Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 6, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010272
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113010272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom 6.

júna 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného V. R., I.. XX.XX.XXXX O. L. I.
O., T.. B., G. Z. L. I. O. Č.. XXX, T.. B., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove,
sp.zn.. 2Pv/714/11 zo dňa 4.3.2013, ktorá bola na neho podaná pre prečin porušovanie ochrany rastlín
a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- po zabezpečení si vydania Rozhodnutia obce L. I. O. - súhlas na výrub sp. zn. 1059a/2010 z 23.12.2010
vzťahujúceho sa na parcely C KN 2013/2, 213/18, 2015/3, 2016 a 2017 v katastrálnom území obce L.
I. O., T. B. od 01.03.2011 do presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2011, v katastrálnom území obce L.
I. O., T. B., na parcelách, na ktoré sa uvedené rozhodnutie nevzťahovalo, a to na parcele C KN 380/3,
druh pozemku ostatné plochy, parcela C K 2018 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcele
C KN 2019 druh pozemku ostatné plochy, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Ministerstva
obrany Slovenskej republiky, ulica Kutuzovova č. 8, Bratislava s ustanovením § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona

č. 543/2001 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vydal za účelom predaja
drevnej hmoty rôznym podnikateľským subjektom povolenia na vstup na súhlasy na výrub a následný
odvoz drevnej hmoty získanej výrubom za ním označených stromov, a to 49 kusov jelšy sivej, 6 ks
brezy previsnutej, 3 ks čerešne vtáčej, 2 ks javora poľného, 5 ks hrab obyčajný, 2 ks vŕby krehkej, 8
ks borovice lesnej, 4 ks topoľa osikového spolu v počte 79 kusov, čím takto spôsobil na hodnote tohto
dreva Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva obrany Slovenskej republiky škodu v sume 538,91,-
€ a na spoločenskej hodnote vyrúbaných stromov spôsobil Slovenskej republike, zastúpenej Obvodným
úradom životného prostredia v Prešove škodu na životnom prostredí vo výške 47 738,69,- €

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodeného Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstva obrany
Slovenskú republiky a v zastúpení Obvodným úradom životného prostredia Prešov so svojím nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 6.3.2013 na obvineného V. R. obžalobu pre prečin

porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktoré sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete oslobodzujúceho rozsudku.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.8.2013 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkov R.. F. M., V. N., R.. W. W., W. N., R.. W. S., V.. F. N., R.. T. I., W. Š.W., R.. F.
Š., súdneho znalca R.. W. Y. prečítaním zápisníc o svedeckých výpovediach svedkov z prípravného
konania, a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojich výpovediach uvádzal, že ako predseda E. U. F. B. K. L. I. O., požiadal obecný
úrad L. I. O. o vydanie súhlasu na výrub prestárlych drevín na parcelách v ich vlastníctve. Na základe
požiadavky starostu obce W. N., označil tieto dreviny spolu s pánom Š., červenou farbou. Potom bolo
vykonané miestne šetrenie, kde bol prítomný on, zástupca spoločnej úradovne R.. S., starosta N.
a pracovník Regionálneho centra ochrany prírody Prešov R.. Š.. Títo odsúhlasili výrub označených
stromov a následne bolo vydané písomné rozhodnutie o výrube stromov. Tieto stromy boli aj vyrúbané.

Čo sa týka hranice parcely č.2017 k.ú. L. I. O., tak on mal vtedy zato, že ju tvorí prístupová cesta k
strelnici. Táto skutočnosť bola konštatovaná v zápisnici, ktorá bola vyhotovená dňa 17.8.2010, potom
ako sa stretol so zástupcami armády na mieste samom. Až neskôr bol zistený opak. Keby toto vedel v
čase označovania stromov, nedošlo by k výrubu aj na parcele 380/3, ktorá je vo vlastníctve armády.

Vykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že dňa 21.12.2010, vydala obec L. I. O., rozhodnutie
sp. zn. 1059a/2010, ktorým bol udelený súhlas na výrub:
- 43 ks Duba letného,
- 7 ks Buka lesného
- 2 ks Lipy malolistej

- 181 ks Hraba obyčajného,
- 26 ks Čerešne vtáčej,
- 46 ks Borovice lesnej,
- 319 ks Brezy bradavičnatej,
- 99 ks Topoľa osíkového,

- 131 ks Čremchy obyčajnej
- 26 ks Javora poľného

a to na parcelách c - KN 2013/2, 213/1/8, 2015/3, 2016 a 2017 v k.ú. L. I. O.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.1.2011.

Obžalovanému sa kladie za vinu, že v katastrálnom území obce L. I. O., okres Prešov, na parcelách, na
ktoré sa uvedené rozhodnutie nevzťahovalo, a to na parcele C KN 380/3, druh pozemku ostatné plochy,
parcela C K 2018 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcele C KN 2019 druh pozemku
ostatné plochy, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky,

dal vyrúbať dreviny v celkovom počte 79 ks.

Na to, aby ho súdu uznal vinným z prečinu krádeže, by musela byť naplnená subjektívna stránka
žalovaného prečinu, t.j. zavinenie, či už vo forme priameho, alebo nepriameho úmyslu. Takéto zavinenie,
však súd vykonaným dokazovaním, nemal za preukázané.

Obžalovaný v dobe od požiadania obce o súhlas na výrub do doby samotného výrubu nevedel, že
predmetné dreviny sa nachádzajú na nehnuteľnosti, resp. parcelách ktoré sú vo vlastníctve iného
subjektu, ako E. U. F. B. K. L. I. O.. O tom svedčí najmä skutočnosť, že k výrubu týchto stromov došlo na
časti parciel C KN 380/3, C K 2018, C KN 2019, ktoré sa nachádzajú za prístupovou cestou k strelnici,

o ktorých bolo v zápisnici zo dňa 17. augusta 2010, konštatované, že zameraním bolo zistené, že sa
nachádzajúnaparceleč.2017,ktorejvlastníkomjeE.U.F.B.K.L.I.O..Obžalovaný,tedaprioznačovaní
stromov určených na výrub konal v presvedčení, že tieto stromy sa nachádzajú na parcele vo vlastníctve
Združenia.

Zo svedeckej výpovede W. Š., správcu strelnice, mal súd za preukázané, že v čase označovania, neboli
teréne vyznačené hranice jednotlivých parciel, a že k ich vyznačeniu došlo až po výrube. Zo svedeckých
výpovedí R.. S.Š., W. N. F. R.. Š., mal súd za preukázané, že ani títo počas miestneho šetrenia, nezistili,žeby obžalovaný označil na výrub dreviny, ktoré by sa nachádzali, na iných parcelách, ako uviedol vo
svojej žiadosti o výrub.

Nemožno vytýkať obžalovanému, že nevykonal pred výrubom riadne geodetické vyznačenie parciel
v teréne, pretože v tom čase, na základe vyššie uvedených skutočností, nemohol mať a ani nemal
pochybnosti o tom, že k výrubu na základe jeho žiadosti má dôjsť aj na cudzích pozemkoch. Naopak,
toto možno vytknúť Správe nehnuteľného majetku a výstavby, Ministerstva obrany SR, že ako správca
majetku vo vlastníctve štátu, sa o neho riadne nestaral v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe

majetku štátu, keď bol prijatý záver, že predmetné časti parciel sú vo vlastníctve inej osoby, hoci to
nezodpovedalo realite, ktorá bola zistená neskôr.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd obžalovaného neuznal vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovanému sa ďalej kládlo za vinu, že vydal za účelom predaja drevnej hmoty rôznym
podnikateľským subjektom povolenia na vstup na súhlasy na výrub a následný odvoz drevnej hmoty
získanej výrubom za ním označených stromov, a to 49 kusov jelšy sivej, 6 ks brezy previsnutej, 3 ks
čerešne vtáčej, 2 ks javora poľného, 5 ks hrab obyčajný, 2 ks vŕby krehkej, 8 ks borovice lesnej, 4 ks
topoľa osikového spolu v počte 79 kusov, na ktoré sa rozhodnutie obce L. I. O. - súhlas na výrub sp. zn.

