Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205764
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2711205764.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie
1 420,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 836,61 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
6.11.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd n e p o v o ľ u j e odporcovi splácať svoj záväzok v splátkach.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15,15 eur, náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 130,12 eur, v tom aj náhradu trov odvolacieho konania a iných trov
odvolacieho konania v sume 15,15 eur splnomocnencovi TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 26.8.2011 domáhal toho, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 1 420,19 eur, úrok z omeškania vo výške 13
% ročne zo sumy 1 049,30 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na
základeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa8.12.2006medzipostupcomVšeobecnáúverovábanka,
a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči

odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 16.11.2004 Zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania, účtom úveru, spôsobom, výškou a termínmi
splácania, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení s tým, že zmluva obsahuje náležitosti podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas a preto pôvodný
veriteľ vypovedal zmluvu a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia
predstavovala sumu 1 420,20 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 049,30 eur, riadneho úroku

270,87 eur, úroku z omeškania 0,58 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 99,45 eur. Odporca po
postúpení pohľadávky uhradil sumu 0,01 eur. Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc
dňom 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.Súd uznesením č.k. 3C/107/2011 - 119 zo dňa 10.3.2014 konanie čiastočne a to o úrok z omeškania vo
výške 3,5 % ročne zo sumy 1 049,30 eur od 9.12.2006 do zaplatenia zastavil.

Súd v konaní rozhodol rozsudkom č.k. 3C/107/2011-77 zo dňa 15.10.2012, ktorý bol uznesením

Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/65/2013-108 zo dňa 23.10.2013 podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušený.

Navrhovateľ sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil. Na
pojednávanie sa dostavil jeho splnomocnenec.

Odporca sa k návrhu pred začatím konania vo veci samej vyjadril tak, že s VÚB a.s. uzavrel dve zmluvy,
na základe ktorých si požičal od banky 75.000,-Sk a 35.000,-Sk. VÚB a.s. uhrádzal splátky po 36,51 eur

mesačne, čiastkou splácal obe pôžičky. Splátky platil poštovými poukážkami, neodpisovali sa mu z účtu.
Poštové poukážky nemá. Podľa jeho tvrdenia po banke požadoval požičať 30.000,-Sk a nie 35.000,-Sk.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe
listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou odporcu o flexipôžičku z 15.11.2004, Zmluvou o poskytnutí
flexipôžičky zo 16.11.2004, oboznámil sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,
Výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB a.s. zo 16.10.2006, prehľadom histórie transakcií
na úverovom účte XXXXXXXXX/XXXX, výsluchom odporcu, podaním navrhovateľa zo dňa 14.1.2015

a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ je vo veci aktívne legitimovaným účastníkom zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
medzi ním a VÚB a.s. Bratislava zo dňa 8.12.2006, čo mal súd preukázané zmienenou zmluvou. Podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, doručenej navrhovateľom banka k zmluve z 8.12.2006
postupovala k číslu úverového účtuXXXXXXXXX, patriaceho na meno odporcu a k dátumu uzavretia

zmluvy zo dňa 16.11.2004, ktorá bola zosplatnená 30.1.2006 pohľadávku k 8.12.2006 vo výške
43.939,03-Sk, istinu k 8.12.2006 v sume 31.611,08-Sk, pohľadávku 42.784,79-Sk, istinu 31.611,08-Sk,
úročenie od 16.10.2006, úrok - sadzbu 23,90% a je vyznačené, že pôvodná splátka bola 905,99-Sk.

