Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 17, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

KESIDY, s.r.o., Sládkovičova 1/1562, Trebišov 075 01, IČO: 46 045 082 zast. JUDr. T. Zaleta, advokát,
s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, korešpondenčná adresa: Hanojská 4, 040 13
Košice, IČO: 36 578 291, proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, I. L. C., o
zaplatenie 72,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 50 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy 50 eur od 21.12.2013 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z
iných trov konania vo výške 6,27 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18,73 eur na účet právneho

zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa08.12.2014domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmby
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 72,45,- eur ( súčet istiny, odplaty, zmluvnej pokuty) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 63,- eur od 21.12.2013 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie
pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Žalobca disponuje povolením Národnej banky Slovenska na vykonávanie tejto podnikateľskej
činnosti a je vedený v Registri veriteľov W. pod registračným číslom 130. Pôžičky poskytované žalobcom

nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. 1) Zákona spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace - žalobca poskytuje
výlučne úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. V nadväznosti na vyššie uvedené platí, že žalobca má
postavenie tzv. „iného veriteľa“ podľa § 2 písm. c) Zákona a ním poskytované pôžičky majú charakter
tzv. „pôžičky, ktorá nie je spotrebiteľským úverom“ podľa § 24 ods. 1 Zákona. Žalobca ponúka svoje
služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.kesidy.sk (v texte aj ako „I-Stránka“), na

ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Žalobca poskytuje
špeciálny druh pôžičiek - tzv. mikropôžičky, pri ktorých požičaná suma spravidla nepresiahne 200 eur.
Pôžičky sú splatné vždy vo vopred stanovenej a stranami dohodnutej lehote 10, 20 alebo 30 dni. Keďže
žalobca je podnikateľským subjektom, účtuje si za poskytnutie pôžičky pevnú/fixnú čiastku (odplatu),
ktorá nenarastá (nejedná sa o úrok). Klient teda presne vie, koľko musí v stanovenej lehote uhradiť.
Žalobcove produkty využívajú najmä ľudia, ktorí by od iného subjektu pôžičku nedostali (z rôznych
dôvodov) - žalobca pôžičky poskytuje on-line, bez potreby čokoľvek dokladovať. Riziko, ktoré na sebe

berie, aby klientom poskytol to, čo by inde nedostali, sa pretavuje do výšky odplaty. Na spravodlivé
posúdenie odplaty nemožno skúmať len ukazovateľ RPMN, keďže vzhľadom na špecifiká tohto prípadunepredstavuje vhodnú referenčnú hodnotu. Zatiaľ, čo pri pôžičkách žalobcu je „preplatenie" pôžičky
vždy fixné a spravidla neprekročí 20 %, nie je pri „štandardných hypotekárnych úveroch" nezvyčajné, ak
odmena za poskytnutie úveru presiahne 100 % sumy úveru - súčasne platí, že preplatenie o 100 % pri

hypotekárnom úvere predstavuje v konkrétnych číslach spravidla veľmi vysokú sumu (neporovnateľne
vyššiu ako je odplata žalobcu). Klient vzhľadom na on-line spôsob uzatvorenia zmluvy má dostatok
času zvážiť podmienky, bez tlaku. Žalobca spravidla poskytuje Klientovi pri omeškaní minimálne ďalších
cca 20 dní na splatenie bez sankcií. K súdnemu vymáhaniu pristupuje až po niekoľkých mesiacoch
omeškania - vtedy, keď je zjavné, že klient v rozpore s dobrými mravmi neuhradí ani cent, nekomunikuje,

nežiada o splátky. Žalobca a žalovaná dňa 26.08.2013 uzavreli zmluvu o pôžičke (v texte aj ako
„Zmluva“).ŽalobcanazákladeZmluvyposkytolžalovanejpôžičkuvovýške50eur(vtexteajako„Istina“).
Žalovaná sa zaviazala túto sumu žalobcovi vrátiť do 06.10.2013 spolu s odplatou za spracovanie
žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 13 eur (v texte aj ako „Odplata“). Odplata mala
charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a bola taktiež dohodnutá písomne, rovnako, ako samotná
Zmluva. Celková suma. ktorú sa žalovaná zaviazala v dohodnutej lehote splatiť teda bola v sume 63

eur. Žalovaná zvolila požadovanú dobu splatenia pôžičky (10, 20 alebo 30 dni), vypísala a odoslala
elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke
žalobcu. Žalovaná sa pred odoslaním Žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na I-Stránke:
vyjadrila svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, potvrdila, že sa riadne
oboznámila so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu (uverejnenými na I-Stránke) a potvrdila, že

