Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205648
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114205648.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľa: O..
E. R., F.. XX.X.XXXX, T. T. X, P., zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom
Šoltésovej 5, Košice, proti odporkyni: T. R., F.. XX.X.XXXX, T. P. B. XX, P., zastúpenej JUDr. Rastislavom
Belanským, advokátom so sídlom Lichardova 2, Košice, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k
plnoletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.2.2014 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k
odporkyni odo dňa 14.2.2014.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 18.7.2005, č.k. 22P/239/2004-25

schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu odporkyne
sumou 1.000,- Sk mesačne k rukám matky. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
odporkyniupravenározsudkomOkresnéhosúduKošiceIzodňa9.5.2012,č.k.11P/93/2011-133,ktorým
súd zvýšil výživné zo sumy 1.000,- Sk na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2012 do budúcna.
Dňa 22.6.2011 odporkyňa nadobudla plnoletosť. Odporkyňa študovala na Strojníckej fakulte Technickej
univerzity v Košiciach, v štúdiu nepokračuje a od 14.2.2014 je evidovaná v evidencii uchádzačov o

zamestnanie. Navrhovateľ je nezamestnaný, od 9.8.2011 je vedený ako uchádzač o zamestnanie.
Nemá žiadny príjem a nepoberá žiadne dávky. Žije z príjmu manželky a vypomáhajú mu rodičia.
Dňa 21.11.2013 došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej má vážne zdravotné problémy, čo mu
bráni dosahovať akýkoľvek príjem, pretože je stále na rehabilitáciách alebo v nemocnici. Podľa názoru
navrhovateľa je odporkyňa schopná živiť sa sama, nakoľko je zdravá a schopná zamestnať sa. Má za
to, že jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni zanikla.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 1.4.2014.
S návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Uviedla, že nie je schopná živiť sa sama.
Ukončila jednoročné štúdium v Austrálii na Taylors College a absolvovala prípravné štúdium grafického
dizajnu v Austrálii v trvaní 6 mesiacov. Je prijatá na štúdium na univerzite UCAS, Cheltenham, Veľká
Británia, kde štúdium začína v septembri 2014. Žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na 16.9.2014, na ktoré sa dostavili navrhovateľ,
odporkyňa a ich právni zástupcovia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:PodľarozhodnutiaStavebnejfakultyTUvKošiciachzodňa29.5.2012bolaodporkyňavylúčenázoštúdia
bakalárskeho študijného programu pozemné stavby - budovy a prostredie.

Podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 15.8.2012 je štúdium

odporkyne na "The University of Western Australia - Taylors College" rovnocenné so štúdiom na vysokej
škole v SR.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE2/OP/ZAM/2014/37538 zo dňa
21.2.2014 je odporkyňa od 14.2.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE2/OP/ZAM/2014/1631 zo dňa
19.3.2014 je navrhovateľ od 9.8.2011 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa listu UCAS zo 16.4.2014 adresovaného žalovanej jej bolo potvrdené miesto na Univerzite Leeds
Metropolitan (od 22.9.2014 bude Univerzitou Leeds Beckett) pre výtvarné umenie a dizajn, kurz W210,
ktorý začína od septembra 2014.

Navrhovateľ v konaní vypovedal, že platil výživné na obe deti 2000,- Sk. Keď syn prestal študovať a
začal podnikať, tak platil 2000,- Sk už len na dcéru. Potom súd určil výživné na odporkyňu vo výške 70,-

eur. Odporkyňa sa rozhodla študovať na vysokej škole Technická univerzita, kde študovala na stavebnej
fakulte, ktorú nedokončila. Povedala, že ide do zahraničia a požadovala od navrhovateľa 200,- eur,
ktorú jej nemohol poskytnúť. Študovala rok na nejakej škole a polroka robila ďalší kurz v Austrálii a v
súčasnosti chce študovať vo Veľkej Británii na súkromnej škole. Navrhoval, aby išla študovať napríklad
do Holandska, kde sú granty. Dňa 21.11.2013 mal dopravnú nehodu a odvtedy chodí po lekároch,

rehabilitáciách, berie lieky od bolesti. Nemá žiaden príjem. Zamestnávatelia ho nechcú zamestnávať
na dohodu, nakoľko je to pre nich nevýhodné. Uviedol, že nevie pochopiť, prečo odporkyňa neostala
študovať napríklad v Košiciach alebo nešla do Bratislavy na dizajn alebo na nejaké štúdium v zahraničí,
kde sú granty, ale zakaždým začína študovať nanovo. Podľa jeho pocitu štúdium umelo predlžuje. Tiež
poukázal na to, že odporkyňa chodila po výletoch, o akých sa jemu ani nesnívalo. On nemá žiadny

príjem, neboli mu priznané žiadne dávky, žije z príjmu manželky, ktorý je vo výške 500 až 600 eur a
žijú aj z pôžičiek.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že Technickú univerzitu ukončila, pretože bola prijatá na školu
do Austrálie a školský rok tam začínal ešte v období skúškového obdobia na Slovensku, takže z toho
dôvodu nedokončila tú školu. V Austrálii bola rok na prípravnej škole na univerzitu a pol roka na kurze

grafického dizajnu, pretože univerzity sú príliš drahé, tam to stojí 30 000 a nedá sa požiadať o pôžičku,
ak je niekto medzinárodný študent. Z dôvody zmeny podmienok na udelenie víz sa musela sťahovať z
Austrálie. Dala si žiadosť o vysokú školu do Anglicka a keďže v Austrálii skončila vo februári, lebo tam sa
dvakrát do roka začína škola, a v Európe iba raz do roka a to v septembri, tak mala ako keby prázdniny
pol roka. Čo sa týka výletov, ktoré spomínal navrhovateľ, tak po skončení školy ju kamarátka pozývala