Podľa žiadosti odporcu z 15.11.2004 odporca požadoval poskytnúť úver vo výške 35.000,-Sk. Dňa
16.11.2004 uzavrel pôvodný veriteľ VÚB, a.s. a odporca Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe

ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1 161,79 eur (35 000 Sk), ktorý sa zaviazal splatiť v 60.
splátkach po 30,07 eur (905,99 Sk) s vyčíslenými úrokmi s poplatkami v sume 747,18 eur (22 509,40
Sk) a celkovými nákladmi 1 908,96 eur (57 509,40 Sk), uvedenou RPMN 10,44 % a pevnou úrokovou
sadzbou, bez uvedenia jej výšky. V zmluve je uvedené, že výška úrokovej sadzby je zverejnená na
výveskách v prevádzkových priestoroch banky. Čerpanie úveru bolo jednorazové na osobný účet klienta

vo VÚB, a.s. dňa 16.11.2004. V zmluve je uvedený poplatok za poskytnutie úveru 750,-Sk, poplatok za
1. upomienku 300,-Sk, poplatok za každú ďalšiu upomienku 500,-Sk, poplatok za vedenie úverového
účtu 40,-Sk a poplatok za poistenie úveru 99,-Sk, poplatky všetky za mesačné obdobie. Podľa zmluvy
zmeny výšky poplatkov alebo ich druhu podľa cenníka banky sa budú platiť poplatky platné v čase ich
účtovania. V zmluve o flexipôžičke je vyjadrené, že odporca vo vzťahu k podmienkam pristupuje k

poisteniu schopnosti splácať úver a prijíma poistenie / vyznačené krížikom podľa zmluvy/, konkrétne
komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a čiastočnej
invalidity. Vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať úver podľa rámcovej zmluvy uzavretej medzi
VÚB, a.s. Generali, poisťovňa a.s. a súhlasil s poistnými podmienkami. Poistná zmluva, jej podmienky
súdu známa nebola, navrhovateľom nebola na dôkaz predložená. Podľa zmluvy dlžník súhlasil, aby

sa poistné nevzťahovalo na krytie úrokov z omeškania, poplatkov za upomienky a iných peňažnýchzáväzkov dlžníka, ktoré vznikli nesplnením zmluvne dohodnutých povinností podľa zmluvy o flexipôžičke
a Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa článku I. v časti započítanie pohľadávok sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné pohľadávky a to

pohľadávka banky voči dlžníkovi, ktorou je poplatok za poskytnutie spotrebného úveru vo výške 750 Sk a
pohľadávka dlžníka voči banke, ktorou je poskytnutie spotrebného úveru vo výške 35 000 Sk, podľa tejto
úverovej zmluvy, sa vzájomne započítajú a to ku dňu ich stretnutia, ktorým je deň čerpania spotrebného
úveru na osobný účet dlžníka. Zmluvné strany konštatujú, že v zmysle § 364 Obchodného zákonníka
sa dohodnutým dňom čerpania spotrebného úveru započítané pohľadávky stretnú a nastane ich účinok

započítania dohodou. Na základe uvedeného na osobný účet dlžníka bude poukázaný spotrebný úver
znížený o hodnotu poplatku za poskytnutie úveru.

Súčasťou zmluvy je v časti III. v bode 6 vyhlásenie zmluvných strán o tom, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne
upravené v úverovej zmluve.

Vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistných

spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom platných od 18.10.2004 je v článku II. v bode 1.
uvedené, že banka poskytne dlžníkovi spotrebný úver spravidla na osobný účet klienta v termíne
stanovenom v úverovej zmluve. Podľa článku III. bod 1. sú úvery úročené na základe pevnej úrokovej
sadzby, ktorá je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška úverovej
sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.

Podľa bodu 2 sa dlžník zaväzuje v prípade omeškania so splátkami úveru zaplatiť úrok z omeškania
vo výške + 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve alebo na výveskách v
prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky. Podľa bodu 3 sa dlžník zaväzuje
platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného
Cenníka VÚB, a.s.

Vo výpise z účtovných kníh, ktorý bol generovaný bankovým systémom je uvedený záväzok odporcu
ku dňu postúpenia pohľadávky na súčasného navrhovateľa a to istina 1 049,30 eur, úroky 270,87 eur,
úroky z omeškania 0,58 eur, príslušenstvo 99,45 eur. Vo výpise je uvedený dátum výpovede 27.12.2005,
dátum splatnosti 30.1.2006 a okrem vyjadrenia výšky splátky 905,99-Sk aj základná úroková sadzba
18,90 %, úroková sadzba z omeškania 5 %.