so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie
uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-Stránky neumožnil zaslať Žiadosť. Žalobca na
základe jemu doručenej Žiadosti žalovanej schválil Žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanej vytvoril na
I-Stránke osobný účet dostupný výlučne žalovanej a vygeneroval jej na náhodnej báze prihlasovacie
meno a heslo na prístup k osobnému účtu. Žalobca žalovanú informoval prostredníctvom dvoch SMS

správ zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovanou v Žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach: Prvá
SMS správa žalovanú informovala o tom, že Žiadosť o pôžičku bola schválená, a že na Osobný účet
bol žalovanej zaslaný návrh zmluvy o pôžičke, ako aj všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá SMS
správa žalovanej oznamovala informácie o prístupe k osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo
- bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému účtu. Zároveň sa takýmto spôsobom zabezpečilo,

že osoba, ktorá vypísala žiadosť (vrátane tel. čísla) a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje
(SMS správou) a teda aj prístup k osobnému účtu, a ktorej sa umožnilo získať pôžičku, je tá istá
osoba. Druhá SMS správa taktiež obsahovala opätovnú výzvu, aby si žalovaná dôkladne prečítala
všetky relevantné dokumenty súvisiace s pôžičkou, zaslané na jej osobný účet. Na Osobnom účte
žalovanej boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade

uzatvorenia Zmluvy. Automatizovaný systém na I-Stránke umožnil žiadateľovi o pôžičku akceptovať
záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako žalovaná označením príslušných
okienok na I- Stránke potvrdila oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol
obsah všetkých vyššie uvedených dokumentov pre ňu záväzný. Vyššie uvedeným postupom žalovaná
akceptovala podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptovala návrh zmluvy

a tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý
bol uvedený v návrhu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola teda uzatvorená za
nasledujúcich podmienok: požičaná bola istina 50 eur, odplata za poskytnutie pôžičky predstavovala 13
eur, dátum splatnosti istiny a odplaty bol dňa 06.10.2013. Žalobca zaslal žalovanej dohodnutú sumu na
účet dňa 28.08.2013. Žalobca žalovanú asi 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval

o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek tomuto upozorneniu žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v
stanovenej lehote nevrátila, ani žalobcu nekontaktovala ohľadne možnosti odloženia splatnosti resp.
dohody o náhradnom termíne zaplatenia. Žalobca v snahe vyjsť žalovanej v ústrety v dobrej viere dva
dni po uplynutí dňa splatnosti jej zaslal ďalšiu SMS správu (1. upomienka o nezaplatení) oznamujúcu
predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií (žalobca jednostranne

predĺžil lehotu splatnosti v prospech žalovanej) o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky
žalobca žalovanú vyzval k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou.
Žalobca upomienkou stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky na 20.12.2013. Zároveň touto
druhou upomienkou v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty
vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a

poštové výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 eur. Dohoda o zmluvnej pokute bola
uzatvorená platne - keďže podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Písomná forma je zachovaná, ak
je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby. ktorá právny úkon urobila. Právny úkon má teda„umožniť určenie“ osoby, ktorá právny úkon urobila. Zákon nežiada, aby tieto prostriedky totožnosť
konajúceho aj reálne dokázali spôsobom, ktorý nepochybne preukáže jeho totožnosť. To by bolo možné
len notárskym overením totožnosti, čo by bola požiadavka presahujúca potrebnú mieru opatrnosti pri

bežnom úkone akým je zmluva o pôžičke. Uzatvorenie zmluvy elektronickou formou umožňuje určenie
osoby - prostredníctvom identifikačných údajov, ktorými je vylúčené ju zameniť s niekým iným. Žalovaná
dosiaľ neuhradila ani len časť dlžnej sumy.

Žalovaná uviedla, že súhlasí s podanou žalobou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to vytlačenou podobou
príslušnej časti Forms-Data, výpisom z osobného účtu, Zmluvou o pôžičke, Zmluvnými podmienkami pre

spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY
s.r.o., poštovými poukazmi, výzvou na zaplatenie, písomným vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovanej
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil neúčasť žalobcu, ako aj svoju neprítomnosť z dôvodu zbytočného navyšovania trov

konania. Žiadal, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že cez internet sa dozvedela o spoločnosti a to o žalobcovi, že
poskytuje pôžičky nakontaktovala sa s nimi prostredníctvom mailu. Mala pôvodne záujem o pôžičku
vo výške 100 eur avšak oni jej povedali, že prvýkrát jej môžu poskytnúť len sumu 50 eur, preto s tým
súhlasila. Mailom jej zaslali zmluvu, kde ona ju mala potvrdiť a táto zmluva sa vrátila naspäť žalobcovi.

