Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/498/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113222135
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113222135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci navrhovateľa: Ing. U. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom W., A. XXX/X, proti odporkyniam: 1. Ing. S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., M. XXXX/XX, 2. Mgr.
F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P., L., G. X-X, o neplatnosť darovacej zmluvy, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 10C/322/2013-87 zo dňa 10.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyniam 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol (v celom rozsahu) a
odporkyniam 1 a 2 právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd odôvodnil právne

aplikáciou ust. § 80 O.s.p. a § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.

Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 7.11.2008 N. F. ako darkyňa a odporkyňa 1
ako obdarovaná uzavreli darovaciu zmluvu na základe ktorej N. F. darovala svojej vnučke odporkyni
1 nehnuteľnosti v kat. úz. W. zapísané na LV č. XXXX parc. č. 228, 229, 230 a dom súp. č. XXX
v podiele 3/4 vzhľadom k celku, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený 4.12.2009. Darkyňa
zomrela dňa 29.6.2012, dedičské konanie prebieha na Okresnom súde Trnava a doposiaľ nie je
právoplatne skončené. Dňa 20.8.2013 podal navrhovateľ (syn darkyne) návrh na Okresný súd Trnava

o určenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy z dôvodu, že podpis darkyne na darovacej zmluve
nemá byť jej pravým podpisom a v čase darovania bola dementná. Navrhovateľ tak tvrdil absolútnu
neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z
dôvodu nedostatku prejavu vôle darkyne a z dôvodu nedostatku spôsobilosti darkyne na právny úkon.
Navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval tým, že
iným sa spôsobom sa nedá preukázať, že podpis darkyne na zmluve nie je jej pravým podpisom a
že v čase darovania bola dementná a vlastnícke vzťahy v katastri nehnuteľností tak nezodpovedajú

vlastníckym vzťahom, ktoré by nastali, ak by darovacia zmluva bola neplatná a nehnuteľnosti by boli
predmetom dedičského konania. Navrhovateľ v súdenom prípade sledoval navrátenie v predchádzajúci
stav, teda obnovenie vlastníckych pomerov pred účinnosťou darovacej zmluvy, ktorú považoval za
neplatnú, avšak ak právna otázka (tu neplatnosť právneho úkonu), o ktorej má byť rozhodnuté na
základe určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke (tu
existencii vlastníckeho práva), nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky,
ak sa možno domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho vzťahu. To platí i v prípadepožiadavky navrhovateľa na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na ktorom určení nie je daný
naliehavý právny záujem, keďže je možné priamo sa domáhať určenia existencie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam. Súd teda dospel k záveru, že na určení neplatnosti darovacej zmluvy nie

je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Naopak neistotu v právnom postavení
navrhovateľa alebo stav ohrozenia jeho práva by mohlo odstrániť len rozhodnutie súdu, ktorým by bolo
určené, že po zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy bola vlastníčkou sporných nehnuteľností
darkyňa.

Naviac po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť vo vzťahu

k odporkyni 2 aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. V prípade určenia neplatnosti zmluvy sa
musia konania zúčastniť všetci, ktorí zmluvu uzavreli poprípade ich právni nástupcovia. V prejednávanej
veci bola predmetom konania neplatnosť darovacej zmluvy, ktorej účastníčkami boli len nebohá
darkyňa a odporkyňa 1 ako obdarovaná, odporkyňa 2 nebola účastníčkou napádanej darovacej zmluvy.
Dovolávanie sa neplatnosti tohto právneho úkonu voči nej je tak neopodstatnené, keďže odporkyňa
2 nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore. V dôsledku tohto bolo dôvodné návrh voči odporkyni 2

zamietnuť i z tohto dôvodu.