Z pokusu o zmier zo dňa 6.7.2011 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku
navrhovateľovi, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 4 754,63 eur a pozostáva
z neuhradeného úveru 1049,30-eur, zmluvného/zákonného úroku 624,12-eur/18.802,24-Sk/ a riadneho
úroku 370,90-eur/11.173,71-Sk/. Doklad o doručení pokusu o zmier odporcovi, súdu nebol.

Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte odporcu súd zistil, že dňa 16.11.2004 bol odporcovi

poskytnutý úver vo výške 1 161,79 eur, avšak pred jeho poskytnutím bol odporcovi účtovaný poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 24,90 eur, ktorý odporca splatil. Odporcovi boli ďalej účtované poplatky za
vedenie účtu spolu v sume 18,62 eur a poplatky za upomienky v sume 92,94 eur. Odporca splatil svoj dlh
pred postúpením pohľadávky splátkami spolu v sume 300,27 eur, ktoré boli sumou 25,25 eur započítané
na poplatky, okrem toho odporca ešte zaplatil uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 24,90

eur. Spolu tak odporca vykonal do dňa postúpenia pohľadávky úhrady celkom v sume 325,17 eur.

Pri výsluchu odporca zotrvával na svojom vyjadrení. Odporca si bral úver pre potreby domácnosti.
Odporca zotrval na svojom vyjadrení, že nepožadoval úver 35.000,-Sk ale iba vo výške 30.000,-Sk.
Ústne v banke žiadal iba 30.000,-Sk, s tým, že keď zarába 12.000,-Sk, tak mu banka schválila úver
v sume 35.000,-Sk. Nevedel sa vyjadriť, z akého dôvodu banka napísala do žiadosti jeho príjem

10.000,-Sk, ak ho mal vo výške 12.000,-Sk. Výšku úroku nepoznal. Nepoznal ani výšku poplatkov podľa
výpisov z účtu, ktoré mu posielala banka, úroky aj poplatky si banka sama strhávala, poplatky v zmluve
nedohadoval. Podpisoval aj zmluvu ohľadom poistenia v prípade straty zamestnania, pričom nevedel u
koho bol poistený, u akej poisťovne, zmluvu robila VÚB, a.s. Výsluchom odporcu bolo preukázané, žemu banka poskytla na úvere sumu 35.000,-Sk, ktoré mu boli pripísané na účet. Odporca odkazoval na
svoju zlú sociálnu situáciu s tým, že by mohol dlh splácať splátkami po 20,-€ mesačne.

Splnomocnenec navrhovateľa pri výsluchu dňa 13.10.2014 uviedol, že sumu 99,45 eur uplatnenú v

návrhu ako ostatné príslušenstvo a poplatky tvoria poplatky za upomienky.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 14.1.2015 uviedol výpočet úroku z omeškania v sume 0,58 eur, z ktorého
vyplýva, že tento bol počítaný z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky do
konca príslušného obdobia, pričom keďže splátky tvorili úroky aj poplatky, úrok z omeškania bol počítaný
tiež kapitalizáciou príslušenstva istiny.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.7.2005 (ďalej len „Obchodný

zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úkonoch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom

voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov,
ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo
kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na
získanieplatiebnaúhraduspotrebiteľskéhoúveru,plateniaúrokuainýchpoplatkovsvýnimkouprípadov,
keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s

obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad
alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre
profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých
poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského
úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského

úveru.

Podľa § 2 písm. d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. /účinné do 31.12.2008/ výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č.

