Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. január 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212897
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212212897.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Mesto Košice,

sídlo:Tr.SNPč.48/A,Košice,IČO:00691135,protižalovaným:1,L.Š.,O.:XX.X.XXXX,V.:M.Č..X/XX,
M., 2, B. B., O.: XX.X.XXXX, V.: M. Č.. X/XX, M., 3, E. B., O.: XX.X.XXXX, V.: M. Č.. X/XX, M., zastúpený
opatrovníkom: B. X., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, 4, E. B., O.: XX.XX.XXXX, V.: M. Č.. X/
XX, M., v konaní o vypratanie bytu a o protinávrhu na určenie, že nájom naďalej trvá s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní vypratať byt č. X O. X. P. V. Y. O. M. H. Č.. X X. M..

II. Protinávrh žalovaného v 1. rade zamieta.

III. Žalovaní 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 99,50 eur.

IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní povinní splniť v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.5.2012 domáhal proti žalovaným vydania rozsudku, ktorým
budú žalovaní zaviazaní vypratať byt č. 5 na 5. poschodí bytového domu na M. ulici č. X v M.. Svoju
žalobu odôvodnil nárokom na ochranu svojho vlastníckeho práva, pretože žalovaní obývajú predmetný
byt patriaci žalobcovi od 1.1.2007 bez platnej nájomnej zmluvy. Žalobca tiež požadoval priznať aj právo
na náhradu trov súdneho konania.

Žalovaní v 1. rade so žalobou nesúhlasil a navrhol ju v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zároveň podal protinávrh, ktorým by bolo určené, že nájomný vzťah podľa § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka naďalej trvá. Svoje stanovisko odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho názoru nájom v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka aj naďalej trvá, pretože žalobca
nepodalžalobuovypratanievčas.Tiežuviedol,žežalobcanevydalnovúnájomnúzmluvuakomuukladá
zákon.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť a toto svoje stanovisko odôvodnila
skutočnosťou, že sa chcú so žalobcom nejako dohodnúť.Žalovanému v 3. rade bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu
Košice II č. 36 C 97/2012 zo dňa 14.9.2012 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z

uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska tohto žalovaného účastníka konania.

Žalovaný v 4. rade uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť a toto svoje stanovisko odôvodnil
skutočnosťou, že sa chcú so žalobcom nejako dohodnúť.

Žalobca sa k protinávrhu žalovaného 1. rade vyjadril tak, že ho navrhuje zamietnuť. Svoje stanovisko
odôvodnil tvrdením, že neexistuje žiadny zákonný dôvod na vydanie navrhovaného rozhodnutia. Na
pojednávaní dňa 11.1.2013 žalobca uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalovaných na vyriešenie sporu

dohodou a tiež uviedol, že niečo také ani nie je podľa striktne stanovených pravidiel žalobcu možné.

Žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 5 na 5. poschodí bytového domu na M. ulici č. X v M.. Túto
skutočnosť súd zistil zo žalobného návrhu, z obsahu Nájomnej zmluvy č. NZ/669/2006/soc-81 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Táto skutočnosť nebola sporná a je všeobecne známa aj z inej
rozhodovacej činnosti súdu.

Žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli Nájomnú zmluvu č. NZ/669/2006/soc-81, predmetom ktorej bol
nájom bytu č. 5 na 5. poschodí bytového domu na M. ulici č. X v M.. Podľa tejto zmluvy bol nájom
dohodnutý na dobu určitú a to v trvaní od 1.7.2006 do 31.12.2006. Nová nájomná zmluva ohľadom
predmetného bytu nebola s účastníkmi konania uzavretá. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného
návrhu a z citovanej zmluvy. Uzavretie novej nájomnej zmluvy nebolo súdu nijako preukázané.

Žalovaní v 1., 2. (ako druh a družka) a žalovaní 3. a 4. rade (deti žalovaných v 1. a v 2. rade) bývajú v byte
č. 5 na 5. poschodí bytového domu na M. ulici č. X v M. aj v súčasnej dobe. Žalovaný v 3. rade v tomto
byte tiež býva, ale momentálne je na krátkodobej návšteve príbuzných v zahraničí. Tieto skutočnosti súd
zistil zo žalobného návrhu a z výpovedí účastníkov konania.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaniach dňa 31.10.2012 a 11.1.2013 k veci uviedol nasledovné