Následne jej prišla domov suma 50 eur. Nevie presne uviesť či jej prišla aj nejaká upomienka ohľadne
zaplatenia dlžnej sumy, pretože bola v Rakúsku. Pred poskytnutím úveru ju kontaktovali telefonicky.
Pred potvrdením zmluvy si ju neprečítala. Potrebovala finančné prostriedky a vedela len o tom, že sa
jej poskytuje suma 50 eur a má zaplatiť odplatu 13 eur. Nemala vedomosť o tom, že by v zmluve boli
dohodnuté aj iné odplaty.

Právny zástupca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2015 uviedol, že v podaní, ktorým konanie
inicioval, uviedol dostatočné argumenty a predložil dostatočné dôkazy potrebné na preukázanie
existencie pohľadávky voči žalovanej. Žalobca má preukázané, že poskytol žalovanej peňažné
prostriedky , čo dokazuje potvrdením o doručení peňažných prostriedkov. Úver poskytnutý žalovanej
nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne

citoval ustanovenie § 1 ods. 3 písm. ) tohto zákona, pretože ide o úver poskytnutý na kratšiu dobu.
Primeranosť odmeny za poskytnutie úveru nemožno posudzovať len výlučne podľa ukazovateľa RPMN.
Tento ukazovateľ nemožno použiť pri bežne poskytovaných úveroch, kde je doba splácania a výška
úveru rámcovo niekoľkonásobne vyššia a kde je riziko niekoľkonásobne nižšie. Primeranosť odmeny
nemožnoskúmaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluvách.Následnecitovalustanovenia§53ods.

1 a 6 Občianskeho zákonníka, kde uviedol, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na spotrebiteľské úvery.
Obvyklosť v tomto prípade len ťažko posúdiť, keďže úvery žalobcu nie sú štandardné a len ťažko sa dá
nájsť referenčný poskytovateľ obdobných úverov. Zmluva o pôžičke bola uzavretá platne- elektronickými
prostriedkami, spôsobom, ktorý je v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia je písomná forma právneho úkonu zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými

prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny
úkon urobila. Zmluvná pokuta bola rovnako ako samotná zmluva, uzatvorená platne- písomná forma
požadovaná §544 Občianskeho zákonníka bola dodržaná. Zmluvná pokuta je primeraná- predstavuje
len 15% z dlžnej sumy. Zároveň poukázal na § 53b Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády 87/1995
Z.z. a citoval odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Košice spisová značka 11Co/248/2013.

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 26.08.2013 č. VS 706993 Zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalobcom vo výške 50-eur žalovanej. Žalovaná sa zaviazala
pôžičku vrátiť žalobcovi do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni poskytnutia pôžičky. Žalovaná sa
zaviazala uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške
13,- eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 1564,08% (bod 4. zmluvy o pôžičke).Podľa bodu 6. zmluvy o pôžičke č. VS 706993 Klient vyhlasuje, že sa pred uzavretím tejto Zmluvy o
pôžičke riadne oboznámil s touto Zmluvou o pôžičke, ako aj s Podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o pôžičke, prevzal ich, porozumel im, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Klient zároveň prehlasuje, že pred uzavretím Zmluvy o Pôžičke bol riadne písomne oboznámený s
informáciami v zmysle ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch prostredníctvom Formulára
pre štandardné informácie o pôžičke, ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Klient vyhlasuje, že bol
informovaný o práve Veriteľa požadovať úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, v prípade že sa omešká
s vrátením Pôžičky podľa čl. 6 Podmienok.

Podľa bodu 1.1 Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované

prostredníctvominternetuspoločnosťouKESIDYs.r.o.(ďalejlen„Podmienky“),tietoZmluvnépodmienky
pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky (ďalej len „Podmienky“) poskytované spoločnosťou KESIDY,
s. r. o., sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke uzatváranej medzi Veriteľom a fyzickou osobou,
ktorá je občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v dobe podania
žiadosti o pôžičku dosiahla vek 21 rokov (ďalej len „Klient“).

V zmysle bodu 1.2 Podmienok na základe Zmluvy o pôžičke a týchto Podmienok Veriteľ poskytuje
Klientovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky (ďalej len „Pôžička“) na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluva o pôžičke sa ďalej riadi príslušnými

ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o finančných službách na diaľku“).