87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne
iba čiastočne. Súd mal preukázané zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, že po vykonanom dokazovaní a

hodnotenídôkazovjednotlivoavichvzájomnejsúvislosti,žemedziprávnympredchodcomnavrhovateľa
a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o úvere/pôžičke. Navrhovateľ tvrdil, že má voči
odporcovi pohľadávku, ktorú nadobudol zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvorila banka,
právny predchodca navrhovateľa a z jeho tvrdení vyplývalo, že sa stal novým veriteľom odporcu.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu

uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel
k záveru, že predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca
navrhovateľa - banka, poskytla odporcovi úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporca
prijalfinančnúslužbuakospotrebiteľ.Ajkeďzákonč.150/2004Z.z.,ktorýmsameníadopĺňaObčiansky
zákonník (v skratke OZ) v znení neskorších predpisov (účinný od 1.4.2004 do 30.4.2007 a účinný v

čase uzavretia zmluvy) neoznačuje v § 52 ods. 1 zákona zmluvu o úvere výslovne tento typ zmluvy
za zmluvu spotrebiteľskú, úprava nemá taxatívny charakter a spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva
z ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, ktorý výslovne ustanovuje, že povahu spotrebiteľskej zmluvy, majú aj zmluvy, upravené ako
typ v Obchodnom zákonníku. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v §

497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym
obchodom a postavenie odporcu v zmluve zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 52 ods.
3 OZ. Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o poskytnutí
pôžičky, ktorá mala charakter spotrebiteľského úveru a preto pri právnom posúdení veci aplikoval na
zmluvu ustanovenia Obchodného zákonníka v spojitosti s ustanoveniami § 52 až 54 Občianskeho

zákonníkaa zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených
v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí

spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovanýaj po postúpení pohľadávky bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne
legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba
novým veriteľom odporcu, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj

jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Aj pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom na
nového veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala do
Občianskeho zákonníka už zákonom č. 150/2004 Zz.. v rámci zmeny Občianskeho zákonníka a zo
Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1ods.1, čl.2 písm. b/,c/ smernice) transponovanej aj do nášho právneho

poriadku zákonom uvedeným zákonom, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu
sa spotrebiteľských zmlúv (súd cituje: „Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34).
Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť
1. mája 2004) na spotrebiteľa dopadá pri typových zmluvách ochranný režim zákazu neprijateľných

zmluvných podmienok, premietnutý do ustanovení § 53 a § 54 OZ.

Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po stránke formálnej
a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahuje niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona
č. 258/2001 Z.z. sumu, počet a termíny splátok istiny, iných poplatkov, meno a adresu spotrebiteľa,

ročnú percentuálnou mierov nákladov. Neobsahovala však v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 cit. zákona
výšku úrokov, čo má za následok, že ich navrhovateľ podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. nemôže požadovať. Zmluva odkazuje na informácie o výške úrokovej sadzby na vývesky v banke.
Vývesky však nie sú súčasťou zmluvy. Podľa názoru súdu banke nič nebránilo aby s náležitou odbornou
starostlivosťou, ak zo všetkých okolností vyplýva, najmä uvedením miesta uzatvorenia zmluvy v N. že

zmluva bola uzatváraná a podpisovaná v miestnej pobočke banky, aby banka do zmluvy pre menej
zdatného spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy oproti znalej banke, uviedla konkrétnu výšku úroku, ak
bola podľa zmluvy zverejnená v prevádzkových priestoroch banky. Súd dospel k záveru, že zmluva
o úvere obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 3 písm.
a/ Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy,

nakoľko odporca ako vyplynulo z jeho výpovede nepoznal výšku úroku, ktorú má povinnosť ako dlžník
zaplatiť podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z.z., pričom spotrebiteľ sa na trhu orientuje pri výbere zmluvného partnera pre neho prijateľného najmä
podľa úroku, ktorý má zaplatiť ako cenu peňazí za poskytnuté finančné prostriedky. Úrok je tak pre
spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre jeho neurčitosť, právny úkon účastníkov je bez

ohľadu na ich dohodu neplatný pre rozpor s ustanovením § 39 OZ a pre neurčitosť je zmluva o úvere
v tejto časti v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere neplatná. Z časti zmluvy upravujúcej úroky a poplatky nie je zrejmé, či vyčíslená výška
úrokov s poplatkami v sume 22.509,40 Sk je vrátane poplatkov v zmluve dole špecifikovaných, alebo
bez nich a dole špecifikované poplatky (za poskytnutie úveru, za 1. upomienku, 2. upomienku, vedenie

