Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Er/1250/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213216989
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2213216989.2

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej: A. L., Y. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 14743/2013, o vymoženie 1.770,83 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.07.2013 (§ 36 ods. 1, 2 Ex.
por.) sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky voči povinnej z exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a. s.,
Bratislava pod č. SR 10702/11 dňa 07.03.2012, ktorým bola povinná zaviazaná k zaplateniu sumy
1.770,83 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo
výške 6% ročne od 17.10.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 425,72 eur. K návrhu
oprávnený pripojil exekučný titul, opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 13.04.2012 (§ 39 ods. 2 Ex.
por.). Podľa návrhu povinná z priznanej čiastky nič nezaplatila, oprávnený sa domáha vymoženia celej
priznanej čiastky.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („Rozhodcovský poriadok“)
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c) („Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40
písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom“). Podľa ods. 3 proti
rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd z úradnej povinnosti preskúmaval (táto povinnosť
súdu trvá v každom štádiu exekučného konania), či je exekučný titul v súlade so zákonom. Exekučný
titul je potrebné preskúmať z materiálnej aj formálnej stránky, a to v zmysle § 34 Rozh. por. (formálne
náležitosti) a pre rozpor s právom - dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a pod. Na základe tohto súd
zistil, že priznané plnenie vychádzajúce z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v súlade so
zákonom nie je, nakoľko exekučný titul má vady po materiálnej stránke.

Z exekučného titulu vyplýva, že povinná bola zaviazaná k povinnosti zaplatiť oprávnenému
titulom vyplnenej zmenky, ktorú povinná vystavila neúplne (blankozmenka) na zabezpečenie iného
záväzkového vzťahu (zmluvy o úvere), sumu vo výške 1.770,83 eur (pozostávajúcu podľa odôvodnenia
rozhodnutia z istiny 1.502 eur, poplatku za zasielanie upomienok 20 eur a trov mediačného konania
248,83 eur), ďalej zmenkový úrok 0,25% denne, úrok zákonný 6% ročne a náhradu trov konania.

Zo zmluvy o úvere (pripojenej k návrhu na vykonanie exekúcie) uzavretej dňa 25.03.2011 vyplýva, že
povinnej bol poskytnutý úver vo výške 800 eur. Povinná sa zaviazala úver vrátiť zvýšený o poplatok 772
eur v 12 mesačných splátkach po 131 eur, spolu 1.572 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
v zmluve vyčíslená nie je. V zmluvnom formuláre (s predtlačenými údajmi vyžadujúcimi doplnenie) je
v prvej časti (tabuľke) formulára označená povinná ako podnikateľ s prideleným IČO-m, v druhej časti
sú vyplnené údaje o výške poskytnutého úveru a formulácia „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania“ s miestom vyhradeným pre podpis dlžníka. V tretej tabuľke sú
vyžadované (aj vyplnené) údaje o dlžníkovi ako fyzickej osobe - dátum narodenia, trvalý pobyt. Povinná
zabezpečila návratnosť úveru vystavením blankozmenky oprávnenému.

Rozhodca nároky oprávnenému priznal s poukazom na ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb., zákona
o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Smernice rady č. 93/13 a na dokazovanie vykonané listinnými
dôkazmi.

Z prílohy pripojenej k návrhu oprávneného - predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že záväzkovo-
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.03.2011.
Oprávnený v návrhu (na vykonanie exekúcie) poukazuje na skutočnosť, že povinná vystupuje v
záväzkovom vzťahu ako podnikateľ a preto nejde o vzťah spotrebiteľský.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ - oprávnený). Pochybnosti musí odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie - aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže
byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikateľskej činnosti, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aká je to činnosť a aký konkrétny súvis s ňou či s predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený k návrhu nepripojil listiny, ani neoznačil
iné dôkazy, ktorými by preukázal účelové využitie poskytnutého úveru.

Účelovosť úveru súdu nebola preukázaná, pričom tu súd poukazuje, že jednotlivé kolónky vo formuláre
zmluvy sú vyplnené automaticky, keď sú formulárom vyžadované a nijako tu nie je preukázaná reálna
viazanosť úveru s podnikateľskou činnosťou povinnej a deklarácia, že prostriedky potrebuje na účely
podnikania. Súd preto uzavrel, že daný vzťah podlieha s poukazom na § 2 písm. a/ a b/ a § 1 ods. 3 písm.
f/ právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.).

Súd následne pristúpil k preskúmaniu rozhodcovskej zmluvy, iba ktorej platnosť môže naplniť základný
predpoklad existencie exekučného titulu, teda právomocou orgánu, ktorý ho vydal, a v konečnom
dôsledku účinnosťou exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený aj povinný z úradnej povinnosti
tiež skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, pokiaľ túto otázku vyrieši kladne, je s použitím §

44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka)
môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť a tak založiť legitimitu
pre exekučný titul.

Európska únia venuje problematike spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy boli
prevzaté viaceré Smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré ochranu spotrebiteľa upravujú, alebo
sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. takou je aj Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Do právneho poriadku nášho štátu bola implementovaná
zákonom č. 150/2004 Z. z. dňom 01.04.2004, a to do ustanovení § 52 a nasl. Obč. zákonníka.

Úverová zmluva bola teda uzavretá medzi účastníkmi ako zmluva spotrebiteľská a je potrebné ju posúdiť
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. v spojení s ods. 4 písm.
r/ a ods. 5. Táto úverová zmluva bola uzavretá dňa 25.03.2011. Od 01.01.2008 Občiansky zákonník v
ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ upravil, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú také ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V danom prípade zmluvné strany ďalej uzavreli dňa 25.03.2011 aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej
sa strany „dohodli“, že „všetky spory, ktoré z zmluvy o úvere vzniknú, budú riešené pred a/ Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ príslušným súdom
SR, ... s výkladom o rozväzovacej podmienke“, ktorej praktickým dôsledkom je, že spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Reálne tým dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a
to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdáva na účinnú procesnú
obranu (z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom. V danom prípade má súd za to, že rozhodcovská zmluva takto formulovaná
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Zmluva nebola uzavretá v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale v spojitosti s o zmluvou o
úvere a jediným záujmom spotrebiteľa tu bolo získanie peňažných prostriedkov. Zmluva núti spotrebiteľa
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom a preto je v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Obč. zák. neprijateľná, a teda neplatná.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými Občianskym zákonníkom, kde práve v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, taktiež aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v
ktorom exekučnému súdu ukladá v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto
nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Pokiaľ je
rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Dohoda účastníkov - zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude
rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa §
53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a preto je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky (v danom prípade súvisiacej

zmluvy) od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z tohto dôvodu preto nemalo prebehnúť ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský
rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).