Ako vyplýva z bodu 2.1 Podmienok, zmluva o pôžičke sa uzatvára na diaľku v elektronickej forme
prostredníctvom Osobného účtu dostupného na internetovej stránke Veriteľa www.kesidy.sk (ďalej len

„Internetová stránka Veriteľa“), ktorý Veriteľ zriadi Klientovi na základe schválenia Žiadosti o pôžičku, o
ktorú Klient požiadal vo forme elektronického formulára na Internetovej stránke Veriteľa.

V zmysle bodu 6.2. Podmienok, ak Klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú Pôžičku a k nej
prislúchajúcu Odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto Podmienok, Veriteľ je oprávnený požadovať od
Klienta zaplatenie Zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu

10 eur za administratívne, poštovné a telekomunikačné výdavky, ktoré Veriteľovi vnikli v súvislosti s
kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po
uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti Pôžičky.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 15.11.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 82,45 eur a to
v lehote do 20.12.2013.

Z osobného účtu s variabilným symbolom 706993 vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo
výške 50 eur s dobou splatnosti 30 dní, pri odplate 13 eur a dátumom splatnosti 06.10.2013.

Z potvrdenia Slovenskej pošty vyplýva, že Slovenská pošta dostala poštové poukazy na výplatu pre
žalovanú v sume 50 eur.

V zmysle § 2 písm. a), b), c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmlúv ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úveryalebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom
tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g)
až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia

podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého
výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých
v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých
zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Ako vyplýva z § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver,

ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

V zmysle § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmlúv (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti.

Podľa§2písm.b)zákona oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvypredávajúcim
je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho
splnomocnenec.

V zmysle § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou

činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné
orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19,.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku“) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy
na diaľku.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely

tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí
finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba
poskytovaná

1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)

2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou

zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)

3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)

4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)

5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)

7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo

8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,

f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré

plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický
nosič informácií,

g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie
dodávateľovi,

h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú
hlasovú správu,

i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,

j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

V zmysle § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, práva spotrebiteľa
ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny
poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by
sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia

všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto
zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Ako vyplýva z § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmlúv( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Ako vyplýva z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nepochybne zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých nazáklade zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke. Z obsahu
zmlúv vyplýva, že pri uzavretí zmluvy žalobca konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná
uzavrela zmluvu ako fyzická osoba občan, pre svoje súkromné účely. Podľa obsahu zmlúv a k nim
pripojenýchvšeobecnýchobchodnýchpodmienoksadáposúdiť,žeideotzv.typovúzmluvu,vyhotovenú

pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok
zmluvy, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu
zmlúv ako aj postavenia účastníkov právneho vzťahu dospel k záveru, že právny vzťah, založený
predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský.

Žalobca na základe uzavretej zmluvy poskytol žalovanej pôžičku a žalovaná sa ju zaviazala spolu s

odplatou vrátiť žalobcovi do 30 dní odo dńa nasledujúceho po dni , kedy jej pôžička bola poskytnutá.
Žalovaná svoj záväzok porušila a žalobcovi nezaplatila ani časť dlžnej sumy.

Žalobca žalobou požadoval od žalovanej zaplatenie istiny v sume 50,- eur, odplaty vo výške 13 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 9,45 eur a zákonný úrok z omeškania.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.V zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 26.08.2013 č. VS 706993 žalobca poskytol žalovanej sumu vo výške
50,- eur ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť do tridsiatich dňoch od poskytnutia pôžičky, pričom odplata
za jej poskytnutie predstavovala 13,- eur.

V danom prípade žalobca v žalobe najprv uvádza, že odplata nie je úrokom z pôžičky a v ďalšom texte
zároveň uvádza, že „odplata mala charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a bola taktiež dohodnutá
písomne, rovnako, ako samotná zmluva“.

Podľa názoru súdu uvedená odplata je úrokom dohodnutým podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka,
vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného
vrátenia peňažných prostriedkov, to znamená, že úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej

sa má pôžička vrátiť.

V danom prípade sa súd zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z pôžičky, ktorý úrok z pôžičky
tak predstavoval za obdobie 30 dní sumu 13,- eur. Súd preveroval úrok z pôžičky aj s poukazom
na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

Z internetovej stránky W. súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch so splatnosťou do 1 roka v auguste 2013 činil úrok 8,60 % p.a.

Keďže v danom prípade činila odplata za 30 dní poskytnutej pôžičky zo zmluvy č. VS 706993 sumu
13 eur, za 365 dní poskytnutej pôžičky by odplata predstavovala 158,21 eur (Výpočet - 365 dní /30
dní=12,17, ročná odplata tak predstavuje 12,17x13eur = 158,21 eur). Ročná úroková sadzba pri takejto
pôžičke tak predstavuje 316,42% (Výpočet 158,21 eur x 100/ 50 eur= 316,42%).