účtu, poistenie úveru) mal odporca zaplatiť navyše. Tiež nie je zrejmé, či ide o jednorazové, alebo
pravidelne sa opakujúce poplatky. V zmluve absentuje skutočnosť, ako často bola banka oprávnená
zasielať odporcovi upomienky (mesačne, štvrťročne, polročne) a tak si mohla účtovať neprimerane
vysoké poplatky za upomienky podľa vlastného uváženia. Po preskúmaní predmetnej zmluvy, z
ktorej navrhovateľ podľa svojich skutkových tvrdení uplatňoval právo na zaplatenie svojej pohľadávky,

označenej v zmluve ako pôžička poskytnutej odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa súd dospel
k záveru, že Zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 16.11.2004 bola uzatvorená platne v písomnej
forme, avšak v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne
náležitosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch - úrok a preto veriteľ
nemôže požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z tohto dôvodu súd

nepriznal navrhovateľovi nárok na úroky žiadané v návrhu v sume 270,87 eur.

Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že
zmluva bola uzavretá podľa formulára s odkazom na ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie iba Obchodného zákonníka a zákona č.

258/2001 Z.z. podľa VOP, opäť formulárových, tak v prípade zmluvy o úvere ako aj VOP v obochprípadoch podmienok stanovených dodávateľom, znevýhodňuje zmluvnými podmienkami spotrebiteľa
a spôsobuje, že podľa § 53 ods. 1 OZ je naplnené, že ide v niektorých častiach zmluvy a VOP
o ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a ustanovením § 53 ods. 1 OZ označovaným za neprijateľnú podmienku,
ak neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). V súdenej veci účastníkov
sa jedná sa o ustanovenia zmluvy a VOP, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť
pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky, resp. podmienok. Z hľadiska
zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona (OZ) neexistuje žiadna

skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá
právny úkon posudzovať. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie
skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov
ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy,
ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zák.
č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

O štandardnú typovú zmluvu, resp. formulárovú ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je
daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacej
sile povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné
podmienky. Súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, do
ktorých je premietnuté ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS (zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa)
pod sankciou ich neplatnosti.

V konaní sa navrhovateľ domáhal okrem plnení za služby, poskytnuté odporcovi podľa predmetu činnosti
pôvodného dodávateľa aj plnenia po odporcovi za poplatky za upomienky resp. za iné poplatky. K týmto
nárokom uplatneným návrhom súd uvádza:

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, ide
o tzv. teóriu skutočného plnenia. Poplatky, uvedené vyššie, dané do zmluvy s odporcom ako zmluvné
podmienky, z ktorých má mať povinnosť odporca plniť súd hodnotí ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Ide o podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Ustanovenie bolo do zmluvy dané dodávateľom v
rámci formulárovej zmluvy, ktoré napriek tomu, že sa odporca mohol pred podpisom zmluvy oboznámiť
so znením zmluvy v časti Poplatky platné ku dňu uzavretia zmluvy, na ktorých zaplatenie sa zaviazal
dlžník, avšak nemohol ovplyvniť obsah zmluvy v časti poplatkov. V zmysle uvedeného zmluvná
podmienka ohľadom poplatkov daná dodávateľom do spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s odporcom je

súdom hodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým
mravom, pretože odporca neobdržal za poplatky, za ktoré sa domáha navrhovateľ zaplatenia žiadnu
protislužbu od pôvodného dodávateľa.

Tunajší súd má za to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je

neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je
neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná, napr.
účtovanie poplatkov spotrebiteľom za vedenie úverových účtov bankami.

