Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. september 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/143/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811214999
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811214999.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: I. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, I., zastúpený JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Bakalárska
6, Prievidza proti odporkyni: N. K., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, I., zastúpená I. K.Á., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XXX/X, I., o neúčinnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že Darovacia zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX zapísaná v Katastri nehnuteľnosti pod G.
XXXX/XX - G. XXX/XX, ktorou I. K. previedol do vlastníctva odporkyne nehnuteľnosti a to nehnuteľnosti
zapísané v LV č. XXXX k. ú. E. prevádzková objekt - rozostavaná stavba na parcele č. XXXX/XX,
pozemok parcela registra CKN č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 60 m2, parcela registra CKN č.

XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parcela registra CKN č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1 433 m2, parcela registra CKN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 593 m2, v celosti je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške
422,60 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Jany Bezákovej, advokátky so sídlom
Bakalárska 4, Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok 99,50 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.9.2011, ktorý došiel súdu dňa 6.9.2011, domáhal prostredníctvom

právnej zástupkyne určenia, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou I. K. previedol do
vlastníctva odporkyne nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k. ú. E. prevádzková objekt - rozostavaná
stavba na parcele č. XXXX/XX, pozemok parcela registra CKN č. XXXX/X ostatné plochy o výmere
60 m2, parcela registra CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parcela
registra CKN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 433 m2, parcela registra CKN
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 593 m2, v celosti je voči navrhovateľovi právne
neúčinná. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.8.2011,

č.k. 11C/197/2009-100, právoplatným 20.6.2011 a vykonateľným 24.6.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/371/2010-121, bola I. K. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 3 425,19 eur s príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania a nahradiť trovy konania. I. K. však
navrhovateľovu pohľadávku do dnešného dňa navrhovateľovi nezaplatil. Následne navrhovateľ tvrdil, že
v exekučnom konaní bolo od súdneho exekútora zistené, že I. K. nevlastní žiaden majetok, z ktorého
by navrhovateľova pohľadávka mohla byť uspokojená. Podľa tvrdení navrhovateľa I. K. prevodom
vlastníckeho práva darovacou zmluvou na odporkyňu, ktorá je I. K. blízkou osobou, ukrátil uspokojenievymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Záverom navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa ako blízka osoba I. K.
včaseuzavretiazmluvymohlavedieť,žetentojezadĺženýanemásvojedlhyvysporiadané.Navrhovateľ
si súčasne uplatnil trovy konania.

K návrhu navrhovateľa, ktorý bol odporkyni doručený dňa 28.10.2011, sa odporkyňa vyjadrila v podaní
zo dňa 4.11.2011, v ktorom navrhla návrh zamietnuť z dôvodov, že spochybňuje vymáhateľnosť
navrhovateľovej pohľadávky, nie je blízkou osobou I. K. a o jeho dlhoch v čase uzavretia darovacej
zmluvy nevedela. Odporkyňa si uplatnila trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: výpis z Listu vlastníctva č. XXXX /č.l. 7 a 39-40/;

pripojený spis OS PD 17C/67/2010; list súdnej exekútorky Mgr. Kríkovej /č.l. 68/; rozhodnutia zo spisu
11C/197/2009 /rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 24.8.2010 č.l. 79-85; rozsudok odvolacieho súdu
zo dňa 28.4.2011 č.l. 86-91, uznesenie zo dňa 25.1.2012 č.l. 99 a č.l. 161, uznesenie odvolacieho súdu
zo dňa 26.4.2012 č.l. 162-163/; uznesenie NS SR zo dňa 9.8.2012, spis. zn. 7Cdo/132/2012 /č.l. 60/;
uznesenie NS SR zo dňa 12.6.2013, spis. zn. 7Cdo/132/2012 /č.l. 176-179 a č.l. 181-184/; výsluch
navrhovateľa, právnej zástupkyne navrhovateľa, odporkyne a zástupcu odporkyne.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľovi voči I. K. bola rozhodnutím súdu zo dňa 24.8.2011, č.k. 11C/197/2009-100, priznaná
pohľadávka, s ktorou sa z dôvodu nedobrovoľného plnenia I. K., manžela dcéry odporkyne, navrhovateľ
obrátil na exekútora za účelom núteného výkonu rozhodnutia. V exekučnom konaní bolo zistené, že
pohľadávkanavrhovateľanemohlabyťuspokojenázdôvodu,žeI.K.nemážiadnypostihnuteľnýmajetok