Ztohojezrejmé,žeročnásadzbaúrokuzpôžičkyč.VS706993dohodnutéhomedziúčastníkmivdanom

prípade 37-krát prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi,
preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom.„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide

o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok

NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.
k. 3Co 151/2013

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,

rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami.

Aj napriek objemu poskytnutých peňažných prostriedkov a lehote splatnosti pôžičky, súd považuje
takto dojednanú výšku úrokov za neprimeranú, a preto odporujúcu dobrým mravom a vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho
zákonníka). Súd tak žalobu žalobcu v časti o zaplatenie odplaty z pôžičky v sume 13,- eur zamietol.

Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 6.2 Podmienok vo výške 15% z dlžnej sumy, ktorá

zmluvná pokuta v tomto konaní predstavuje 9,45 eur, súd tento považoval za neopodstatnený. Ide totiž
o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty neúmerne
zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko pri uplatnení výšky zmluvnej pokuty 15% z dlžnej sumy za 30 dní
omeškania zodpovedá takáto zmluvná pokuta ročnej pokute vo výške 182,50% (15 : 30 dní x 365
%=182,50%ročne).Idesíceojednorazovúpokutu,alejejrozsahuzhľadiskajejdôsledkovkorešponduje

zmluvná pokuta v prepočte cca 182,50 % ročne, čo je jednoznačne neprimeraná sankcia.

Zároveň podľa § 53b Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľaspolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z.

V zmysle § 3a ods. 1 a 2 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy

poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

V prejednávanej veci zmluvná pokuta uvedená v zmluve o úvere vysoko prevyšuje výšku sankcií
vyplývajúcich z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30.9.2013 sp.zn. 7Co/67/2013, v ktorom bola takto posudzovaná aj zmluvná pokuta vo výške 0,25%

denne z dlžne sumy (čo zodpovedá zmluvnej pokute 5% za 20 dní a 91,25% ročne). V predmetnej veci
sa taktiež jednalo o krátkodobú pôžičku (úver) na obdobie 30 dní.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd preto žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluvná pokuta odporuje §

53b Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a ods. 1 a 2 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto
žalobužalobcuvčastinárokunazaplateniepokutyvovýške9,45eurspolusjejpríslušenstvomzamietol.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
prespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žepozornostispotrebiteľazrejmeuniknú(napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nesprávasavprávnomvzťahupoctivoatakémutodojednaniunemožnopriznaťprávnuochranu.Vrámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská

doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného
súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danom prípade tiež nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania zmluvnej pokuty v
písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Súd preto aj z uvedeného dôvodu nárok na zmluvnú pokutu podľa hlavy 6.2
Podmienok vo výške 9,45 eur žalobcovi nemohol priznať a žalobu v uvedenej časti zamietol.

Nárok žalobcu na zvyšnú časť nárokovanej sumy, teda istiny pôžičky vo výške 50 eur, súd považoval
za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel.Súd k prisúdenej istine a úroku priznal žalobcovi príslušenstvo - úroky z omeškania v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5,25% ročne od 21.12.2013 do zaplatenia. Základná
úroková sadzba X. Z. F. ku dňu 21.12.2013 (deň nasledujúci po dni, do ktorého mala byť dlžná suma

žalovanou uhradená v zmysle výzvy zo dňa 15.11.2013) predstavovala 0,25 %, preto úroková sadzba
predstavuje 5,25% ročne (0,25%+5%).

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Zuplatnenejsumy72,45eurspríslušenstvomboložalobcovipriznaných50,-eurspoluspríslušenstvom.

Žalobcov úspech tak predstavoval 69 % a neúspech 31 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu v konaní od
jeho úspechu (69 % - 31 %), tento účastník má právo na náhradu 38 % trov konania.

Žalobca v žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a žiadal, aby
mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 49,28 eur a náhradu trov za zaplatený súdny

poplatok vo výške 16,50 eur.

Tarifnú hodnotu veci predstavuje suma 72,45 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. sumu 16,60 eur. V prípade plného úspechu by mal právny
zástupca nárok odmenu za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné
podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit. vyhl. každý v sume po 16,60 a ďalej režijný paušál

za dva úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 49,28 eur.

Keďže žalobca má právo na náhradu 38% zo súdneho poplatku 16,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení
predstavuje čiastku 6,27 eur a 38 % z trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje čiastku 18,73 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere

neúspešnú žalovanú.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.