Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oto Jurčo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208150
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813208150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovaným: 1. L. Ď., J.. XX.X.XXXX, bývajúcej v K.,
Ž. Č.. XXX a 2. S.. N. Ď., J.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K., Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 158,06 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/498/2013-30 zo
dňa 12.12.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu o zaplatenie 158,06 eura s prísl. titulom zostatku úveru a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca so žalovanou v 1. rade uzavreli dňa 30.6.2008
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300009294, na základe ktorej poskytol žalobca tejto žalovanej úver
vo výške 199,16 eura, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 30-tich mesačných splátkach po 18,26
eura, splatných podľa splátkového kalendára vždy 24. dňa v mesiaci. Žalovaná v 2. rade pristúpila k
záväzku ako spoludlžníčka podľa § 533 Občianskeho zákonníka (OZ). Zmluvná odmena za poskytnutie

úveru bola dohodnutá na 10.500,- Sk (348,54 eura), predpokladaná RPMN 161,41%, ročná úroková
sadzba 161,41 %. Žalované úver splácali v dohodnutých splátkach v súlade so splátkovým kalendárom
do 24.1.2010, následne v minimálnych splátkach do 24.4.2010, celkom zaplatili 348,74 eura. Žalobca
úver zosplatnil pre omeškanie so zaplatením splátok v rozsahu viac než 3 mesiace dňom 30.5.2010.

Žalovaná v 1. rade, ktorá pre nemoc žalovanej v 2. rade tlmočila aj jej stanovisko, vzniesla námietku
premlčania nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Nad rámec vznesenej námietky premlčania
uviedla, že svoju povinnosť splatiť úver si splnila, v čase uzatvárania zmluvy a neznalá pomerov si
nevšimla, že žalobca jej poskytol úver za absolútne neprimeraný úrok, hraničiaci s úžerou.

Po právnom posúdení veci súd posúdil úver ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a ako taký sa spravuje
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. S poukazom na
ustanovenie § 100 ods. 1, 2, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca zosplatnil úver30.5.2010, premlčacia trojročná lehota uplynula dňom 30.5.2013 a keďže žaloba bola na súd podaná
dňa 15.8.2013, súd prihliadol na námietku premlčania a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca nemal v konaní úspech a

žalované si náhradu trov neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/,h/ O.s.p., ako aj z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu a tiež priznať
náhradu rov konania, príp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal posúdenie
námietky premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere je

absolútnym obchodom a Obchodný zákonník upravuje premlčanie, pričom súčasne úprava premlčania
v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov
súd mal aplikovať v otázke premlčania štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka.
Pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.

Žalovaná v 1. rade sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí,

teda žiadala ho potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podstatou odvolacích námietok žalobcu je nesprávnosť postupu súdu, ktorý pri posúdení námietky

premlčania vychádzal z trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, hoci mal
vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na právny vzťah
z úverovej zmluvy, ktorý je absolútnym obchodom.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 4.9.2009 o revolvingovom úvere je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods.1 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom občianskoprávnym.

Uvedené platí aj v prejednávanej veci.

V zmysle ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zmluva o úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou, a preto snaha použiť po zmluve a zákone o

spotrebiteľských úveroch podporne Obchodný zákonník naráža na prednosť Občianskeho zákonníka.
Obchodný zákonník z hľadiska poradia aplikovateľnosti musí ustúpiť, lebo prednosť má spotrebiteľské
právo v širšom slova zmysle, t.j. Občiansky zákonník a ďalšie predpisy upravujúce vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne

satedapoužiješpeciálnypredpis-zákonospotrebiteľskýchúverochaaktentourčitúotázkuneupravuje,
nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občianskeho
zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem
obchodného práva.

V praxi to znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v
Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.

Z vyššie uvedených dôvodov námietku premlčania nie je možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka,
pretože táto úprava je v neprospech spotrebiteľa, keďže s uplatnením Obchodného zákonníka je
spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba a spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa
ako dlžníka. Prednosť majú teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl.), ktoré
aj boli aplikované na prejednávanú vec súdom prvého stupňa, a teda v prejednávanej veci súd dospel

k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej
dobe s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej.

Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že žalobca svoj nárok uplatnil po
uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle súdom citovaných ustanovení §§ 100 a 101 Obč. zák.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že účastníci v zmluve o úvere dohodli možnosť

splácať poskytnutý úver v splátkach s určením doby plnenia jednotlivých splátok a zároveň s určením
doby splatnosti celej pohľadávky, ktorá je určená poslednou splátkou. Účastníci zmluvy sa však dohodli
aj na splatnosti celej pohľadávky v prípade omeškania so zaplatením splátky za dobu dlhšiu ako 3
mesiace tak, že uplynutím tejto doby sa stávajú všetky záväzky dlžníka okamžite splatnými. Takto
si účastníci zmluvy výslovne dojednali, kedy sa stane splatným celý záväzok v prípade nedodržania

jednotlivých splátok a z tejto zmluvnej dohody správne vychádzal aj súd prvého stupňa. Existencia tejto
dohody nie je žalobcom namietaná ani v odvolaní. V zmysle dohody účastníkov vzhľadom na omeškanie
riadnych splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, sa uplynutím tejto doby, t.j. 30.5.2010 stala splatnou
celá pohľadávka žalobcu a túto žalobca mohol uplatniť na súde nasledujúci deň, t.j. 31.5.2010, kedy
začala zároveň plynúť trojročná premlčacia doba na zaplatenie zostatku úveru. Táto doba uplynula

dňa 30.5.2013. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 15.8..2013 a žalovaná vzniesla námietku
premlčania, nemal súd prvého stupňa inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci súdom prvého je správne a žalobcom uplatnené
odvolacie námietky nie sú dôvodné.

Otázkou, aký právny predpis je potrebné aplikovať na posúdenie otázky premlčania v spotrebiteľských

veciach, sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011. Z
tohto uznesenia vyplýva, že základnou otázkou pre právne posúdenie, pokiaľ ide o dôvodnosť vznesenej
námietkypremlčania,jeposúdenie,čiideoobchodnoprávnyvzťah,kedyjenamiestepoužitieštvorročnej
premlčacej doby alebo občianskoprávny vzťah, kedy je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu v
zmysle Občianskeho zákonníka. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv

sú vzťahmi občianskoprávnymi, a teda je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Obč. zák. (vrátane
ustanovení o premlčaní).Ani v prejednávanej veci odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od vyššie vysloveného právneho
názoru Najvyšším súdom SR. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahoval osobitnú úpravu
premlčania, bolo potrebné otázku premlčania posúdiť podľa Občianskeho zákonníka tak, ako správne

postupoval aj súd prvého stupňa.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania,
úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.