Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215648
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215648.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a sudcov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 8C/113/2012-144 zo dňa 14. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučnej veci v zákonnej lehote 15 dní
od doručenia žiadosti písomne nepoveril exekútora na vykonanie exekúcie a k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia jej zamietnutím došlo až po uplynutí zákonnej lehoty. Náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. Okresný súd, ktorý svojím uznesením č.k. 8C/113/2012-25 zo dňa 01. augusta

2013 veci vedené na Okresnom súde v Lučenci pod spisovými značkami 8C/113/2012, 8C/114/2012,
8C/115/2012, 8C/117/2012, 8C/118/2012, 5C/118/2012, 8C/125/2012 a 8C/140/2012 spojil na spoločné
konanie, ktoré boli ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou 8C/113/2012, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu a pripojenými exekučnými spismi sp. zn. 5Er/810/2009, sp.
zn. 9Er/568/2011, sp. zn. 21Er/568/2011, sp. zn. 13Er/997/2010, sp. zn. 13Er/1015/2010, sp. zn.
5Er/569/2011, sp. zn. 12Er/604/2011 a sp. zn. 5Er/1146/2010. Prvostupňový súd zistil, že v exekučnom

konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod č. 5Er/810/2009 súdny exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia dňa 26. augusta 2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
súd rozhodol uznesením zo dňa 07. apríla 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného odvolací súd prvostupňové rozhodnutie
potvrdil uznesením č.k. 14CoE/123/2010 zo dňa 10. júna 2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňom 23. júla 2010. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/568/2011 súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21. júla 2011; súd o žiadosti rozhodol svojím
uznesením zo dňa 17. augusta 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 21Er/568/2011 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny
exekútor dňa 21. júla 2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 23. augusta 2011. V exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 13Er/997/2010 súdny exekútor doručil žiadosť

o udelenie poverenia dňa 14. októbra 2010, o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 25. októbra 2010 tak, že žiadosť o udelenie povereniazamietol; na odvolanie oprávneného odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil uznesením
č.k. 43CoE/117/2010 zo dňa 27. januára 2011. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 07. marca 2011.
V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/1015/2010 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20. októbra 2010; súd o žiadosti rozhodol svojím uznesením zo
dňa 28. októbra 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Na odvolanie
oprávneného odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil uznesením č.k. 14CoE/28/2011 zo dňa
07. februára 2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30. marca 2011. V exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 5Er/569/2011 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor dňa 21. júla 2011,

žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 11. novembra 2011. V exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 12Er/604/2011 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor dňa 03. augusta 2011, exekučné
konanie bolo uznesením zo dňa 11. augusta 2011 zastavené. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
5Er/1146/2010 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor dňa 10. decembra 2010, žiadosť bola
zamietnutá uznesením zo dňa 21. januára 2011. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový
súd konštatoval, že aj keď nebolo o žiadosti súdneho exekútora rozhodnuté v zákonom stanovenej 15-

dňovej lehote, samotné nedodržanie lehoty stanovenej Exekučným poriadkom neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Exekučný súd musel preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul; musel
skúmať, či v exekučných konaniach rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom
jednotlivom prípade uzavretá platne. Skúmanie rozhodcovských zmlúv si pritom vyžadovalo osobitnú
právnu úvahu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu

spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka konania bola potom primeraná náročnosti veci. Prvostupňový súd tiež
poukázal na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní, ktorú právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.
Prvostupňový súd konštatoval, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre
vznik nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu; nepreukázal, že došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy a
preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (spočívajúcim v tom,
že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prvostupňový

súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia § 3 ods.
1, § 4 ods.1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 a 4, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 a 3, §
19 ods. 1 a § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; § 41 ods. 2 písm. d), § 44
ods.1 a 2 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na
to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento
postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,

uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol
postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým
žalobcovi právo na konanie pred súdom. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie - odročenie nariadeného
pojednávania, žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam

žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo k
porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že tvrdenia okresného súdu
o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy súd rozhodol o poverení,
ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom

dôkazov a prednesov. Nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky
na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie
navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec
nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s

nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou rozhodol, porušil právo
žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať
pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením,aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom
konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil

nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za
nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalobca predložil znalecký posudok o vzniku škody, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v
posudku určenej výške. Žalobca v odvolaní zároveň namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred

samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2)
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanými žalobami voči žalovanému domáhal
zaplatenia vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu v exekučných konaniach, pričom nesprávny postup mal spočívať v

zamietnutí žiadostí o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca
navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu. Priamo v žalobe
žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený
súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný
súd doručil žaloby žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenia žalovaného k žalobám riadne doručil