a nie je predpoklad, že by navrhovateľ mohol byť uspokojený. I. K. daroval odporkyni na základe
darovacej zmluvy zo dňa 16.10.2009 nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľ
tvrdil, že odporkyňa bola vo vzťahu k dlžníkovi I. K. blízkou osobou aj vzhľadom na príbuzenský vzťah,
pretože I. K. je zaťom odporkyne, pričom odporkyňa pri náležitej starostlivosti musela a mohla vedieť
o dlhoch svojho zaťa v čase darovacej zmluvy, pretože tieto dlhy boli vlastne aj dlhmi spoločnými s

jeho manželkou, ktorá je dcérou odporkyne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že už v čase darovania sa viedli
voči nim aj exekučné konania, o ktorých musela odporkyňa vedieť. Na preukázanie blízkeho vzťahu
odporkyne s I. K. a prípadnou vedomosťou o dlhoch I. K. navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie spis.
zn. 17C/67/2010. Odporkyňa naopak uviedla, že v uvedenom konaní súd skúmal prípadnú vedomosť
odporkyne o dlhoch dlžníka voči iným veriteľom. Odporkyňa navrhla prerušiť konanie do skončenia

konania o povolaní odkladu vykonateľnosti rozsudku z dôvodu, že prípadné takéto rozhodnutie bude
mať vplyv na konanie o neúčinnosť darovacej zmluvy, keďže podľa tvrdenia odporkyne je dôvodné
očakávať, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu v konaní spis. zn. 11C/197/2010 budú
zrušené, čo bude mať vplyv na vymáhateľnosť navrhovateľovej pohľadávky a následne bude otázna
aj existencia naliehavého právneho záujmu na vyslovenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Navrhovateľ

k vedomosti odporkyne o dlhoch I. K. uviedol, že odporkyňa musela mať vedomosť o dlhoch I. K.
pretože ho navrhovateľ spolu s kolegami niekoľkokrát telefonicky kontaktovali, navštívili ho. I. K. na
listové zásielky navrhovateľa v rokoch 2008-2011 nereagoval. Následne navrhovateľ tvrdil, že navštívil
aj odporkyňu v zamestnaní za účelom kontaktovania sa s I. K., pričom odporkyňa mala navrhovateľovi
prisľúbiť, že bude kontaktovať jej zaťa a postaví sa za navrhovateľa, aby mu I. K. dlh zaplatil, lebo

poznala problematiku. Odporkyňa sa bránila tým, že o žiadnych dlhoch navrhovateľa nevedela, vedela
len, že navrhovateľ sa chodil za odporkyňou sťažovať sa, že mu zať odporkyne nevyplatil mzdu.
Nezaujímalo ju, čo mal jej zať s pracovníkmi. Odporkyňa uviedla, že počas celej doby podnikania I.
K. mu viackrát požičiavala peniaze, pričom nevedela uviesť koľko to bolo. Následne uviedla, že zať jej
niečo vrátil, niečo nie a nevedela uviesť, koľko jej I. K. teraz dlhuje, keďže to ani nepočítala. Prevod

nehnuteľností, o ktorých hodnote odporkyňa nevedela, darovacou zmluvou na odporkyňu zdôvodnila
odporkyňazaťovýmidlhmi,pričomnevedelasurčitosťouuviesťčidarovacouzmluvoudošlokvyrovnaniu
všetkých dlhov. Podľa tvrdení odporkyne so zaťom nemala žiadnu dohodu o, za určitých okolností,
spätnom prevode predmetných nehnuteľností. Zástupca odporkyne, I. K., poukázal na Najvyšším súdom
Slovenskej republiky zrušené rozhodnutia v konaní spis. zn. 11C/197/2009. Následne uviedol, že má

také majetkové pomery, z ktorých by bolo možné uspokojiť navrhovateľovu fiktívnu pohľadávku a doplnil,
že v čase podpisu darovacej zmluvy nebola odporkyňa s I. K. v žiadnom príbuzenskom vzťahu, v
súčasnej dobe od roku 2010 je jeho svokrou. Zástupca odporkyne uviedol, že pohľadávka navrhovateľa
voči I. K. nebola žiadnym reálnym dokumentom preukázaná. Zástupca odporkyne navrhol zamietnuť
návrh navrhovateľa z dôvodu, že konanie vo veci základného nároku navrhovateľa nie je ukončené a

teda súd nemá na základe čoho v danej veci vzhľadom na zrušené rozhodnutia. Následne poukázalna to, že v základnom konaní došlo k vadám, pre ktoré boli zrušené rozsudky a keby k tomu nedošlo,
navrhovateľ by nemal vôbec dôvod podať aj túto predmetnú žalobu. K úmyslu previesť darovacou
zmluvou nehnuteľnosti na odporkyňu, navrhovateľ uviedol, že išlo vlastne o vysporiadanie finančných

