Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413212980
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413212980.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov

JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát,
Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: H.
L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. XX, L., o zaplatenie sumy 50,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 16C/425/2013-33 zo dňa
19.8.2014, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 16C/425/2013-33 zo

dňa 19.8.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom návrh vo veci samej zamietol, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.7.2013 domáhal
voči odporcovi zaplatenia 50,50 eura a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že odporca sa
v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázal na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným
lístkom. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 13.6.2011 bolo preukázané, že odporca sa v uvedený deň na linke č. 32 na výzvu

revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, teda cestoval bez cestovného lístka.

Súd poukázal na ustanovenia § 760, 52 ods. 1,3,4 100 ods. 1, veta prvá, a 108 Občianskeho zákonníka
a na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“). Konštatoval,
že navrhovateľ mohol svoje právo voči odporcovi uplatniť na súde po prvýkrát odo dňa nasledujúceho
po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka,
t. j. odo dňa 14.6.2011. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na deň 14.6.2012, pričom navrhovateľ
podal predmetný návrh až dňa 17.7.2013. Vykonal ho tak po uplynutí lehoty určenej v § 108 Obč.

zák., v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku
navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania
odporkyne súd nerozhodol, keď v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. absentoval návrh na priznanie náhrady
trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 7.10.2014. Namietol, že
vo veci súd porušil zásadu retroaktivity, pretože aplikoval neskoršiu právnu normu do minulosti. V zmysleprechodnéhoustanovenia§29bZOSsaustanoveniami§5aods.1,písm.b),2,4,ZOSsavznikprávnych
vzťahov, vzniknutých pred 1.5.2014, a nároky z nich vzniknuté pred uvedeným dátumom, posudzujú
podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Podľa § 100 ods. 1 OZ môže súd na premlčanie prihliadnuť

len na námietku dlžníka, ktorá vo veci nebola vznesená. Navrhovateľ zdôraznil ústavný princíp právnej
istoty a zákazu retroaktivity, pretože v prípade spätného pôsobenia právnych noriem by sa vážne narušil
princíp právnej istoty v tom zmysle, že jednotlivé subjekty by nemali istotu, či konanie podľa platného
práva v dobe, keď k nemu došlo, nebude neskôr ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne
neúčinné. Zodpovedá tomu aj nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 a PL. ÚS 10/2006. V predmetnej veci

bol aj návrh na súd podaný v čase pred účinnosťou citovanej novely ZOS, a súd mal vo veci aplikovať
platné ustanovenie § 100 ods. 1 OZ. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že Občiansky zákonník upravuje
iba základnú úpravu vzťahov pri rôznych druhoch dopravy a podrobnejšia úprava je v tomto prípade
v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ktorý upravuje aj sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom. Úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy podľa § 760 OZ, pričom sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zákon o doprave na dráhach

neustanovuje premlčaciu lehotu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je
treba aplikovať ustanovenie § 101 OZ a žalovaná pohľadávka nebola v čase začatia konania premlčaná.
Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu vyhovel, alebo rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov
konania.

K odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 27.11.2014, v ktorom vyjadril súhlas s dôvodmi
napadnutého rozsudku a namietol ako nesprávne odvolanie navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,

pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom
odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne
stotožňuje a odkazuje naň.

Odvolací súd predovšetkým považuje za správne právne závery súdu prvého stupňa, že zmluva o

preprave medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje právna
úprava ustanovení § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ vyplýva,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s
dodávateľom. teda aj zmluva o preprave osôb, ktorá sa uzatvára formou verejného návrhu navrhovateľa
akododávateľaslužbyajehokonkludentnýmprijatímzostranyspotrebiteľa.Jenesporné,ženavrhovateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca pri
uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Podľa § 52 ods. 2OZ, v znení novely č. 102/2014 Z.z., sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával je možné aplikovať aj na konania.

Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä

procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sasúdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom
konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach. Ide o konkrétny
procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Aj prípade

absencie prechodného ustanovenia preto platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v
čase rozhodovania súdu. Súd v prejednávanej veci tak bol povinný aplikovať účinné ustanovenie § 5b
citovaného zákona, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie
sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada

nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne
vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie
cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi
(cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ). Preto nie je dôvod na to, aby sa na každý
z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký
právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu

sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne
a oddelene len na základe zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a
oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli
zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína
rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o

premlčaní navrhovateľovho nároku, keďže jednoročná premlčacia lehota uplynula 14.6.2012, a návrh na
začatie konania bol súdu doručený až dňa 17.7.2013, t.j. po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli

priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.