skutočnosti: Nájomné platím zo sociálnych dávok, konaním žalobcu som prišiel o príspevok na bývanie.
Ja som mnohokrát žiadal pracovníčku žalobcu o oznámenie čísla účtu, kde by sme uhradili nedoplatky
za bývanie, ale ona nám nič neoznámila. Chceme sa so žalobcom dohodnúť na splátkach, navrhujeme
teda uzavrieť so žalobcom zmier. Žalovaný v 3. rade je môj syn, momentálne je na návšteve u svokra
v zahraničí, ale inak v byte riadne býva. Ja som mal aj neskôr podpísanú nájomnú zmluvu, pretože mi ju

predĺžili. Podľa môjho názoru § 676 jasne hovorí, že pokiaľ po ukončení nájmu nie je do 30 dní podaná
žaloba na vypratanie, tak potom sa nájom predlžuje, preto tu nie je dôvod na to, aby sme boli z bytu
vyprataní.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 11.1.2013 uviedla, že sa chcú so žalobcom dohodnúť na
splátkovom kalendári a nesúhlasí s tým, aby boli z bytu vyprataní. Tiež uviedla, že v byte bývajú všetci

štyria žalovaní, t.j. aj so žalovaným v 3. rade, ktorý je na návšteve v zahraničí. Ďalej uviedla, že so
žalobcom majú zmluvy, ale sú neplatné.

Žalovaný v 4. rade na pojednávaní dňa 11.1.2013 uviedol, že v byte bývajú všetci štyria ako sú označení
v žalobe a že so žalobou nesúhlasia a chceli by to vyriešiť nejakým splátkovým kalendárom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (VLASTNÍCKE PRÁVO): „Vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním."Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje."

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto
dobu."

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu."

Z vykonaného dokazovania súd spoľahlivo zistil, že žalovaní neoprávnene zasahujú do vlastníckeho
práva žalobcu k predmetnému bytu a to tak, že ho po zániku nájmu (t.j. odo dňa 1.1.2007) užívajú
neoprávneneatedabezakéhokoľvekprávnehotitulu.Nazákladetýchtoskutočnostísúdvydalrozsudok,
ktorým žalobcovi poskytol ochranu jeho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ochrana vlastníckeho práva žalobcu spočíva v tom, že mu súd umožnil vykonávať jeho vlastnícke právo
podľa § 123 Občianskeho zákonníka, t.j. umožnil mu užívať svoje vlastníctvo k predmetnému bytu, čo
bude riadne možné až po vyprataní bytu žalovanými.

Protinávrh žalovaného v 1. rade (a aj časť jeho obrany) boli neúspešné z toho dôvodu, že jeho právny
názor ohľadom predĺženia nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol v súlade

s právom. V tejto súvislosti súd poukazuje na špeciálne ustanovenie týkajúce sa zániku nájmu bytu a to
konkrétne na znenie § 710 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na zánik nájmu
bytu neplatia ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. v tomto prípade nemohlo postupom
podľa citovaného zákonného ustanovenia dôjsť k ďalšiemu predĺženiu nájmu. Z uvedených skutočností
teda nedošlo k predĺženiu nájmu, nájom naďalej netrvá, preto bol protinávrh žalovaného v 1. rade ako

nedôvodný zamietnutý.

Ďalšia obrana žalovaných (deklarovaná snaha uhradiť svoje nedoplatky v súvislosti s bývaním) bola
neúspešná, pretože tieto nedoplatky a ani spôsob ich uhradenia nemajú žiadny právny význam pre
rozhodnutie vo veci samej ohľadom vypratania bytu. Návrh žalovaných na vyriešenie sporu zmierom
bol tiež neúspešný, pretože žalobca s ich návrhmi nesúhlasil a na uzavretie zmieru je potrebný zhodný

návrh oboch sporných strán (§ 99 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom

rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho
poplatku vo výške 99,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie vypočutím primátora mesta Košice
nebolo vykonané z nižšie uvedených dôvodov. Nie je pravdou, že by táto osoba bola vlastníkom

predmetného bytu (ide iba o štatutára žalobcu), t.j. navrhnutý svedok nemôže svojvoľne s bytom
nakladať, ale tiež musí rešpektovať určené pravidlá žalobcu, pričom žalobca už svoje stanovisko k veci
jednoznačne prezentoval počas celého tohto konania prostredníctvom svojho povereného pracovníka.
Ďalšie dokazovanie by teda bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, pretože by
neprinieslo žiadne nové zistenia.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju
povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.