Vzhľadom na to potom súd návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k odporkyniam 1
a 2 pre nedostatok podmienky naliehavého právneho záujmu a vo vzťahu k odporkyni 2 pre nedostatok
pasívnejvecnelegitimácieodporkyne2vcelomrozsahuzamietol.Súdneakceptovalnávrhnavrhovateľa
na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním z odboru grafológie a gerontopsychiatrie, keďže

vzhľadom na zamietnutie návrhu z vyššie uvedených dôvodov, by vykonávanie ďalšieho dokazovania
bolo nadbytočné a nehospodárne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak plne úspešným odporkyniam
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ju nežiadali i keď inak by im na ňu vzniklo právo.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2
O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v intenciách odvolania. Odvolanie právne
odôvodnilust.§205ods.2písm.c),d),e)af)O.s.p.Rozsudkuvytýkaneúplnézistenieskutkovéhostavu,
pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a konečné
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový
súd podľa odvolateľa vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie, navrhovateľ
nedostal šancu prezentovať svoje argumenty. Pýta sa preto, z čoho mal súd obavy, keď dokazovanie
vôbec nepripustil a tiež koho záujmy boli v tomto postupe súdu poškodené, pričom si odpovedá, že

daným postupom boli ohrozené práva navrhovateľa ako potenciálneho dediča nehnuteľností, ktoré boli
darované. On vidí naliehavý právny záujem, ktorý má na tom, aby súd určil, či zmluva je alebo nie je
platná. Tu je jeho neisté právne postavenie, ktoré by sa podaním žaloby malo napraviť. On sám pritom
dospel k záveru, že tieto úvahy sú dávno prejudikované a vyriešené a že naliehavý právny záujem
v takýchto prípadoch nepochybne je, takéto žaloby v slovenskom právnom systéme nie sú ojedinelé,

naopak sú časté. Nebolo preto možné žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,
ako to urobil súd. Odvolateľ taktiež nemôže akceptovať úvahy súdu o tom, že odporkyňa 2 nie je vo veci
pasívne vecne legitimovaná. V prípade, že by darovacia zmluva bola neplatná, potom je odporkyňa 2
potenciálnou dedičkou darkyne a ako taká musí byť účastníčkou tohto konania, pretože výsledok tohto
konania sa jej priamo dotýka. Naviac maximálne by mohla byť zamietnutá len žaloba voči nej a nie

meritórne celá žaloba. Rozhodnutie súdu je preto nesprávne aj z týchto dôvodov. Na podporu svojich
argumentov odvolateľ pripojil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom a Krajského súdu v Banskej
Bystrici, pričom priznal, že tieto rozhodnutia nemajú pre ďalšie súdy žiadnu právnu silu, ani záväznosť,
ale sú názorom prezentujúcim právne posúdenie takýchto žalôb u iných súdov. Navrhovateľ uviedol,
že on je ochotný v mene zistenia objektívnej pravdy dôkazy navrhnúť a zaplatiť, ide do dokazovania

s rizikom, že nemusí mať pravdu a že dokazovanie môže dopadnúť aj v jeho neprospech. Aby mal
istotu, ale musí trvať na tom, aby súd vykonal dokazovanie, keďže súd je jediným orgánom, ktorýmôže túto krivdu napraviť. Napriek tomu, že si to nijakým spôsobom nezaslúžil, neubránil sa dojmu, že
prejednávajúca sudkyňa mala iný prístup ku komunikácii s ním a diametrálne odlišný ku komunikácii
s odporkyňou vrátane toho, že odporkyni dávala do úst odpovede i na také otázky, ktoré odporkyňa

nevedela, ale vďaka súdu už vedela.

Odporkyne odvolací návrh nepodali.

Odporkyňa 1 v písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s rozsudkom
okresného súdu súhlasí. Odvolanie navrhovateľa spočíva na jeho vykonštruovaných hypotézach,
ktorým nerozumie. Trvá na tom, že darovacia zmluva bola uzavretá právoplatne, ostatné ponecháva v
kompetencii Okresného súdu v Trnave.

Odporkyňa 2 vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že darovacia zmluva bola uzavretá
právoplatne, nakoľko darkyňa sa nachádzala v dobrom duševnom stave, čo môže potvrdiť aj ošetrujúci
lekár a bola si plne vedomá dôsledkov právneho úkonu, ktorý urobila. Celý úkon bol zrealizovaný za
účasti notára, ktorý je garantom, že zmluva sa uzavrela v súlade s Právnym poriadkom SR.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),

po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli
(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
navrhovateľa, vychádzajúc z dôvodov zamietnutia jeho návrhu prvostupňovým súdom preskúmavaným
rozsudkom, bolo posúdiť, či prvostupňový súd právne a zákonne žalobu navrhovateľa zamietol z dvoch
dôvodov a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm.