k sebe domov do Tajwanu, kde nemala takmer žiadne výdavky okrem letenky. V Anglicku brigádovala,
aby nezabudla angličtinu a taktiež, aby si zarobila nejaké peniaze, ktoré bude potrebovať na nájom,
internát a vreckové. Do Holandska nešla, lebo nevie po holandsky a teda by bol okrem iného aj problém s
hľadaním brigády. S navrhovateľom v poslednom roku nekomunikovali. Počas jej pobytu v Austrálii ešte
komunikovali, raz za mesiac si napísali informačne email. Počas štúdia v zahraničí brigádovala, lebo bez

toho by si nevedela zaplatiť nájom. Tam sa dá robiť max. 20 hodín týždenne. Zarobila možno 600 dolárov
za dva týždne, z čoho zaplatila 500 dolárov za nájom, plus strava a musela si šetriť peniaze, aby mala
na účte, čo musela v Austrálii dokladovať pri žiadosti o víza. Taktiež mala peniaze od mamy, ktorá platila
školné a aj inak vypomáhala finančne, napr. letenka stála 800 eur, ktorú navrhovateľke zaplatila mama.

Právnazástupkyňanavrhovateľanazáverkskutkovejaprávnejstránkeuviedla,žeodporkyňaúmyselne

predlžuje dĺžku svojho štúdia, o čom svedčí aj skutočnosť, že vystriedala počas dvoch rokov v podstate
štyri školy a tým pádom máme za to, že nie je rozhodnuté, ako chce v štúdiu pokračovať. Pravidelne
mení svoj názor. Navrhovateľ nemá v súčasnosti žiaden príjem, je po autonehode, s čím je spojená jeho
neschopnosť uplatniť sa na trhu práce. Ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti voči odporkyni by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ nemá možnosť uhrádzať jej výživné v stanovenej výške

a odporkyňa je schopná postarať sa sama o seba, nakoľko jednak brigáduje a taktiež ako uviedla, jej
štúdium je hradené zo študentskej pôžičky, ktorú bude musieť zrejme splatiť až po ukončení štúdia po
zamestnaní sa.Právny zástupca odporkyne na záver k skutkovej a právnej stránke uviedol, že jej otec stále sleduje
len svoje. Predmetom konania je veľmi citlivá otázka výživného, ktoré má chrániť záujmy dnes už síce
plnoletej dcéry, ktorá sa však ešte stále na trhu práce neuplatnila. Ona si nevymýšľa tieto študijné

pobyty za účelom naťahovania nejakého času, ale práve naopak, v tejto ťažkej dobe, ktorá je na trhu
práce, o tom vie niečo povedať aj navrhovateľ, sa snaží tento mladý človek uplatniť a nesedí doma, ale
chodí a cestuje a hľadá nejakú možnosť, ako sa uživiť za výraznej pomoci matky. Žiadnym spôsobom
navrhovateľ okrem jednej vety písomne neuviedol, ako sa zaujímal o zamestnanie v posledných rokoch,
z akého dôvodu teda je nezamestnaný. Nie sú žiadne dôkazy o jeho hľadaní si zamestnania. Čo sa

týka samotnej havárie, je to len tvrdenie nepodložené žiadnymi lekárskymi správami. Nebol predložený
žiadny dôkaz o tom, prečo by navrhovateľ nemal spĺňať podmienky na úhradu výživného vo výške 70
eur, ktoré ani čiastočne nebude postačovať na to, čo odporkyňa potrebuje. Otec jej ničím nad rámec
výživného neprispieva a dokonca od januára nedošlo k zaplateniu súdom stanoveného výživného, čo
už je viac ako polroka.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo

sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je relevantná objektívna právna

skutočnosť narodenie dieťaťa. Jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa , aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti

vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov. Ako okolnosť , keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium, keďže odôvodnenou úlohou rodiča je viesť dieťa k
získavaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. Aplikačná prax v súvislosti
s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané
podmienky úplným ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania

predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolnosti prípadu. Vzhľadom na
situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, doplnenie
jazykových znalosti potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy,
diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadne prerušenie štúdia, zahraničné stáže. Na jednej strane
treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné

predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnú realizáciu
uvedených danosti, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu
negatívneho postoja k práci, napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporkyňa síce dosiahla plnoletosť, ale sa pripravuje štúdiom
na budúce povolanie, aktuálne na Univerzite Leeds Metropolitan. Do všetkých škôl nastupovala pri

najbližšom možnom nástupnom termíne. Odporkyňa je momentálne evidovaná ako nezamestnaná
nepoberá podporu v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi. Skutočnosť, že odporkyňa má
občas príjem z brigád nie je dôvodom pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni.Navrhovateľ neuviedol, ako sa zaujímal o zamestnanie v posledných rokoch, z akého dôvodu je
nezamestnaný. Ohľadom zdravotného stavu navrhovateľ nepredložil súdu žiadne lekárske potvrdenie.
Rovnako nepredložil dôkaz o tom, prečo nespĺňa podmienky na úhradu výživného vo výške 70 eur. Súd

dodáva, že navrhovateľ je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu,
ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu, pretože výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odporkyňa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a v
súčasnosti nie je schopná sa samostatne živiť, teda trvá u nej stav odkázanosti na výživu rodičov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§142ods.1O.s.p. účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd o
trováchkonaniavzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniarozhodol,ženeúspešnýnavrhovateľnemá
právo na náhradu trov konania. Odporkyňa nežiadala rozhodnúť o povinnosti nahradiť jej trovy konania,

preto súd o jej trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).