 2.rade je opodstatnené a odvolací súd zmenil uznesenie a návrh
na PO zamietol.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie

omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú dané. Súd prvého stupňa sa stotožnil s
okolnosťami, na ktoré žalobcovia poukázali v návrhu na nariadenie PO a na prejednávanú vec aplikoval

právne ustanovenia, ktorými vyhovel návrhu na PO bez opodstatnenia.

Z pozitívno-právnej úpravy ust. § 74 a nasl. O. s. p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie PO:

1. naliehavosť vydania predbežného opatrenia,

2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,

3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy,

4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej,

5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.

Predbežným opatrením môže súd dočasne upraviť pomery účastníkov konania aj pre dobu od podania
návrhu vo veci, až do jej právoplatného skončenia (§ 102 O. s. p.).

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predtým, než súd nariadi predbežné opatrenie, (ďalej len PO) musí najprv vždy preskúmať otázku
jeho dôvodnosti a prípustnosti. Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného
dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ním je taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov
medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečné vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do

práv dotknutého účastníka musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom
chránených záujmov. Pri rozhodovaní o PO musí preto súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje
pomeryúčastníkovlenpredbežne,ztohodôvodumôženariadiťlentaképredbežnéopatrenie,ktoréstačí
k dosiahnutiu tohto účelu a nezasahuje do práv účastníka nad nevyhnutnú mieru. Existencia právneho
vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie, samy o sebe ešte netvoria zákonný

dôvod predbežného opatrenia, vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy, alebo nároky boli ohrozené.
Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné predbežné opatrenie.
Ohrozenie nároku, či už subjektívne, alebo objektívne, má byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí
vždy ešte navyše osvedčiť.

Odvolací súd zastáva názor, že nie je možné nariadiť PO tam, kde by išlo o úpravu faktických medzi

účastníkmi upravených vzťahov a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú,
resp. by sa po PO vytvoril nenávratný (tzv. nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi
konania a napokon, že obsah PO by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby
sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že PO možno niekoho obmedziť vo výkone jeho
práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne, aby nariadenie PO nevyvolalo hoci len dočasne takýstav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Pri rozhodovaní o PO súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. V riešenej veci chýba aspoň poukázanie na základné
skutočnosti, ktoré by mali byť osvedčené a ktoré by umožnili záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený
a napokon súd musí odôvodniť záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
by bolo právo účastníka ohrozené. Tieto podmienky pre nariadenie PO neboli dodržané. Navrhovateľ
navrhovaného PO musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, aj keď istota týchto základných skutočností by bola pre nariadenie PO vítaná. Odporca 2/ podal

opodstatnené odvolanie, s poukazom na dôvody odvolania.

V riešenej veci odvolací súd poukazuje na nesprávne právne posúdenie vo veci, súd prvého stupňa
nesprávne vyložil právne predpisy (čl. 153 ods. 4 Ústavy SR, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov), lebo účastníci konania sú si v občianskoprávnom konaní rovní podľa § 18
prvá veta O.s.p..

So zreteľom na § 75 ods. 2 veta prvá O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1

obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie PO, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktoré sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa;....

Podľa vety druhej cit.zák. ustanovenia z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať

návrhom vo veci samej.

Pri rozhodovaní o nariadení PO súd prvého stupňa nevzal do úvahy tieto skutočnosti, lebo súd vôbec
neskúmal, či navrhovateľka osvedčila osvedčenie nároku, teda, že, či skutočnosti opísané v návrhu
sú aspoň pravdepodobné, aj keď istota je aj tu vítaná. Až ohrozenie nárokov by bolo spôsobilé pre
rozhodnutie o nariadení PO. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne má byť konkrétne a

oprávnený účastník to vždy musí osvedčiť, navrhovateľka však toto neosvedčila. Obsah PO by mal byť
zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby ním neprejudikovalo sa konečné riešenie
veci a tiež PO možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a prechodne.

Totonebolosplnenéaanizvyjadrenianavrhovateľkynevyplýva,prečosapožadujepodľaplatnejprávnej
úpravy zákona o dobrovoľných dražbách nápravy proti výkonu záložného práva, lebo prichádza do

úvahy len žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Tým, že
navrhovateľka požiadala odporcu v 1.rade, že má záujem nehnuteľnosti sama predať a uhradiť svoj dlh,
ešte neznamená, že osvedčila skutočnosti, ktoré sú dôvodné pre nariadenie PO ako vážneho zásahu
do práv a povinností.

Preto treba prisvedčiť odvolateľovi, že ochrana navrhovateľky, ktorá spôsobí prakticky dočasný zákaz

činnosti odporcovi v 1.rade a odporcovi v 2.rade, t.j. Spoločnosti platiť sa oplatí s.r.o., tento záver
je nesprávny. Námietka neplatnosti rozhodcovskej doložky nemá žiadny súvis s činnosťou odporcu v
2.rade pri výkone dražby a na výkon záložného práva, ako aj na existenciu zabezpečenej pohľadávky.
To isté platí aj o námietke voči dohode o zrážkach zo mzdy.

Námietkyuvedenévovyjadreníkodvolaniunavrhovateľky,akoajprijejnávrhunaPOurčitesúdzohľadní

vkonaníovecisamej,aktentonávrhbudeňoupodaný.VkonaníonariadeniePOsúdprvéhostupňa,ale
ani odvolací súd nebol povinný osvedčovať konkrétne podmienky a námietky, ktoré vyplývajú z obsahu
zmluvymedzinavrhovateľkouaodporcomv1.rade,avšaknemožnoprinariadeníPOeštespochybňovať
existenciu alebo neexistenciu záložného práva a posudzovať neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva.Totomusíurobiťsúdvkonaníovecisamej,tedavrámciochranyspotrebiteľaavykonávaťdôkazy.

Navrhovateľke nehrozí pri výkone záložného práva žiadna ujma a nie to ešte bezprostredná ujma podľa
§ 159a O.s.p., lebo prípadný výrok rozhodnutia o neplatnosti dražby bude sa vzťahovať aj na vydražiteľapredmetu dražby, obydlie navrhovateľky je nedotknuteľné, o povinnosti opustiť obydlie môže rozhodnúť
iba súd v konaní o vypratanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v časti nariadenia PO.

Bolo zrušené uznesenie v ostatných výrokoch podľa § 221 ods. 1 O.s.p., pretože bol návrh na nariadenie
PO právoplatne zamietnutý, najmä nie je treba podať návrh vo veci samej.

Odvolacísúdzmeniluznesenievovýrokuotrováchkonaniapodľa§224ods.2O.s.p.tak,žeichnáhradu
účastníkom nepriznal, a to tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom konaní, lebo úspešnej
odvolateľke trovy nevznikli a neúspešná navrhovateľka nemá na ich náhradu právo.

S poukazom na § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, lebo neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

So zreteľom na § 221 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu
na nariadenie PO, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie, výrok o povinnosti podať návrh vo veci
samej zrušil podľa § 221 O.s.p.

Na základe citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a

návrh na nariadenie PO zamietol, o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 § 142
ods. 1 O.s.p..

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.