U poplatkov sa jedná o vedľajšie plnenie, dané dodávateľom do zmluvy, ktoré nemá vplyv na
dojednania o predmete plnenia, t.j. poskytnutia úveru odporcovi a jej povinnosti vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky z istiny. Ak navrhovateľ trval na uložení povinnosti súdom odporcovi zaplatiť mu ajpoplatky, mal označiť dôkazy preukazujúce tieto tvrdené skutočnosti. Bolo na navrhovateľovi preukázať
poskytnutie plnenia za ne dodávateľom a tiež, že neprijateľné podmienky týkajúce sa poplatkov boli
s odporcom individuálne dojednané, keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a spor bol v otázke, či

predmetná zmluva o úvere a VOP k nej patriace boli založené z individuálne vyjednaných zmluvných
podmienok, inak súd musel dospieť k záveru, že ich za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nemožno považovať pre nepreukázanie opaku navrhovateľom (§ 53 ods. 3 OZ). Navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že zmluvné podmienky týkajúce sa poplatkov boli s odporcom individuálne dojednané. K
výške vyčíslených poplatkov súd uvádza, že z platobnej histórie k účtu odporcu vyplýva, že predchodca

navrhovateľa účtoval odporcovi poplatky v celkovej výške 136,46 eur, z ktorých odporca uhradil poplatky
vo výške 54,76 eur (poplatok za poskytnutie úveru 24,90 eur, poplatky 25,25 eur). Navrhovateľ v
návrhu žiada priznať ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 99,45 eur, ktoré podľa vyjadrenia
splnomocnenca navrhovateľa pri výsluchu dňa 13.10.2014 predstavujú poplatky za upomienky. Súd z
prehľadu histórie transakcií zistil, že odporcovi boli účtované poplatky za upomienky len vo výške 92,94
eur a preto súdu nie je zrejmé, čo žiadal navrhovateľ priznať v sume 6,51 eur, ktorá je rozdielom žiadanej

sumy za poplatky a poplatkov za upomienky, mohlo by sa jednať o poplatky za poistenie alebo poplatky
za vedenie účtu.

K poisteniu súd uvádza, že podľa zmluvy o úvere odporca bol poistený pre prípad straty zamestnania,
pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity alebo smrti. Čo sa týka zmluvy o úvere v časti poistenia
ako ďalšieho právneho úkonu, ktorým sa zamýšľalo vyvolať medzi účastníkmi či medzi odporcom a

treťou osobou ďalší záväzkový vzťah, súd poukazuje na ustanovenie § 788 ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorého
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné a poistná zmluva má obsahovať najmä podľa písm. a) až f) výšku
poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť

a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, poistnú dobu, údaj o tom, či je dohodnuté, že v
prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Ak navrhovateľ tvrdil, že má nárok na zaplatenie poistného, bolo jeho povinnosťou preukázať, že vznikla

platne zmluva o poistení, o čom súdu nepredložil žiadny dôkaz. Pre neunesenie dôkazného bremena o
záväzkovom vzťahu zo zmluvy o poistení nemožno akceptovať ani podmienku, že v splátke je zahrnuté
aj poistné.

Čo sa týka poplatku za vedenie úverového účtu, ktorý bol odporcovi mesačne účtovaný, súd považuje
za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené

s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v
neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv
spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom podľa § 3 OZ, keďže výška tohto poplatku nie je ničím
odôvodnená a navyše niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré by navrhovateľ v skutočnosti zaplatil.
Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie úverového

účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech
dodávateľa, zrejme podľa § 23 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a banka si účtovaním
poplatku za vedenie úverového účtu a tiež prednostným odpočítavaním poplatkov pred inými časťami
pohľadávky, znižovala riziko ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky
alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo

inázmluvnástranasineplnísvojezáväzky.Kreditnérizikopodľazákonaobankáchzahŕňaajrizikoštátu,
riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného
rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora,
zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona
o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby

neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku. Podmienka platenia
poplatku za vedenie úverového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je poskytnuté a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa. Neobstojí ani skutočnosť, že odporca svojím podpisom na zmluve o úvere
mal vyjadriť súhlas a ani to, že mal vyjadriť aj súhlas so zmenou zmluvy bez poznania obsahu