záväzkov I. K.. Boli to pôžičky, ktoré mu odporkyňa poskytovala v rôznych výškach, ktoré zať odporkyne
nebol schopný už vrátiť a tak sa s odporkyňou dohodli, že sa I. K. zbaví týchto záväzkov voči odporkyni
prevodom predmetných nehnuteľností. I. K. záverom vyjadril názor, že pre toto konanie má právny
význam aj zastavenie exekučného konania, ktoré viedol navrhovateľ voči I. K. na základe Najvyšším
súdom Slovenskej republiky zrušeného rozhodnutia.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že vlastníčkou nehnuteľností parcela
č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX je odporkyňa.

ZpripojenéhospisuOSPrievidzaspis.zn.17C/67/2010másúdpreukázané,žedarovaciazmluvamedzi
I. K. a odporkyňou zo dňa XX.XX.XXXX bola vyhlásená voči navrhovateľom B. E. a K. E.R. za právne
neúčinnú.

Z listu exekútorky Mgr. Kríkovej v exekučnom konaní zo dňa 13.12.2011 bolo oznámené, že

upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnému /K.C. I./ nepodarilo doručiť. Taktiež oznámila zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v KN Správy katastra Prievidza, LV XXXX.

Zo spisu OS Prievidza spis. zn. 11C/197/2009 mal súd preukázané, že súd uložil odporcovi /I. K. - K./
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu nevyplatenia mzdy sumu 3 425,19 eur s úrokmi z omeškania,
ktoré rozhodnutie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu potvrdené.

Z rozhodnutí NS SR, z uznesenia NS SR zo dňa 9.8.2012, spis. zn. 7Cdo/132/2012 /č.l. 60/ mal súd
preukázané, že bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v spojení s odvolacím
súdom a z uznesenia NS SR zo dňa 12.6.2013, spis. zn. 7Cdo/132/2012, mal súd preukázané, že
rozhodnutie prvostupňového súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo zrušené.

V priebehu konania súd zamietol na pojednávaní dňa 9.2.2012 predložený návrh odporkyne na

prerušenie konania, ktorý odporkyňa zdôvodňovala tým, že pohľadávka nie je vymáhateľná, a preto je
potrebné prerušiť konanie do skončenia konania o dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní
spis. zn. 11C/197/2009. Rozhodnutím zo dňa 15.2.2012 súd návrh odporkyne na prerušenie konania
zamietol, ktoré rozhodnutie potvrdil odvolací súd dňa 28.9.2012.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 a 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,

a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Po vykonanom dokazovaní súd posúdil návrh navrhovateľa ako dôvodný, a preto mu v celom rozsahu
vyhovel.

Ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá podmienky pre úspešnú

odporovateľnosť právneho úkonu, a to: právny úkon, ktorý urobil dlžník v posledných troch rokoch v
úmysle ukrátiť veriteľa, ak bol tento úmysel druhej strane známy /úmysel dlžníka a vedomosť druhej
strany právneho úkonu o úmysle dlžníka musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný zároveň/ alebo právny
úkon, ktorým dlžník ukrátil veriteľa a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
jemu blízkou osobou alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkouprípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať /nevedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti musí byť tvrdený a dokázaný
druhou stranou/. V obidvoch prípadoch je podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu uplatnenie

práva do troch rokov od doby, keď bol urobený odporovateľný právny úkon.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že I. K. v čase uzavretia darovacej zmluvy s
odporkyňou dlhoval navrhovateľovi vrátenie mzdy, pričom so zaplatením mzdy bol v omeškaní. Pokiaľ I.
K. poukazoval na to, že nie je daný právny základ pre konanie o odporovateľnosti z dôvodu zrušených
rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu v konaní spis. zn. 11C/197/2009 a následne zastavenie

exekučného konania, súd sa s týmto názorom nestotožňuje a pokuzuje na ústálenú súdnu prax
vykladajúcu pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorou sa rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní /rozsudok NS SR z 23.12.1999/. Vymáhateľnou pohľadávkou
nie je vykonateľná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorú možno úspešne uplatniť pred súdom v základnom
konaní, je to teda pohľadávka, ktorá je zročná, ktorá nie je pohľadávkou naturálnou. Navrhovateľ teda
proti I. K. má vymáhateľnú pohľadávku ako to predpokladá § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Napriek nesplneniu dlhu I. K. previedol na odporkyňu na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosti, o
ktorom prevode vlastníckeho práva darovaním sa v konaní spis. zn. 17C//67/2010 dohodol, že mu tieto
nehnuteľnosti odporkyňa vráti a počas toho, ako budú tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, bude
s nimi nakladať podľa jeho rozhodnutia. V tomto konaní však odporkyňa tieto preukázané skutočnosti
rozporovala tvrdením, že so svojím zaťom nemala žiadnu dohodu o, za určitých okolností, spätnom

