Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208734
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 3.018.861) proti žalovanej: I.. I. D., L.. X. M. XXXX, bytom
C. J. XX, o 1.305 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 1.305 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 20. novembra 2013 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. apríla 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo
výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Tatra banka, a.s., uzavrela 30. januára 2009 so
žalovanou zmluvu č. XX-XXXXXXXXXX, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky. Tatra banka, a.s., na

žalobcu zmluvou z 19. novembra 2013 postúpila pohľadávku, ktorej výška k danému dňu predstavovala
1.305 €, ktorú si žalobca uplatňuje vymedzeným úrokom z omeškania.

2. Žalovaná v obsiahlom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť. Predovšetkým namietla, že jej neboli
predložené obchodné podmienky. Nebolo jej doručené ani oznámenie o ukončení právneho vzťahu.
Splátky uhrádzala po dohode so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., resp. Profidebt s.r.o.,
ktorí potvrdili vyrovnanie dlhu. Následne v apríli 2014 je žalobca oznámil, že podáva žalobu; takýto

postup považovala za nekalú praktiku. Poukázala tiež na to, že zmluva obsahovala veľa neprijateľných
podmienok, o čom na pojednávaní predložila posudok Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

3. Súd na prerokovanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavila len
žalovaná. Žalobca sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, čomu súd podľa §
101 ods. 2 O. s. p. vyhovel. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami, a to: žiadosť o vydanie

používanie kreditných kariet (č. l. 4 až 6), oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu (č. l. 10), zmluva
o postúpení pohľadávok s prílohou (č. l. 11 a 17) a stanovisko Komisie (č. l. 147 a 148) a v spojení s
uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaná ako žiadateľ podpísala 30. januára 2009 listinu označenú ako „Žiadosť o vydanie a

používanie kreditných Kariet pre č. zmluvy XX-XXXXXXXXXX“ (č. l. 4 až 6) na formulári Tatra banky, a.s.,
v ktorom požiadala o vydanie novej karty VISA Štandard. V nadpise tejto žiadosti bolo uvedené, že „táto
Žiadosť sa po jej akceptácii bankou stane Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej Karty“. V prvých dvoch
oddieloch žiadosti bol v závere doplnený text »*požadovaná výška celkového úverového rámca... budezáväzne stanovená bankou v časti „Vyjadrenie banky“« a »*suma poskytnutého kartového limitu a suma
zabezpečenia spolu... bude záväzne stanovená bankou v časti „Vyjadrenie banky“« (výška úverového
rámca 10.000 Sk, typ karty VISA Classic a spôsob úhrady inkasom z účtu). Pod podpisom žalovanej je

oddiel „Prevzatie žiadosti“ s podpismi pracovníkov Tatra banky, a.s. Posledný oddiel „Vyjadrenie banky“
obsahoval predtlačený text „Súhlasím s poskytnutím sumy kartového limitu vo výške:“, pod ktorým sú
kolónky pre vyplnenie celkového úverového limitu a sumy zabezpečenia pre jednotlivé karty, ktoré sú
však nevyplnené. Rovnako tento oddiel nie je podpísaný žiadnou oprávnenou osobou za banku.

b) Nebolo dokázané, či a kedy Tatra banka, a.s., žalovanej zaslala akékoľvek iné oznámenie, resp.
potvrdenie týkajúce sa uzavretej zmluvy o kreditnej karte. Samotná karta bola žalovanej vydaná a
žalovaná z nej čerpala. Poslednýkrát z nej však čerpala v roku 2010 (nesporná skutočnosť). Rovnako
nebolo zistené, koľko a kedy žalovaná splatila a či a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm.

c) Dňa 19. novembra 2013 Tatra banka, a.s., a žalobca podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky (č. l.

11 až 17). V jej prílohe je pohľadávka identifikovaná ako pohľadávka VISA PRIVATE v sume 1.305 €,.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a c) sú v podstate len reprodukciou listín. Skutkové zistenie pod

bodom 4 písm. b) je dôsledkom skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.
Žalobca totiž nepredložil žiadnu listinu týkajúcu sa vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o kreditnej karte.
V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie
uvedených listín totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie

hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti
musí dokázať, ak chce preukázať vznik zmluvy, z ktorej odvodzuje svoj nárok. Rovnako sa žalobca
mohol dostaviť na pojednávanie, kde by bol poučený o sporných skutočnostiach (§ 118 ods. 2 O. s. p.).
Ak tak neurobil, musí znášať negatívne následky z toho plynúce.

Vzhľadom na dôvod rozhodnutia súd nepovažoval z podstatné vykonávať dokazovanie listinami
predloženými žalovanou o komunikácii s Tatra bankou, a.s., spoločnosťami vymáhajúcimi pohľadávku,
ako aj o jej úhradách. Tieto skutočnosti v podstate neboli sporné, nemajú však nijaký vzťah k otázke, či
vznikla alebo nevznikla medzi účastníkmi zmluva.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje z tvrdenej zmluvy, ktorú žalovaná údaje uzavrela s
Tatra bankou, a.s, a ktorej návrh v konaní predložil. Z obsahu návrhu zmluvy obsiahnutého v listine
podpísanej 30. januára 2009 vyplýva, že jej obsahom bol záväzok banky vydať žalovanej kreditnú

kartu s určitým úverovým rámcom. To znamená, že žalovaná mohla prostredníctvom tejto karty vyberať
hotovosť a realizovať platby za tovar bez toho, aby vopred vložila do banky peňažné prostriedky na
tento účel. Banka sa teda týmto spôsobom zaviazala úverovať žalovanú, keďže sa jej na požiadanie
(formou použitia karty predpísaným spôsobom) zaviazala poskytnúť peňažné prostriedky do celkového
úverového rámca, ktoré žalovaná mala splácať. Keďže Tatra banka, a.s., konala v tejto súvislosti v rámci

svojej podnikateľskej činnosti a nebolo dokázané, že by žalovaná konala na účely svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomk30.januáru2009.Zmluvaovydaníkreditnej
karty by tak bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) cit. zák. a úver ňou poskytnutý
by bol spotrebiteľským úverom vo forme otvoreného úverového rámca na čerpanie prostredníctvom

kreditnej karty.