zmeny v zmysle VOP. Tak isto akýkoľvek poplatok banky, ak by neslúžil spotrebiteľovi, ak nie je vzáujme spotrebiteľa a slúži iba dodávateľovi, nemá oporu v zákone a nie je žiadny právny dôvod,
aby znášal spotrebiteľ akékoľvek peňažné plnenie premietnuté do poplatkov. Správou úverového účtu
banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži

banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj
prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka
neposkytuje správou úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ
finančnej služby musela poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú
podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti
takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu ju mal
poznať aj navrhovateľ, postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže ustanovenia o poplatkoch
boli súdom vyhodnotené ako neplatné a neprijateľné, nebolo možné priznať navrhovateľovi nárok na
poplatky uplatnené návrhom v sume 99,45 eur.

Právo na plnenie možno priznať iba z platného právneho úkonu a pre neplatnosť právneho úkonu

ohľadom úroku súd návrh v časti úrokov zamietol. Uvedené nedostatky v zmluve podľa názoru súdu
spôsobujú jej absolútnu neplatnosť pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť v časti „dohodnutých úrokov a
poplatkov“ (§ 37 ods. 1 OZ). Dôvod tejto neplatnosti zmluvy sa vzťahuje len na časť právneho úkonu,
ktorý možno oddeliť od časti zmluvy, na základe ktorej bola poskytnutá istina (§ 41 OZ). Zmluva je platná
v ostatnej časti, kde sa účastníci zmluvy dohodli na poskytnutí istiny vo výške 1.161,79 eur. Súd preto

zisťoval, koľko splátok úveru a v akej výške odporca či už navrhovateľovi, alebo VÚB a.s. zaplatil.

Súd po preskúmaní zmluvy zo dňa 16.11.2004 dospel k záveru, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi
dňa 16.11.2004 finančné prostriedky vo výške 1 161,79 eur (35 000 Sk). Súd z úverovej zmluvy
vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2 ZoSÚ, ktorou sa veriteľ
zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí
finančných prostriedkov odporcovi a ich vyčerpaní, odporca neplnil riadne a včas navrhovateľovi splátky
zanímposkytnutéfinančnéprostriedky,pričomodporcavkonanínenamietal,žemufinančnéprostriedky
boli dodané.

S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, odporcovi tak zo zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva záväzok vrátiť navrhovateľovi sumu poskytnutého úveru, okrem tej časti, o ktorej bolo
platobnou históriou odporcu v konaní preukázané, že odporca zaplatil. Podľa prehľadu histórie transakcií

na úverovom účte odporca do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil navrhovateľovi celkom sumu 325,17
eur a po postúpení pohľadávky v zmysle návrhu odporca zaplatil sumu 0,01 eur. Súd má tak preukázané,
že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 325,18 eur, pričom získal finančné prostriedky vo výške 1
161,79 eur. Súd všetky platby odporcu v ich celej výške odpočítal od poskytnutej istiny a zvyšok dlžnej
sumy zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami v prospech odporcu a splatenými prostriedkami,
čiže pohľadávku vo výške 836,61 eur. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 836,61
eur navrhovateľovi a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne v zmysle Nar. vl. 87/1995 Z.z., od
6.11.2011 do zaplatenia, vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovi doručil

oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporcovi doručený návrh s prílohami, t.j. odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy sa odporca dozvedel, že jeho záväzok voči navrhovateľovi je splatný. Súd
nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania v sume 0,58 eur, nakoľko tieto boli vypočítané z výšky
neuhradenejsplátky,pričomsplátkyobsahovalitiežúrokyapoplatky,ktorénebolomožnénavrhovateľovi

priznať.Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. nepovolil odporcovi splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume
20eurmesačne.Žiadosťodporcazdôvodnilsvojimi sociálnymi arodinnýmipomermiaskutočnosťou,že
má ďalšie nesplatené záväzky. Podľa výpovede odporcu je jeho čistý mesačný príjem 230,-eur, z ktorých
mu zamestnávateľ strháva mesačne 140,-eur. U odporcu nie je predpoklad, žeby v súlade so súčasnou
súdnou praxou ním navrhovaná výška splátky v sume 20,eur a pri ďalších odporcových záväzkoch bol