prevode predmetných nehnuteľností. Uvedené tvrdenie odporkyne je len ťažko uveriteľné spolu s
tvrdením I. K., že darovacou zmluvou došlo k vyrovnaniu záväzkov medzi odporkyňou a I. K.. Obidvaja
si vo výpovediach rozporovali o tom, či došlo k vyrovnaniu všetkých záväzkov, o aké záväzky išlo, a
nakoniec odporkyňa nemala vôbec vedomosť o hodnote darovaných nehnuteľností. Dôvod uzavretia
darovacej zmluvy preto nemohol byť iný ako úmysel I. K. ukrátiť jeho veriteľov, ktorými bol v tom čase

navrhovateľ. Tento úmysel musel byť odporkyni známy, keďže vedela o problémoch jej zaťa v podnikaní,
niekoľkokrát mu požičiavala peniaze, pričom sama nevedela koľko peňazí I. K. požičala a koľko jej
ešte dlhoval, a preto nemohla mať ani úmysel stať sa natrvalo vlastníčkou nehnuteľností. I. K. v čase
kratšom ako tri roky pred podaním návrhu navrhovateľom /6.9.2011/ dňa 16.10.2009 v úmysle ukrátiť
jeho veriteľov previedol na odporkyňu jeho nehnuteľnosti, pričom odporkyni musel byť tento úmysel

známy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa bola v čase darovania nehnuteľností podľa
§ 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou I. K., keďže bola v tom čase matkou budúcej manželky
I. K., odporkyňa mu dlhodobo dôverovala tak, že mu požičiavala bezúročne a bez zabezpečenia
peniaze, a teda úmysel I. K. ukrátiť veriteľov nielenže musela pri náležitej starostlivosti poznať, ale
tento úmysel poznala. Záverom súd poukazuje na právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom pod

spis. zn. 17C/67/2010, v ktorom sa rozhodlo, že tá istá darovacia zmluva je voči navrhovateľom B.
E. a K. E.R. právne neúčinná. Vzhľadom na uvedené sú splnené predpoklady podľa § 42a ods. 2
Občianskeho zákonníka, a teda dôvody pre určenie, že darovacia zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX
medzi I. K. a odporkyňou je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhovel
návrhu navrhovateľa a určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi I. K. ako darcom a

odporkyňou ako obdarovanou je v celosti voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy právneho zastúpenia
právnou zástupkyňou JUDr. Janou Bezákovou určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov /ďalej len
„vyhláška“/, pričom základná sadzba tarifnej odmeny vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, a

to v roku 2011 1/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia zo
dňa 19.7.2012 vo výške 57,00 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,41 eur a 2/ odmena
podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za písomné podanie na súd zo dňa 5.9.2011 vo výške 57,00 eur
a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,41 eur; v roku 2012 3/ odmena podľa § 14 ods. 1
písm. c) vyhlášky za účasť na pojednávaní konanom dňa 9.2.2012 vo výške 58,69 eur a náhrada podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur a 4/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za vyjadrenie
k odvolaniu 29.3.2012 vo výške 58,69 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur; v
roku 2013 5/ odmena na účasť na pojednávaní dňa 16.5.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky vo výške 15,02 eur /jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej
odmeny/ a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur a 6/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm.

c) vyhlášky za účasť na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 vo výške 60,07 eur a náhrada podľa § 16
ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 352,17 eur, popripočítaní dane z pridanej hodnoty vo výške 70,43 eur /právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, predstavujú 422,60 eur. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

práva vo výške 422,60 eur proti odporcovi, ktorú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť podľa
§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právnej zástupkyni navrhovateľa.

Navrhovateľ bol v konaní podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku oslobodený od platenia súdneho
poplatku. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník
od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo

jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel,
odporkyňa v konaní nebola oslobodená, a preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku,
ktorý určil podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sadzba poplatku je uvedená
v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len "percentná sadzba"/ alebo pevnou sumou a
položky 1 písm. b/ prílohy k Zákonu o súdnych poplatkoch, podľa ktorej z návrhu na začatie konania,
ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura. Takto

vypočítaný súdny poplatok predstavuje 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci.