Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5P/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5915200045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: H., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov matky H. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. a otca
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom
kancelárie Garbiarksa ul. 695, Liptovský Mikuláš, maloleté dieťa bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, v konaní o zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/2/2011-87 zo dňa 31.05.2011 v
časti určenie výživného tak, že otec Z. nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej H., nar.

XX.XX.XXXX, zvýšené výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od 01.01.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 01.01.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 20 Eur je otec
maloletých detí p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 30. dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.01.2015, matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd zvýšil
výživné na maloletú H. nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 130 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne,
pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného ( rozsudok Okresného
súdu Ružomberok zo dňa 31.05.2011) došlo k podstatnej zmene, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru
nákladov na jej výživu. Maloletá, oproti predchádzajúcej úprave v súčasnosti navštevuje druhý stupeň

základnej školy, tento prechod znamenal nárast výdavkov matky na maloleté dieťa. Fyziologický rast
dieťaťa si vyžaduje neustále zvyšovanie nákladov na jej stravovanie, ošatenie a zabezpečovanie
ďalších potrieb zodpovedajúcich jej veku, nehovoriac o celkovom zvyšovaní nákladov v spoločnosti.
Matka poukázala na podrobný prehľad výdavkov spojených s nákladmi na stravovanie, ošatenie,
bývanie, voľnočasové aktivity, ktoré predstavujú mesačne cca 350-400 eur. Na vykrytie celých nákladov
spojených s fungovaním domácnosti jej musia prispievať aj jej rodičia, lebo príjem matky zo zamestnania
nie je schopný pokryť tieto náklady. Okrem stanoveného výživného otec neprispieva iným spôsobom na

výživu maloletej, od poslednej úpravy sa zmenili aj náklady matky na bývanie, kedy matka nadobudla
do svojho vlastníctva byt v K., kde býva spolu s maloletou. V súvislosti s nadobudnutím bytu spláca
mesačne hypotekárny úver vo výške 250 eur mesačne, okrem toho platí mesačné preddavky na bývanie
135,64 eur. Je zamestnaná v Z. v Y. s čistým mesačným príjmom XXX. eur.Matka dieťaťa vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu ako aj na
dôvodoch v ňom uvádzaných, na doplnenie ktorého uviedla, že otec dieťaťa ju za trvania manželstva

ohrozoval a napádal aj fyzicky, holdoval a stále holduje alkoholu, sústavne ju atakuje aj smskami, ktoré
nie sú na mieste, lebo sú to urážky a vulgárne napadnutia a psychické. Z toho dôvodu sa matka dieťaťa
musela s maloletou H. osamostatniť s tým, že je nič nevyplatil z domu, ani z auta, ani z okien, na čom
mala nárok, matka si musela zobrať úver na zabezpečenie vlastného bývania, ktorý spláca po 250 eur
mesačne. Zariaďovala celú detskú izbu a všetky výdavky, výživné ktoré jej platí otec dieťaťa postačí

na pokrytie týždňových vecí, ktoré dieťa potrebuje do školy. Prispievajú jej aj rodičia, nakoľko inak by
nedokázala financovať celý chod domácnosti. Matka dieťaťa má výdavky na benzín, pretože zaváža
dieťa do školy, najmä teraz keď je chladno, za internet platí 50 eur polročne, televízor kupovala kvôli
dcére, zariaďovala detskú izbu, 500 eur stála posteľ, 300 eur skriňa, 200 eur stolík, skrine a ďalšie veci.
Maloletá H. chodí na tanečnú, s tým sú spojené výdavky, a to 50 eur polročne. V súvislosti so zdravotným
stavom má zvýšené výdavky, a to asi 20 eur mesačne na lieky, sú to rôzne probitotiká a vitamíny alebo

náklady na zubára. Otec dieťaťu nekupoval nič, len jeho matka kúpila raz za rok v sezóne tenisky a čižmy
v zime, nič viac. Ďalej uviedla, že má auto, ktoré dostala od Sociálnej poisťovne, resp. príspevok na
nákup auta, ktorý predstavoval okolo 6000 -8000 eur, matka dieťaťa je invalidná, má zníženú pracovnú
schopnosť, a to na 71 %. Auto kupovala niekedy v roku 2013. Poberá invalidný dôchodok vo výške 200
eur mesačne, tento celý je uhrádzaný na lieky liečby, na kontroly do H. a do L.. Okrem toho má príspevok

50 eur mesačne na benzín. So svojím priateľom nebýva v spoločnej domácnosti, ten má vlastné bývanie.
Ďalej potvrdila, že otec prispieva dcére H. na ďalší krúžok, a to na klavír čiastku 50 eur polročne.

Prítomná právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa s návrhom matky na zvýšenie výživného
nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť, keď síce došlo k zmene pomerov, avšak na

obidvoch stranách, a to na strane matky k zvýšeniu príjmu, rovnako aj na strane otca, avšak mu pribudla
ďalšiavyživovaciapovinnosťvočimaloletejK.,nar.XX.XX.XXXX.Matkanepreukázalaskutočnévýdavky
na maloletú H., otec si plní pravidelne vyživovaciu povinnosť vo výške 130 eur mesačne, uhrádza
poistenie na maloletú H. vo výške 17-18 eur mesačne, naposledy jej kúpil čižmy za 34,90 eur, ako
aj ďalšie veci, napr. bunda za 70 eur, to zn. že si plní otec i nad rámec vyživovacej povinnosti. Ďalej

poukázala na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou H. ktorá zhodnotila osobnostné
charakterové vlastnosti matky, čo sa preukázalo aj v tomto konaní. Otec dieťaťa prispieva na výživu
maloletej H. aj nad rámec výživného, čo preukazujú predloženými dokladmi, okrem toho platí poistenie
od rozvodu manželstva. Samotný prestup na druhý stupeň základnej školy bez ďalšieho nie je dôvodom
na zvýšenie výživného, čím by došlo k finančnej záťaži otca, pričom je potrebné, aby otec reálne plnil

svoju vyživovaciu povinnosť, a aby do budúcna, keď dôjde skutočne k závažnej zmene pomerov, napr.
maloletá H. nastúpi ma strednú školu, kde budú výdavky vyššie ako doposiaľ, aby bol priestor na úpravu
výživného.

Otec dieťaťa sa pripojil k vyjadreniam právnej zástupkyne s tým, že kvôli matke dieťaťa mal problémy

i v práci, nakoľko chcela zariadiť jeho vyhodenie z práce, poslala na neho policajtov, riešili to aj jeho
nadriadení. Otec dieťaťa býva v F. všetky výdavky si uhrádza sám, má priateľku, ktorá býva v A. narodilo
sa im maloleté dieťa, K.. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, je to okolo 180 eur mesačne, internet
a telefón 36 eur, výdavky na cestovné a do práce 150 euro, zrážky na stravné v práci je 20 eur, má
pernamentku na plávanie, chodieva s maloletou H. do Tatralandie, Bešeňove a na Lúčky, výdavky na

elektriku a televíziu sú 55,64 eur mesačne, užíva lieky na tlak, doplatok je 10 eur, výdavky na oblečenie
a na obuv v priemere okolo 30 eur ročne, poistka 17 eur maloletej H., vykurovanie, drevo a uhlie 250
eur. H. platí mobil jedenkrát za tri mesiace v hodnote 10 euro Prima kartu, vodu dvakrát ročne 16 eur,
poistka na auto 66 eur, daň za nehnuteľnosť, smeti jedenkrát ročne 42 eur, vyťahovanie žumpy 55 euro
raz ročne, plyn jedenkrát za dva mesiace, čiže 90 euro do roka, satelit 20 eur ročne. Matka dieťaťa

si zo svojho príjmu dovolí každý rok zahraničné dovolenky. Otec dieťaťa býva v rodinnom dome vo
vlastníctve jeho rodičov. Problémy s alkoholom nemá žiadne, pracuje v H., má maloleté dieťa, z toho
dôvodu nemôže mať problémy s alkoholom.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180

eur mesačne z dôvodu, že naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2011, od kedy sa zmenili
potreby na strane maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené
zvýšené výdavky aj potreby.V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/88/2014, pričom zistil a ustanovil nasledovný skutkový a
právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/2/2011-87 zo dňa 31.05.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 29.06.2011 bola maloletá H., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi maloletej H. bolo
uložené platiť na jej výživu výživným vo výške 130 eur mesačne, počnúc od 01.01.20011 a zároveň

bol upravený styk otca s maloletou H.. V tom čase bola maloletá H. žiačkou prvého ročníka základnej
školy v Z., čistý priemerný mesačný zárobok matky dieťaťa predstavoval XXX,XX eur, poberala invalidný
dôchodok vo výške 191,90 eur, čistý priemerný mesačný zárobok otca dieťaťa predstavoval XXX eur.
Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej H.

V súčasnosti maloletá H. je žiačkou 5.B. triedy Základnej školy R. (č.l.3. spisu), žije v spoločnej

domácnosti so svojou matkou v byte v jej výlučnom vlastníctve, za ktorý uhrádza mesačne čiastku
135,64 eur. V súvislosti s nadobudnutím bytu bol matke dieťaťa poskytnutý hypotekárny úver, ktorý
spláca mesačnou splátkou 250 eur. Jej čistý priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov
predstavuje XXX,XX eur (č.l.13 spisu). Je poberateľka invalidného dôchodku vo výške 200 eur mesačne
a príspevku na cestovanie vo výške 50 eur mesačne. Otec dieťaťa býva sám v nehnuteľnosti vo

výlučnom vlastníctve svojich rodičov, jeho čistý priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov
predstavuje XXXX,XX eur. Pribudla mu vyživovacia povinnosť voči maloletej K. nar. XX.XX.XXXX.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine:

1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v

čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, nestačí len úvaha o tom, či doterajšie
výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností
(na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu

o výživnom. Ide napr. o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, iných príjmov, ktoré ovplyvní celkovú
situáciu povinného, a to na nielen krátky čas. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len
taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch účastníkov.

Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých

okolností na jednej alebo druhej strane, to jest oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na

zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady
obsiahnuté v § 62 ods. 1,2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že
pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova
zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky na bývanie a potreby súvisiace s

rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom,
ktoré jest všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu,
rozhodujúce sú však aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané

nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Na základe vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného
je z časti dôvodný. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom

Okresného súdu č.k. 5P/2/2011-87 zo dňa 31.05.2011, došlo k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa, ktoré je vekovo staršie, navštevuje 5. Ročník základnej školy, rovnako aj na strane oboch
rodičov, ktorým sa zvýšil príjem, keď v súčasnosti príjem matky dieťaťa predstavuje XXX eur, invalidný
dôchodok 200 eur a príspevok na cestovanie vo výške 50 eur mesačne. Rovnako sa čiastočne zvýšil
i príjem otca, ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval XXX eur mesačne, v

súčasnosti XXXX eur mesačne. Zároveň mu však pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej K., nar.
XX.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb, a to bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygiena, otec dieťaťa nad rámec stanoveného výživného každý mesiac uhrádza poistku vo

výške 17 eur, zaplatil maloletej H.rúžok, a to klavír, prispieva aj drobnými nákupmi (oblečenie, obuv, veci
bežnej spotreby).

Matka maloletého dieťaťa okrem bežných mesačných výdavkov nepreukázala žiadne zvýšené
odôvodnené potreby maloletej H., z toho dôvodu súd ustálil výšku výživného na sumu 150 eur mesačne,

ktoré výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň je v možnostiach a
schopnostiach otca poskytovať na výživu svojej dcéry. Súd tak zohľadnil mierny nárast jeho príjmu,
rovnako musel však zohľadňovať aj skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Z uvedeného dôvodu sú d ma za to, že výživné vo výške 150 eur mesačne poskytované zo strany otca

pri súčasnom zachovaní ďalšieho príspevku (17 eur mesačne poistné, zakúpenie vecí bežnej spotreby)
je takto stanovené výživné dostatočné a primerané.V ostanej časti súd potom návrh matky pokiaľ sa domáhala zvýšenia výživného až na sumu 350 eur
mesačne ako nedôvodný zamietol, nakoľko neboli preukázané také odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, na uspokojenie ktorých by bolo potrebné stanoviť výšku výživného na sumu 350 eur mesačne,

rovnako súd nemal za preukázané ani taký príjem otca dieťaťa, z ktorého by bol schopný uhrádzať
matkou požadované výživné.

Počiatok platenia výživného súd určil o 01.01.2015, to jest od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol podaný
návrh na zvýšenie výživného, z toho dôvodu otcovi dieťaťa vzniklo zameškané výživné za mesiac január

2015 vo výške 20 eur (rozdiel 150 eur - 130 eur).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na §146 ods. 1písm. a/ OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).