Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/341/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224657
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213224657.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Intrum Justitia Debt Finance AG, Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti
odporkyni: Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. T. XXX/XX, Y. - V. V., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326
923, v konaní zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 1.123,87 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkynekrukámjehoprávneho
zástupcu náhradu trov konania vo výške 139,25 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.10.2013 pôvodný navrhovateľ (spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.) súdu doručil návrh, ktorým
sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.123,87 € spolu s príslušenstvom, zmluvnú
pokutu ako aj náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporkyňa so spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) uzatvorila dňa 21.12.2006 zmluvu
o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 3374589, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.467,44 €,
ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť pravidelnými mesačnými splátkami. Odporkyňa si svoju povinnosť
nesplnila, ku dňu postúpenia pohľadávky jej dlh predstavoval sumu 856,80 € s príslušenstvom. Dňa
21.10.2012 uzavrel s odporkyňou dohodu o uznaní záväzku č. 6422639077, v ktorej odporkyňa uznala
svoj záväzok vo výške 1.123,87 € pozostávajúci z dlžnej istiny vo výške 657,95 € a zo zmluvným pokút,
poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody. Tento svoj záväzok

sa odporkyňa zaviazala uhradiť v 48 mesačných splátkach po 23,41 €. Odporkyňa z dlžnej sumy nič
neuhradila, preto sa svojho nároku domáha súdnou cestou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i úrok z
omeškania z dlžnej istiny, zmluvnú pokutu ako aj náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí
rýchlej pôžičky, dohody o uznaní dlhu, karty klienta, prehľadu splátok, prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o zosplatnení dlhu, zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s prílohami, zmluvy o postúäpení pohľadávok spolu s identifikáciou pohľadávky,
uznesenia č.k. 14C/341/2014-44 zo dňa 29.5.2014, výpisu z príslušného registra navrhovateľa,
vyjadrenia vedľajšieho účastníka k návrhu, vyjadrenia navrhovateľa a čiastočného späťvzatia návrhu,uznesenia č.k. 14C/341/2014-100 zo dňa 5.3.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním,
a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Profidebt
Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 11.6.2012, postupník nadobudol
od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o pôžičke, ktorá je
predmetom tohto konania. Odporkyni bolo postúpenie pohľadávky oznámené právnym predchodcom
navrhovateľa písomným podaním zo dňa 19.6.2012. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 31.1.2014

nadobudol predmetnú pohľadávku navrhovateľ. O zmene účastníka na strane navrhovateľa súd
rozhodol uznesením č.k. 14C/341/2014-44 zo dňa 29.5.2014.

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodnom registri kantóna Zug, Švajčiarsko.

Odporkyňasprávnympredchodcomnavrhovateľauzatvoriladňa21.12.2006zmluvuoposkytnutírýchlej

pôžičky. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 995,82 €, ktorý sa odporkyňa
zaviazala vrátiť veriteľovi v 36 mesačných splátkach po 40,76 €. Ako vyplynulo z karty klienta právny
predchodca navrhovateľa z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporkyňou ku dňu 20.3.2009
zosplatnil úver. Dlh odporkyne ku dňu zosplatnenia vyčíslil v sume 1.631,51 €. Po postúpení pohľadávky
spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. uzavrela s odporkyňou dohodu o uznaní dlhu č. 6422639077 zo

dňa 23.10.2012. Podľa tejto dohody odporkyňa uznala svoj záväzok voči spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. zo zmluvy č. 3374589 vo výške 1.123,87 €. Tento sa zaviazala splatiť v 48 mesačných
splátkach po 23,41 € s lehotou splatnosti k 28. dňu v mesiaci. Odporkyňa z dlžnej sumy nič neuhradila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v priebehu konania písomným podaním zo dňa 3.2.2015 vzniesol

námietku premlčania uplatneného nároku. Konštatoval, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou došlo k uzavretiu dohody o uznaní dlhu po uplynutí trojročnej lehoty od zosplatnenia pôžičky,
pričom dohoda o uznaní dlhu je neplatným právnym úkonom, ktorý je aj nekalou obchodnou praktikou.
Mal za to, že premlčacia lehota na uplatnenie práva uplynula dňa 20.3.2012. keďže návrh na začatie
konania vo veci bol podaný až po jej uplynutí dňa 24.10.2013, žiadal návrh voči odporkyni zamietnuť.

Z dôvodu neznalosti slovenského jazyka zo strany odporkyne, súd uznesením č.k. 14C/341/2014-97 zo
dňa 23.2.2015 pribral do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka maďarského do jazyka slovenského
a späť.