žalobcovi prostredníctvom pošty. Uznesením č. k. 8C/113/2012-25 z 01.08.2013 spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/113/2012, 8C/114/2012, 8C/115/2012,
8C/117/2012, 8C/118/2012, 5C/118/2012, 8C/125/2012 a 8C/140/2012. Prvostupňový súd účastníkov
konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd
na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok. Do spisu okresného súdu sú pripojené

fotokópie exekučných spisov sp.zn. 5Er/810/2009, 9Er/568/2011, 21Er/568/2011, 13Er/997/2010,
13Er/1015/2010, 5Er/569/2011, 12Er/604/2011 a 5Er/1146/2010. V predmetných exekučných konaniach
mala byť žalobcovi podľa tvrdení žalobcu v žalobách nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
spôsobená žalobcom tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na
charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne

súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných
dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi
SR v obdobných veciach. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany

prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené.
V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení (o.i. na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť
sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, na druhej strane tvrdí, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril). Žalobca
pripisuje súdu závery, ktoré tento v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie, vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne odkazuje.Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny, pretože

žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v sporných exekučných
konaniach. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi § 212 ods. 1 O.s.p. sa pri
posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca
na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej
právnejvecizaložilzodpovednosťžalovanéhozamajetkovúškoduanemajetkovúujmu(napr.uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp.

zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013
sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá
sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím

nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.“. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v
Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené
pod č. 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti
zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a

rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenia nadriadeného
súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (41NcC/257/2012-8 z 10.10.2012, 14NcC/539/2012-9 zo
16.10.2012, 14NcC/523/2012-9 zo 16.10.2012, 17NcC/557/2012-8 zo 17.10.2012 a 43NcC/262/2012-9
z 10.10.2012) boli účastníkom riadne doručené. Iné resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu
žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie,
je tiež nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd doručil právnemu
zástupcovi žalobcu riadne (prostredníctvom pošty) a včas (s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty

na prípravu pojednávania). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so
zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobu
konať pred súdom nedošlo ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia

s návrhmi (žalobami) a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len z oboznámenia sa s
listinami z exekučných spisov, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhoch na
začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedených exekučných konaní a obsah exekučných spisov mu
je ako účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Žalobcovi boli
doručené vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu, pričom žalobca mal dostatok času pred súdnym

pojednávaním oboznámiť sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Zákonným postupom
okresného súdu nemožno dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, k odňatiu možnosti
žalobu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej

rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu žalobcu rozhodol okresný súd osobitným
uznesením č.k. 8C/113/2012-67 z 15.10.2013 tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Predmetné rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 17Co/260/2014-96 zodňa 24.03.2014. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo preto ani postupom okresného
súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti
uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu

žalobca nebol vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia. Postup okresného súdu
bol plne odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.), a preto mohol pokračovať
v konaní.

Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutí o žiadostiach o udelenie poverenia došlo až po zákonnej
15-dňovej lehote a zároveň v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučné tituly,

ktorými boli rozhodcovské rozsudky vydané v rozhodcovskom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe
však 15-dňová lehota plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí v prípade, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo

14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Postup exekučného súdu v primeraných časových obdobiach nemožno
považovať za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní, pretože je plne odôvodnený potrebou
skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, resp. exekučných
titulov. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je

ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napr.
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013
zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom
pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky. Exekučný súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené

formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či exekučný
titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu

bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou
zmluvou viazaná (napr. uznesenie NS SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013). Žalobca
postup súdu, ktorým skúmal splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie,
vytýkal exekučnému súdu bezdôvodne.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej
činnosti mu je známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo
k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený aj

tým, že exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi
účastníkmi, navrhol na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť
vedenia exekúcie na základe návrhov na vykonanie exekúcie žalobcom v postavení oprávneného,
nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu

úradnému postupu (viď uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS/606/2012-20 zo dňa 14.12.2012).

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani túto námietku
súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívne obligatórnych

predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - nesprávny
úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých podmienok
zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie žaloby, v
súlade so zásadou hospodárnosti konania by ani nebolo potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnenínapadnutého rozsudku osobitne zaoberal splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Takáto
skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Okresný súd zrozumiteľne
objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že návrh žalobcu

nie je dôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik
nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.