1059a/2010 z 23.12.2010, nevzťahovalo. Týmto konaním mal porušiť ustanovenie § 47 ods. 1 a ods. 3
zákona č. 543/2001 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Podľa§47ods.1z.č.543/2001Z.z.oochraneprírodyakrajinyzakazujesapoškodzovaťaničiťdreviny.

Podľa § 47 ods. 3 z. č. 543/2001 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na výrub dreviny sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v
odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov
na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie
vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník

(správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

Podľa § 47 ods. 8 z. č. 543/2001 Z. z. o ochrane prírody a krajiny výrub dreviny podľa odseku 3 možno
vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu
orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

Na to, aby súdu uznal obžalovaného vinným z prečinu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa
§ 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, by musela byť naplnená subjektívna stránka
žalovaného prečinu, t.j. zavinenie, či už vo forme priameho, alebo nepriameho úmyslu. Takéto zavinenie,
však súd vykonaným dokazovaním, nemal za preukázané.

Tak ako súd uviedol vyššie, nemožno pričítať obžalovanému zavinenie, či už vo forme priameho alebo
nepriameho úmyslu, vo vzťahu ku skutočnosti, že realizoval výrub stromov a iných parcelách, ako mu
to predmetné rozhodnutie umožňovalo.

Podľa obžaloby, obžalovaný mal popri iných drevinách zrealizovať aj výrub 49 ks jelše sivej, 6 ks brezy
previsnutej a 2 ks vŕby krehkej, t.j. drevín, na ktorých nebol vôbec daný súhlas na výrub.

Čo sa týka výrubu jelše sivej, obžalovaný uviedol, že žiadal o výrub dreviny, ktorú označil ako „oľcha“
majúc zato, že ide o označenie jelše sivej. Následne mu R.. S. uviedol, že označenie „oľcha“ sa používa

i na označenie čremchy obyčajnej. Ďalej uviedol, že pokiaľ bola vyrúbaná aj vŕba krehká, myslel si, že
je to osika, a že nevie uviesť, aký je rozdiel medzi brezou bradavičnatou a brezou previsnutou.

Svedok R.. S. uviedol, že výraz „oľcha“ možno použiť na strom jelša alebo čremcha. Ďalej uviedol, že pri
obhliadke zistil, že označené boli skutočne iba tie stromy, ktoré boli druhovo označené v žiadosti o výrub.

Z výsluch znalca R.. Y., súdneho znalca z odboru lesníctvo a ochrany životného prostredia vyplýva, že
laik si môže pomýliť v teréne stromy čremchu a jelšu. V prípade brezy bradavičnatej a brezy previsnutej,
ide o tú istú drevinu. V prípade osiky je odborný názov topoľ osikový.Nazákladeuvedenýchskutočnostímásúdzato,žepokiaľskutočnebolzrealizovanývýrubtýchtodrevín,
na základe pokynu obžalovaného, tento konal v presvedčení, že zabezpečuje výrub tých drevín, ktoré

boli druhovo označené v predmetnom rozhodnutí o povolení výrubu.

Súd použil podmieňovací spôsob, v predchádzajúcom odseku z dôvodu, že nebolo jednoznačne
preukázané, že tieto dreviny, boli vyrúbané na základe pokynu obžalovaného.

K výrubu podľa obžaloby malo dôjsť v období marca, apríla 2011. Túto skutočnosť obžalovaný
nespochybnil a preto aj súd takto ustálil dobu výrubu.

Ohliadka miesta činu, bola realizovaná dňa 29.12.2011, kde boli zamerané jednotlivé pne po výrube,
prostredníctvom prístroja GPS. Na základe tejto ohliadky vypracoval dňa 10.2.2012, súdny znalec R..
Y., súdny znalec z odboru lesníctvo a ochrany životného prostredia, znalecký posudok č. 5/2012, ktorý

bol vypracovaný ku dňu 30.4.2011.

