Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 26, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205513
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115205513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa

v 1. rade X. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/X, X. X., a navrhovateľa v 2. rade C. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. XXXX/X, X. X., v konaní zastúpenými T.. G. H., advokátom, advokátska kancelária so
sídlom W. Y. X, X. X., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi N.. L. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/
XX, L., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 03. 2015 domáhali určenia, že spoluvlastnícky
podiel nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom X. X., katastrálnym odborom, k. ú. T., na:

1. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, záhrady o výmere 207 m2, v podiele 1, (ďalej len ako

„LV č. XXX“);

2. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 272 m2, v podiele 1
(ďalej len ako „LV č. XXX“);

3. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, v podiele
1 (ďalej len ako „LV č. XXX“) a

4. LV č. XXX, parcela registra „E“, par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, v podiele
1 (ďalej len ako „LV č. XXX“)

patrí do dedičstva po H. I., zomrelom dňa 18. 01. 1963, naposledy bytom T. XX. V návrhu uviedli, odporca

bol Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom zapísaný ako vlastník nehnuteľností
vedených na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX na základe vyhlásenia o vydržaní zo dňa
19. 05. 2011 sp. zn. B. XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX notára Y.. L. Y.. Odporca
vo vyhlásení o vydržaní uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV
č. XXX užívali jeho právni predchodcovia, ktorí sa pre rokom 1990 s pôvodnými pozemkovoknižnými
spoluvlastníkmi vyporiadali na základe reálnej deľby, o čom odporca predložil čestné vyhlásenie N. Č.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, L.d ako právneho nástupcu pôvodného pozemkovoknižného

vlastníka H. I., vyjadrenie obce T. a na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Navrhovatelia
tvrdili, že ani odporca, ani jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č.
XXX a LV č. XXX neužívali a už vôbec nie nerušene a dobromyseľne v presvedčení, že im patria.
Zároveň tvrdili, že N. Č. nie je právnym nástupcom pôvodného pozemkovoknižného spoluvlastníkanehnuteľností na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX , t. j. H. I.. Neboli splnené podmienky
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vzhľadom na to, že odporca nebol dobromyseľný. Z
dedičského rozhodnutia po poručiteľovi H. I. sp. zn. D XXX/XX zo dňa 31. 07. 1963 vyplýva, že zanechal

štyroch dedičov: manželku K. I., rod. T., sestru W. V., rod. I., sestru Ľ. L., rod. I. a brata Q. I.. Z dedičského
rozhodnutia po poručiteľovi Q. I. sp. zn. XXX/XX zo dňa 05. 03. 1976 vyplýva, že celý majetok, ktorý
zanechal, vrátane nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. T. v celosti zdedila jeho jediná dcéra H. I., rod.
I. (matka navrhovateľov). Po H. I., rod. I. boli ako dedičia zo zákona v rámci 1. dedičskej skupiny povolaní
dediť navrhovatelia. N. Č. teda nemôže byť právnym nástupcom pozemkovoknižných spoluvlastníkov

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Ani čestné vyhlásenie
N. Č.W., ani vyjadrenie obce T. nevytvárajú objektívny stav, ktorý by pre odporcu založil právny dôvod
na tzv. uchopenie sa držby. Neoprávnený držiteľ nikdy nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci
vydržaním. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č.
XXX nadobudol odporca na základe vyhlásenia, kde uviedol nepravdivé skutočnosti. Navrhovatelia ako
potencionálni dedičia a právni nástupcovia po H. I. majú naliehavý právny záujem na určení, že podiely

na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX patria do dedičstva
po H. I., pretože bez takého určenia je znemožnené nielen nadobudnutie vlastníckeho práva, ale aj
následne akýkoľvek výkon vlastníckych práv a povinností.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, spisom
Notárskeho úradu JUDr. L. Y. sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, výsluchom

navrhovateľov, odporcu a svedka N. Č. a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. J. XXX/XX zo dňa 31. 07. 1963 bol
schválený súpis dedičstva po poručiteľovi H. I., ktorý zomrel dňa 18. 01. 1963 bez zanechania závetu.
Dedičmi zo zákona boli manželka K. I. v podiele 3/6, sestry W. V. a Ľ. L., každá v podiele 1/6 a brat
Q. I. v podiele 1/6. Ďalej bolo vo výroku tohto uznesenia uvedené, že dedič Q. I. dedičstvo odmietol

(bod. IV. uznesenia).

Rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. J. XXX/XX zo dňa 05. 03. 1976 bolo
potvrdené, že poručiteľ Q. I., ktorý zomrel dňa 16. 10. 1976, nezanechal žiadny závet a ako dedička
zo zákona prichádzala do úvahy H. I., ktorá dedičstvo neodmietla, a preto aj nadobudla dedičstvo
špecifikované vo výroku rozhodnutia.

Rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. J. XXXX/XX zo dňa 07. 02. 1992 bola
schválená dedičská dohoda dedičov (navrhovateľov) o nadobudnutí dedičstva po poručiteľovi H. I., ktorý
zomrel dňa 06. 12. 1991.

Zo spisu Notárskeho úradu Y.. L. Y. sp. zn. B. XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX
bolo zistené, že notár Y.. L. Y.W. osvedčil vyhlásenie N.. L. Č. o vydržaní vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (predtým LV č. XXX), LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX
formou notárskej zápisnice zo dňa 19. 05. 2011. K osvedčeniu bolo predložené potvrdenie obce T. zo
dňa 25. 10. 2012, že v rokoch 2011 a 2012 nebolo vydané vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre
vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v prospech odporcu. Tiež bolo pripojené čestné prehlásenie
N. Č. o tom, že je jediný pozostalý po nebohom I. H. (Q.) a jeho manželky K., ktorí boli bezdetní, pričom

z príbuzných ostala len jeho matka - sestra K. I. - T. Č. bývajúca v druhej polovici rodinného domu T.
XX, ktorú odkúpili jeho rodičia od I. kúpnou zmluvou. Zároveň týmto vyhlásením N. Č. daroval podiely
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (predtým LV č. XXX), LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX jeho
synovi N.. L. Č. (odporcovi).

Z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, všetky v k. ú. T. mal súd za preukázané, že ako

spoluvlastník nehnuteľností je zapísaný odporca na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sp. zn.
N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 19. 05. 2011.Z kúpnopredajnej zmluvy Cd XXX/XX zo dňa 28. 06. 1951 bolo zistené, že Q. I. predal nehnuteľnosti
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke XXX kupujúcim Y. Č. a jeho manželke T. H. L. Č..

Právny zástupca navrhovateľov v prednese uviedol, že odporca nie je žiadnym potomkom Q. I. alebo

H. I.. Zmluvu, ktorú odporca predložil, by bolo potrebné stotožniť s aktuálnym stavom v katastri
nehnuteľností, či sa jedná o pozemky, ktoré sú predmetom konania. Avšak navrhovatelia odvíjajú nárok
od poručiteľa H. I., pôvodného pozemkovoknižného vlastníka. Je pravdou, že Q. I., od ktorého tiež
odvíjajú svoj nárok navrhovatelia, odmietol dedičstvo po H. I., avšak odmietnutie dedičstva by mala
vylučovať skutočnosť, že po Q. I. dedila matka navrhovateľov. Nárok považoval právny zástupca za

odôvodnený a žiadal návrhu vyhovieť.

Odporca uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvádzali od kúpnopredajnej zmluvy z roku
1951, z ktorej vyplývalo, že Q. I. predal svoj podiel z nehnuteľnosti, a to z domu a z oráčiny. Začal
zisťovať, o aké oráčiny sa jedná a zistil, že ide o pozemky, ktoré sú okolo chalupy, ktorej je vlastníkom
a v podstate ich užíva už tretia generácia. Nejedná sa o lukratívne pozemky, lebo sú v kopci. Následne
išiel za notárom, ktorý vydal osvedčenie. Navrhovateľov nikdy nevidel.

Svedok N. Č., otec odporcu, vo výpovedi uviedol, že nevedel, že neboli jediní pozostalí po poručiteľovi
I.. To zistili až neskôr. Čo sa týka prehlásenia, ktoré bolo urobené pred notárom Y.. Y., nie je tam uvedená
pravda, pretože jeho matka T. Č. nebola sestra K.W. I., ktorá bola manželkou H. I.. V podstate nepoznal
ani H., ani Q. I.. Urobil tak preto, že notár mu povedal, aby to tak urobil. Ale je pravdou, že polovicu
domu kúpili jeho predchodcovia od Q. I.. Tá druhá polovica domu sa zbúrala. Či sa pozemky, ktoré sú

predmetom konania, užívali, nevedel svedok uviesť, pretože ešte keď bol mladý, tak odišli do L.. Ale vie,
že sa nejaké pozemky kosili, len nevedel, či išlo o pozemky H. I. alebo Q. I..

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa § 134ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať
ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

Podľa § 467 1 Občianskeho zákonníka vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí,
ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.

Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sú právni nástupcovia po poručiteľovi H. I., ktorý bol ich
prastarý otec. Tiež nebolo sporné, že H. I. zomrel ako bezdetní a zanechal po sebe manželku K. I..
Navrhovatelia tiež tvrdili, že odporca nie je právnym nástupcom po H. I., čo odporca ani nespochybnil a

výsluchom svedka N. Č. bolo zistené, že odporca nie je právnym nástupcom H. I. a jeho manželky K. I..Spornou bolo iba tá skutočnosť, či mohol alebo nemohol odporca vydržať vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (predtým LV č. XXX), LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX
na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/

XXXX zo dňa 19. 05. 2011.

