Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234275
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112234275.5

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: XX,tL.,
XX,, XXX,XXza účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42176778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, zast.: advocatius s.r.o., Palackého 12, P.O.Box 69,
Bratislava, o zaplatenie sumy 402,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 90,24 eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka advocatius
s.r.o., Palackého 12, P.O.Box 69, Bratislava, č.ú.:R., a to do X dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd upravuje Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil navrhovateľovi
krátený súdny poplatok vo výške 17,30 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na začatie konania doručeným
Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 5.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 402,15 eur s príslušenstvom a trov konania.

Podaním zo dňa 19.2.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupujú do
predmetného konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

V tejto právnej veci tunajší súd vydal dňa 10.11.2011 pod číslom konania XRo/XXX/XXXX-XX Platobný
rozkaz(ďalejlen„platobnýrozkaz“),ktorýmuložilodporcovi,abydo15dníododňadoručeniaplatobného

rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 402,15 eur s príslušenstvom a trovy konania, alebo aby v tej istej
lehote podal odpor na tomto súde.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podal vedľajší účastník odpor.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal,

aby súd konanie zastavil a vrátil súdny poplatok. K trovám, ktoré si uplatnil vedľajší účastník, uviedol,
že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví.Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pretože navrhovateľ využil prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje dispozičné oprávnenie a

vzal návrh na začatie konania späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, súhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nebol potrebný, súd postupoval v zmysle § 96 ods. 1 OSP. a konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 1 ods. 1 zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na začatie konania na
správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených
osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom

prípade podať návrh na začatie konania. Združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady
ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta Občiansky súdny poriadok, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie

sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Súd pri posudzovaní skutočností majúcich vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady trov konania
vychádzal zo spisových podkladov predložených účastníkmi konania a skutočností vyplývajúcich zo
spisu. Súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, bez toho, aby odporca splnil záväzok,

ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal, t.j. pre správanie navrhovateľa, ktoré zavinilo zastavenie
konanie, a preto o náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,

§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď, ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods. 4
mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj
náhrada trov konania v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého
v konaní vedľajší účastník podporoval.Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združenia na ochranu

spotrebiteľov. Súd sa preto zaoberal otázkou, či trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane
spotrebiteľa, boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník
má v zásade právo na náhradu trov konania a rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí.

V danom prípade súd videl účelnosť vynaložených trov samotným charakterom vedľajšieho účastníka,
keď vedľajší účastní vstúpil do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených
trov videl súd aj v tom, že v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka do konania zobral navrhovateľa svoj
návrh späť a došlo k zastaveniu konania. Preto o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol
súd v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta OSP a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo
výške 90,24 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia pri hodnote jedného právneho úkonu

vo výške 29,88 eur vypočítaného z predmetu sporu vo výške 402,15 eur (tarifná odmena: prevzatie a
príprava zastúpenia v roku 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky): 29,88 eur + 7,63 eur režijný paušál,
odpor v roku 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky): 29,88 eur + 7,81 režijný paušál + 20% DPH vo výške
15,04 eur) vypočítané a priznané podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013.

Podľa § 11 ods. 3 vety prvej Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“, v skratke aj „ZSP“),
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie

alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz
alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však

6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

O vrátení súdneho poplatku za návrh rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov a vrátil navrhovateľovi ním zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške
24 eur krátený o 6,70 eur, t.j. v sume 17,30 eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.