7. Ustanovenie § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavrela písomne, inak je neplatná. V zmysle § 46 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka to
znamená, že musí dôjsť k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu (aj keď podpisy nemusia byť

na tej istej listine). Písomný návrh a písomné prijatie v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená úkon
vlastnoručne podpísaný konajúcou osobou. Citované ustanovenia je potrebné vykladať tak, že v prípade
právnych úkonov, u ktorých zákon predpisuje určité podstatné náležitosti a u ktorých súčasne predpisujeurčitú formu (písomnú), musí dôjsť tak k písomnému návrhu, ako aj k písomnému prijatia všetkých týchto
náležitostí, v opačnom prípade zmluva nevznikne, resp. je neplatná pre nedostatok formy.

8. Z obsahu listiny „Žiadosť o vydanie a používanie kreditných Kariet...“ vyplýva, že žalovaná podpísala
v nej obsiahnutý prejav. Podpísanie tejto listiny žalovanou bol písomným návrhom na uzavretie zmluvy
v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany banky písomne prijatý. To bolo výslovne
vyjadrené aj v záhlaví listiny, že žiadosť sa stane zmluvou až po jej akceptácii bankou, ktorá okrem toho
mala schváliť navrhnuté limity a zabezpečenie. Žalobca však nepreukázal, že by k takému písomnému

prijatiu došlo. V oddiele uvedeného formulára, ktorý je na tento účel určený, totiž nie je žiaden prejav
Tatra banky, a.s., o takomto schválení. Žalobca taktiež nepreukázal, či a kedy bolo žalovanej doručené
písomné prijatie jej návrhu iným spôsobom a či jej došlo (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Za prejav akceptácie
nemožno podľa názoru súdu považovať podpis pracovníka banky v kolónke „Prevzatie žiadosti“. Z
„prevzatia žiadosti“ totiž nemožno vyvodiť súhlas s návrhom zmluvy v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ku ktorému malo dôjsť v osobitnom poslednom oddiele formulára.

Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie zmluvy nadobúda účinnosť.
Keďžežalobcanedokázal,žedošlokpísomnémuprijatiu(§46ods.2prvávetaObč.zák.)návrhuzmluvy
o kreditnej karte, nemohlo toto prijatie ani nadobudnúť účinnosť. Preto nemohla ani vzniknúť zmluva v
zmysle cit. ustanovenia.

9. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. postihuje neplatnosťou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá nie je uzavretá písomne. Ochranný účel uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom je viazať
vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere na riadne oboznámenie a vyjadrenie všetkých náležitostí podľa
§ 4 ods. 2 cit. zákona do listiny a tým umožniť dlžníkovi mať jasný prehľad o tom, čo a s akými
zmluvnými podmienkami uzatvára, podľa názoru súdu vylučuje aj čo i len analogické použitie § 275

ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý v určitých prípadoch umožňuje nahradiť výslovný prejav vôle
akceptanta jeho konkludentným úkonom - konaním v súlade s návrhom zmluvy a takémuto prejavu
priznáva charakter prijatia návrhu zmluvy. Z logiky veci totiž takýto konkludentný úkon nie je písomný,
čo ale odporuje už citovanému § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. normujúcemu písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v spojení s § 46 ods. 2 prvou vetou Obč. zák., podľa ktorého je v takom prípade

nevyhnutné písomné prijatie návrhu zmluvy. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona,
ktorý v určitých prípadoch (čerpanie úveru) konvaliduje nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; z chýbajúceho odkazu v tomto ustanovení na „odsek 1“ však možno vyvodiť, že nemožno týmto
spôsobom konvalidovať nedostatok písomnej formy.
Podľa názoru súdu tak nedošlo k vzniku zmluvy o kreditnej karte (spotrebiteľskom úvere) v súlade s § 4

ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 prvou vetou Občianskeho zákonníka.

10. Ak potom Tatra banka, a.s., umožňovala žalovanej čerpať kreditnou kartou úverový rámec, činila
tak bez existencie platnej zmluvy s ňou. Plnenie poskytnuté žalovanej je tak plnením bez právneho
dôvodu, teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná

tak podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa okrem toho podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. V týchto prípadoch (plnenie bez právneho dôvodu) sa na úpravu premlčania nemôže použiť
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v danej veci nevznikla zmluva o úvere, ktorá by bola tzv.

absolútnym obchodom [§ 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. v znení účinnom k 30. januáru 2009].
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že k čerpaniam úverového rámca prostredníctvom vydanej
kreditnejkartydochádzalovpriebehuroka2010,kedyajzačalaplynúť.dvojročnápremlčaciadoba,ktorá
uplynula v roku 2012. Zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávky) nemá na plynutie premlčacej
doby žiaden vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka).

11. Žaloba podaná na súd 29. apríla 2014 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby bezdôvodného
obohatenia. Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez
- inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Preto musela byť žaloba

zamietnutá (výrok I).

12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.Žalovaná žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.