dlh, povolený splácať v splátkach rozložený tak, aby pri riadnom plnení po splátkach, zanikol najneskôr
do 36 mesiacov od právoplatného rozhodnutia súdu. Súd pri nepovolení splátok odporcov vzal v úvahu
aj tú skutočnosť, že odporca napriek jeho vedomosti o dlhu voči navrhovateľovi neprejavil ani snahu
začať dlh navrhovateľovi splácať, podľa jeho výpovede neuhradil zo záväzku navrhovateľovi ani euro.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal jeho
pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1 420,19 eur, z toho mu súd priznal sumu 836,61

eur a do zvyšku tejto sumy o 583,58 eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje
58,91 % a u odporcu 41,09 %, čistá miera úspechu navrhovateľa predstavuje 17,82 %, čo znamená, že
navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 17,82 %.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny

sastanovípodľatarifnejhodnotyvecialebodruhuveci,aleboprávaapodľapočtuúkonovprávnejslužby,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky ak zákon neustanovuje inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura - 41,49 eura + 9,96 eura za
každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi
náhradu iných trov v sume 15,15 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a za odvolanie (17,82 %
zo sumy 85 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré
je povinný uhradiť odporca ako čiastočne neúspešný účastník sporového konania. Trovy právneho

zastúpenia pozostávajú zo šiestich úkonov právnej služby, z toho 5 úkonov je vypočítaných z hodnoty
jedného úkonu 51,45-eur, jeden úkon za zastúpenie na pojednávaní konanom 23.11.2011 patrí
podľa vyhlášky z hodnoty úkonu iba l/4, nepojednávalo sa vo veci samej. Pri čiastočnom úspechu
navrhovateľa 17,82% je celkom priznané na službách splnomocnencovi za zastúpenie navrhovateľa
50,92-eur ( za prípravu a prevzatie veci, za podanie veci na súd, za podané odvolanie, za zastúpenie

na pojednávaniach v dňoch 13.10.2014 a 8.7.2015 a pri úkone bola zohľadnená 20% DPH) za 1 úkon1 z hodnoty 51,45-eur + percento úspechu navrhovateľa z 20% DPH ( za 6 úkonov vychádza 282,97-
eur + 20% DPH je 2,82-eur sumár je 285,79-eur z toho čistý úspech 17,82% predstavuje čiastku 50,92-
eur). Ďalej je na náhrade trov právneho zastúpenia priznané z režijného paušálu pomer úspechu

navrhovateľa celkom 8,31-eur ( 2x7,41-eur, 1x7,63-eur, 1x8,04-eur a 1x8,39-eur + 20% DPH z toho
17,82%) a na cestovnom za tri cesty zo sídla splnomocnenca (advokáta, resp. jeho zástupcu) do
sídla konajúceho súdu a späť ( Bratislava - Skalica v dňoch 13.11.2011, 13.10.201 a 8.7.2015) a za
náhrada za stratu času za prvú cestu 27,42-eur, za druhú cestu 28,82-eur a za tretiu cestu 14,65-eur pri
čiastočnom úspechu navrhovateľa 17,82%. Súd nepriznal splnomocnencovi (advokátovi navrhovateľa)

náhradu za úkon - zaslanie pokusu o zmier zo dňa 6.7.2011 a k tomu pripadajúci paušál a DPH,
lebo právne zastupovanie v predmetnej veci prevzal splnomocnenec navrhovateľa na základe plnej
moci až dňa 10.8.2011. Ide tak o úkon urobený pred začatím súdneho konania a úkon nebol urobený
na základe plnomocenstva na zastúpenie navrhovateľa daného navrhovateľom splnomocnencovi pre
súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 251 ods. 1 O.s.p.).