Z výsluchu svedka R.. F. Š., ktorý pri obhliadke vykonal zameranie pňov vyplynulo, že tieto pne
identifikoval na základe svojich skúseností, pretože vie odhadnúť, či sa jednalo o výrub mladší alebo
starší ako jeden rok. Na mieste samom, preto nezameral pne, ktoré boli podľa neho staršie ako jeden

rok. Preto nevyčísľoval spoločenskú hodnotu týchto stromov. Súdu z tejto výpovede vyplynulo, že čas
výrubu, po preskúmaní pňov nemožno určiť s presnosťou ani len na mesiace, nieto na deň.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že nie je jednoznačne preukázané, že tie pne po
výrube stromov, ktoré identifikoval svedok R.. Š.S., pochádzajú práve z výrubu, ktorého výkon mal

zabezpečovať práve obžalovaný. Tento svedok tieto pne identifikoval až po 8 až 9 mesiacoch, kedy
malo dôjsť k ich výrubu, a to iba na základe svojho odborného odhadu, ktorý však vyslovil s určitou
pravdepodobnosťou, a nie s istotou. Keďže išlo nezabezpečené parcely, k ich výrubu mohlo dôjsť práve
v tomto období aj inou osobou. Navyše súd uvádza, že k ich výrubu mohlo dôjsť aj pred marcom roku
2011, pretože sám obžalovaný písomne upovedomoval poškodeného listom zo dňa 3.9.2010 ( čl.20), t.j.

ešte pred realizovaním svojho výrubu, že na predmetných pozemkoch dochádza ku krádežiam drevnej
hmoty.

Svedok V. N. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na základe zmluvy so Združením, vykonával v
zimných mesiacoch roka 2011 ťažbu drevnej hmoty. V tom čase videl, že obžalovaný dooznačovával

stromy určené na výrub, pričom on ho upozorňoval na to, že sa to nesmie bez hospodára. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť odmietol.

Súd neuveril tvrdeniu svedka a to z dôvodu, že pokiaľ by sa tak dialo, musel by okamžite zastaviť
ťažbu, takto doznačovaných stromov, majúc za to, že by bol spolupáchateľom nelegálnej ťažby. Navyše,

by musel túto skutočnosť oznámiť príslušným orgánom resp. polícii. Keďže tak neurobil, súd mal
pochybnosti o dôveryhodnosti jeho výpovede. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že svedok je so
Združením v spore o zaplatenie 1.800,-Eur.

Ďalej súd uvádza, že pokiaľ by aj uveril svedkovi, z jeho výpovede nie je zrejmé, či takto dooznačované

stromy sú práve tie, ktoré obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že ich neoprávnene vyrúbal, pretože
tento svedok ich jednotlivo neidentifikoval, napr. druhovo, obvodom kmeňa a presného miesta výrubu.
Navyše by mohlo ísť o dreviny s obvodom kmeňa do 40 cm, meraných vo výške 130 cm, na ktoré sa
podľa § 47 ods. 4 z. č. 543/2001 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, súhlas príslušného orgánu nevyžaduje.

Podľa § 2 ods. 10 alinea prvá Tr. poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania a to „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (ktorá
implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 ods. 4, 10 Tr. poriadku) vyplýva, že ak ma
súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (§ 119 ods. 1 Tr. poriadku) má rozhodnúť v prospech

obžalovaného ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší.
Uvedené platí aj pre konečný procesný postup podľa § 285 Tr. poriadku, teda podľa ktorého ustanovenia
súd obžalovaného oslobodzuje.

Dôvodné pochybnosti sú pochybnosťami vysvetliteľnými logickými úsudkami založenými na vykonaných

dôkazoch. Inými slovami výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné
pochybnosti, že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že skutok je trestným činom.

Súd po vykonaní a po vyhodnotení všetkých dôkazov, tak ako je to uvedené vyššie nadobudol
odôvodnené pochybnosti o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že skutok opísaný v obžalobe nie je trestným činom
a obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Prešov.

Zároveň súd poškodeného podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal s jeho nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a
druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v dvoch
vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.