c) O.s.p. a zároveň vo vzťahu k odporkyni 2 pre nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie v spore.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide
o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď
prvostupňový súd v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie danej veci, jeho
výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého
stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité zákonné ustanovenia a tieto i správnym spôsobom
vo vzťahu k danej veci vyložil, odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. už iba odkazuje na
správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov

súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvého stupňa sa žiada dodať už iba nasledovné:

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, logicky sa teda
nedomáha rozhodnutia o osobnom stave (§ 80 písm. a) O.s.p.), ani aby sa rozhodlo o splnení nejakej
povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Právna teória i konštantná súdna prax už dlhodobo zastáva názor, že

za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je potrebné považovať aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Vzhľadomna to je potrebné i predmetnú žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia absolútnej neplatnosti
zmluvy, považovať za určovaciu žalobu.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa

§ 80 písm. c) O.s.p. je potom existencia právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.
Právny záujem navrhovateľa pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol

v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi: odporcom je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu navrhovateľa, teda je tu stav
kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp.
stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení
s § 211 ods. 3 O.s.p.). K tomu či je právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti v
ktoromkoľvek štádiu konania.

Podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 aj 3Cdo/98/2004). Ten je v takom
prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí vždy znamenať, že

účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej
skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o
prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia
všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka komu nehnuteľnosť patrí.

I podľa už konštantnej judikatúry českých súdov, zohľadniac pritom vo vzťahu k tejto otázke totožnú
právnu úpravu v Slovenskej a Českej republike, žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nie
je opodstatnená ani vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu, či tu je, či nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak táto otázka nerieši alebo
nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva

žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takom prípade totiž neodstráni iba tým, že bude
vyriešená predbežná otázka z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo), významný pre právny pomer
účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Najvyšší súd
ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 2147/99 uzavrel, že pokiaľ právna otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má
byť rozhodnuté má povahu predbežnej otázky k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctvo),

nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo o
určenie existencie práva alebo právneho vzťahu; inak povedané, ak možno žalovať priamo na určenie
existencie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie platnosti či
neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka. Právny názor, že pokiaľ je možné
žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem

na určenie neplatnosti príslušného právneho úkonu, lebo otázka platnosti právneho úkonu má vo vzťahu
k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu povahu otázky predbežnej, opakovane uznal Ústavný
súd ČR ústavne konformným (napr. v uzneseniach sp. zn. I.ÚS 45/99, IV.ÚS 501/2000, II.ÚS 2453/07).

S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súladne s konštantou súdnou judikatúrou,
prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že vzhľadom na to, že otázka ne/

platnosti predmetnej darovacej zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté na základe podanej žaloby, mápovahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam, nie
je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky. V danom prípade totiž môže
navrhovateľ žalovať priamo o určenie existencie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam a to v

podobe žalobného petitu, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou daných nehnuteľností,
resp. že dané nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej poručiteľke, v ktorých konaniach ako otázka
predbežnábuderiešenápráveotázkane/platnostipredmetnejdarovacejzmluvy,ktorouporučiteľkamala
previesť dotknuté nehnuteľnosti na odporkyňu 1, pričom v konaní o takejto žalobe bude vyčerpávajúco
vyriešená spornosť daného vzťahu.

Vzhľadom na uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako v
celom rozsahu vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím
§ 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

I keď vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je to už nepodstatné, predsa len sa žiada doplniť, že
správnym bol i záver súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne 2 v danom
spore o neplatnosť darovacej zmluvy, vzhľadom na to, že odporkyňa 2 nebola jej zmluvnou stranou.

Opodstatnenosť účasti odporkyne 2 (ktorá je dedičkou po nebohej poručiteľke) a jej vecná pasívna
legitimácia v súdnom konaní bude daná vtedy, ak bude vo veci podaná žaloba, že poručiteľka bola ku
dňu svojej smrti vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, resp. že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nej.

V odvolacom konaní plne úspešným odporkyniam vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale žiadna z odporkýň

si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola
im odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.