Keďže navrhovatelia sa domáhali, určenia, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vedenej Okresným
úradom X. X., katastrálnym odborom, k. ú. T., na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX,
patrí do dedičstva po H. I., zomrelom dňa 18. 01. 1963, naposledy bytom T. XX, museli preukázať
najmä naliehavý právny záujem na takom určení. Súd predtým, ako sa zaoberal dobromyseľným

alebo nedobromyseľným vydržaním vlastníckeho práva odporcom, zisťoval, či navrhovatelia preukázali
naliehavý právny záujem.

Navrhovateliavkonanítvrdili,žesúprávnyminástupcamipoH.I.,ktoréhodedičombolbratQ.I.,ichstarý
otec. Keďže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, sú novoobjaveným majetkom po poručiteľovi
H. I., domáhali sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, v dôsledku čoho by
mohol po H. I. dediť Q. I., potom H. I. a nakoniec by nehnuteľnosti mohli dediť navrhovatelia.

Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané, že Q. I. dedičstvo po H. I. odmietol. Odmietnuť
dedičstvo môže dedič, ktorý svojím konaním dal najavo, že mieni dedičstvo odmietnuť a vyhlásenie o
odmietnutí dedičstva vykonal ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným
v lehote jedného mesiaca od poučenia dediča o možnosti odmietnuť dedičstvo. V zmysle právoplatného
uznesenia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. D XXX/XX zo dňa 31. 07. 1963 bolo v

konaní jednoznačne preukázané, že Q. I. dedičstvo v súlade so zákonom, čo nebolo spochybnené ani
navrhovateľmi.

Podľa ustálenej judikatúry (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 4Cz 87/72 zo dňa 22. 12.
1972, uverejnený pod č. R 37/1974) vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa
vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi, teda aj na novoobjavený majetok.

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto
neistota vznikla.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľov Q. I. odmietol dedičstvo po H. I., ktoré

sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok, ktorý je predmetom konania, právni nástupcovia Q. I. nemôžu
dediť ani takýto majetok. Navrhovatelia v konaní nepreukázali a ani netvrdili, že by mohli dediť aj po
niekom inom ako Q. I., preto nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom konania, patria do dedičstva po H. I., lebo do úvahy by prichádzala len možnosť, že by
dedili po Q. I. a následne po H. I.. Keďže navrhovatelia nie sú právnymi nástupcami žiadneho iného z

dedičov po H. I., ale svoje nástupníctvo dovádzajú iba od právneho predchodcu Q. I., ktorý ale nemôže
zdediť ani novoobjavený majetok, súd návrh pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietol
v celom rozsahu.

V tomto smere nemohol vziať do úvahy ani tvrdenia navrhovateľov, že aj keď Q. I. odmietol dedičstvo,
nemôže sa to vzťahovať na navrhovateľov, pretože títo ďalej dedili aj po H. I.. Ak by totiž súd vyhovel

ich návrhu a určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po H. I., vznikla by situácia, kedy by v zmysle
uznesenia sp. zn. D XXX/XX ako dedičia prichádzali do úvahy: manželka K. I., sestry W. V. H. Ľ. L. a
brat Q. I.. Q. I. však dedičstvo odmietol, čo sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok (teda aj na ten,
ktorý je predmetom konania) a opäť by dedili po H. I. dedili manželka a dve sestry. Keďže navrhovatelia
nie sú právnym nástupcom žiadneho z dedičov (teda ani manželky a ani sestier), nemohli by ani takto

nadobudnúť dedičstvo po H. I., hoci po Q. I. a H. I. dedili ďalej. Avšak opomenuli skutočnosť, že vdedičstve po Q. I. a aj H. I. nemohlo a ani nemôže byť zahrnuté aj dedičstvo, ktoré by mohol Q. I. zdediť
po H. I., keby také dedičstvo neodmietol.

Vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu súd sa už ďalej nezaoberal, a v tomto

smere ani nevykonával dokazovanie, tým, či odporca mohol alebo nemohol vydržať vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. Súd tak nevykonával ani identifikáciu pozemkov, t. j. či vo vyhlásení o vydržaní ako aj v
dedičstve po poručiteľoch a kúpnopredajnej zmluve z roku 1951 jedná o tie isté alebo rozličné pozemky.
Tiež súd neskúmal, či mohol alebo nemohol byť odporca právnym nástupcom H. I. alebo Q. I. (hoci
z výpovede odporcu a aj svedka vyplynul záver, že odporca nie je právnym nástupcom ani jedného z

poručiteľov).

Na základe vyššie uvedeného súd návrh pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietol v
celom rozsahu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, pretože návrh súd zamietol. Odporca bol
úspešný v celom rozsahu, avšak trovy konania si ani neuplatnil, ani nevyčíslil, preto súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Banská Bystrica 26. 06. 2015