Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/700/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112234275.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v
mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L., Y. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. advocatius s.r.o., so sídlom

Bratislava, Palackého 12, o zaplatenie 402,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 03. 2014 č. k. 17C/5/2014-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
nepriznáva náhradu trov konania.

Vedľajšíúčastníknastraneodporcujepovinnýzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonania
v sume 23,53 eura Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil konanie o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 402,15 eura s príslušenstvom pre

späťvzatie jeho návrhu na začatie konania. S poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 17,30 eura cestou Daňového
úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal
náhradu trov konania vo výške 90,24 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že písomným podaním zo dňa 19.

02. 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do predmetného konania ako
vedľajší účastník na strane odporcu. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 2 prvá veta
OSP, konštatujúc, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania a preto vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu prináleží náhrada trov konania. Opierajúc sa o ust. § 93 ods. 1, 2, 4 OSP mal za to, že
vedľajšíúčastníkmárovnaképrávaapovinnostiakémáúčastník,atedamôžemubyťpriznanáináhrada
trov konania v prípade, keď právo na ich náhradu vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník

podporoval. Poukázal, že cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom
združenia na ochranu spotrebiteľov. Vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania a
rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Účelnosť
vynaložených trov vzhliadol v samotnom charaktere vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania za
účelom ochrany práv spotrebiteľa a tiež v tom, že v dôsledku jeho vstupu do konania zobral navrhovateľ

svoj návrh späť a došlo k zastaveniu konania. Trovy právneho zastúpenia priznal za 2 úkony právnej
služby po 29,88 eura ( prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012 a odpor v roku 2013 ), 1 x 7,63 eurarežijný paušál a 1 x 7,81 eura režijný paušál a 20 % DPH v sume 15,04 eura. Priznanú náhradu trov
konania v celkovej výške 90,24 eura zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
nepriznania vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia za podané odvolanie. Mal za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej

existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac
združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, pričom malo možnosť využívať aj
podporu určenú ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Konštatoval, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale

získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012,
sp. zn. 13Co/36/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/234/2012, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/110/2012 a v

náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03. Záverom uviedol, že vedľajší účastník
v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka označil za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212
ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 05. 10. 2012,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 402,15 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého
úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa - GE Money Multiservis, k.s. a odporcom dňa 21. 09. 2001. Písomným podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 12. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpené advokátskou kanceláriou, oznámilo vstup do konania
ako vedľajší účastník na strane odporcu. Súd prvého stupňa dňa 03. 04. 2013 č. k. 9Ro/438/2012-25
vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu navrhovateľovi sumu 402,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,63 eura, úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 239,85 eura od 17. 08. 2010 do zaplatenia a nahradil trovy

konania vo výške 24 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 90,04 eura, alebo aby v tej istej lehote
podal odpor. Dňa 14. 05. 2013 podal vedľajší účastník na strane odporcu proti vyššie označenému
platobnému rozkazu odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania. Písomným podaním, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 06. 03. 2014 navrhovateľ zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal
predmetnékonaniezastaviťavedľajšiemuúčastníkovinepriznaťnáhradutrovkonania.Preskúmavaným

uznesenímsúdprvéhostupňapredmetnékonaniezastavilanavrhovateľovivrátilkrátenýsúdnypoplatok
vo výške 17,30 eura cestou Daňového úradu Bratislava. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v
dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len navrhovateľom
napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania vo výške 90,24 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia

a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom

konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto

ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia
návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust.

§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47
ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred

nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto
pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o

zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa

v napadnutej časti. Ako už bolo vyššie uvedené, späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil
zastavenie konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených
na právne zastúpenie, odvolací súd dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
neprináleží náhrada trov konania, na ktorú by mal inak právo. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší

účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou vstúpil do predmetného konania, pričom
v písomnom podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 14. 05. 2013 vzniesol všeobecne formulovanú
námietkupremlčania,aktualizovanúlenoúdajeodporcuaoindividualizáciupohľadávkynavrhovateľa.S
ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane
odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí navrhovateľa,

kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných ( skutkovo a právne takmer totožných ) veciach
nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.
Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 06. 2014
sp. zn. 6 MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie

vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí,
sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za
následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda
ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu zmenil spôsobom uvedeným
v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 OSP tak, že vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( podanie odvolania ) vo výške 14,94 eura ( § 10 ods.
1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom od 01. 07. 2013 - tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 402,15 euraznížená o jednu polovicu ) a náhradu hotových výdavkov 1 x 8,04 eura režijný paušál (§ 15a, § 16 ods.
3 cit. vyhl.), t. j. v sume 22,98 eura zvýšená o 20 % DPH v sume 4,60 eura. Náhrada trov odvolacieho
konania by tak súhrnne činila sumu 27,58 eura. Nakoľko navrhovateľ žiadal priznať trovy odvolacieho

konania vo výške 19,61 eura spolu s DPH, t. j. vo výške 23,53 eura, v súlade s ust. § 153 ods. 2 OSP
navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania v ním požadovanej výške. Náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 23,53 eura je vedľajší účastník na strane odporcu povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa ( § 149 ods. 1 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.