Odporkyňa sa v priebehu konania pripojila k vyjadreniu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej
strane. K dohode o uznaní dlhu uviedla, že podpis na dohode je jej. Doplnila, že k podpisu dohody
došlo na ulici, kde ju oslovil neznámy muž a predložil jej dohodu na podpis. K podpisu listiny došlo na
streche osobného motorového vozidla. Muž sa s ňou rozprával v slovenskom jazyku. Povedala mu, že
slovenský jazyk riadne neovláda, neprihliadal však na to. Z jeho prejavu pochopila toľko, že má dlh a že

má listinu podpísať. V čase podpisu nevedela, aká bola výška pohľadávky v dohode. Tiež nevedela akú
sumu mala uhradiť a titulom listiny ani nič neuhradila. S obsahom listiny nemala možnosť sa oboznámiť,
pretože slovenský jazyk takmer neovláda. Čo sa týka zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, pri jej uzavretí
bola úplne iná situácia, pretože zmluvu s ňou uzatvárala osoba, ktorá s ňou komunikovala v jazyku
maďarskom, preto jej bol obsah zmluvy známy.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť

právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem

základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt
zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený
aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi normami,
ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Preto i
právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať dobrým

mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho
úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah
tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol
urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťounemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona /ex lege/ a pôsobí od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý kto má na
tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou

cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú,
a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavov vôle. Súd musí na túto neplatnosť
prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu
prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí
neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili.

Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj
to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna
(protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho
účastníka.

Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôlu prejavujúci) nechcel svojim prejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon
je zásadne neplatným. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo
byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať

právny úkon za platný.

Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v
zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3.

Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu

neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákon, alebo ak
zákon obchádza.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o
poskytnutí rýchlej pôžičky vo výške 1.123,87 € s príslušenstvom.
Súd mal vykonaným dokazovaním zo zhodného tvrdenia účastníkov konania preukázané, že

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou existoval zmluvný vzťah titulom zmluvy o
poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorého bola odporkyni poskytnutá finančná hotovosť, ktorú sa
zaviazala splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v pravidelných mesačných splátkach. Tiež mal
z predložených listín preukázané, že zmluvný vzťah bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou bol predčasne ukončený zosplatnením ku dňu 20.3.2009. Zo zmluvného vzťahu vznikla ku

dňu 20.3.2009 pohľadávka, ktorej existenciu odporkyňa nepopierala.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o poskytnutí rýchlej
pôžičky, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť akona spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka).

S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ
neuplatňuje premlčaný nárok (keď námietka premlčania bola v konaní vznesená odporkyňou i vedľajším
účastníkom na strane odporkyne), zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie

voči odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného
nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,

ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou
neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem,
nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci
právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti,

konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný.
V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento
právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa
Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť
vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ

môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže
po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje
začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený
subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento

okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel
o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred
súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. V danej veci sa právo mohlo vykonať prvýkrát dňa
21.3.2009 (v deň nasledujúci po predčasnom zosplatnení pôžičky). Týmto dňom začala plynúť trojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.3.2012. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa

24.10.2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na
uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie
jeho (aj keď premlčaného)nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na
vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť

aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Navrhovateľ svoj nárok uplatnený voči odporkyni odôvodňoval i uzavretím dohody o uznaní dlhu so
splátkovým kalendárom zo dňa 23.10.2012, v ktorej dohode odporkyňa uznala záväzok titulom zmluvy
č. 3374589 uzavretej s pôvodným veriteľom: Consumer Finance Holding, a.s.. Súd z úradnej povinnosti
riešil ako prejudiciálnu otázku, či dohoda o uznaní dlhu zo dňa 23.10.2012 uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je platným právnym úkonom. Keďže v priebehu konania

vyšlo najavo, že odporkyňa slovenský jazyk absolútne neovláda (z ktorého dôvodu bolo potrebné
zabezpečiť tlmočníka a prekladateľa počas konania), právny úkon vyjadrený v jazyku slovenskom
preto nemohol byť prejavom jej skutočnej vôle a je potrebné ho považovať za absolútne neplatný
právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okrem toho súd konštatuje, že zámer

navrhovateľadosiahnuťvymožiteľnosťpohľadávkypodpísanímdohodyouznanídlhuzodňa23.10.2012
je nekalou obchodnou praktikou (pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (poukazujúc i na to,že formulácia vyhlásenia o tom, že odporkyňa mala vedomosť o premlčaní dlhu bola zakomponovaná
do bodu 2 zmluvných ustanovení, ktoré mali formulárovú podobu, boli vopred právnym predchodcom
navrhovateľa naformulované, pričom zmienka o vedomosti dlžníka o následkoch uznania premlčaného

záväzku bola zakomponovaná do textu písaného drobným písmom tak, aby táto bola spôsobilá ujsť
pozornosti osoby podpisujúcej dohodu, navyše keď odporkyňa slovenský jazyk neovláda a na túto
skutočnosťupozornilaiosobu,ktorájejvmeneprávnehopredchodcunavrhovateľapredložiladohoduna
podpis). Dohodu o uznaní dlhu odporkyňou dňa 23.10.2012 by v prípade jej platnosti súd považoval za
právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa vedela o premlčaní dlhu, ktorý

uznala tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom bolo na navrhovateľovi,
aby túto skutočnosť súdu preukázal. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania
voči odporkyni z dôvodu premlčania uplatneného nároku, zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúczvýsledkukonaniasúdkonštatuje,žeodporkyňabolavkonaníplneúspešnýmúčastníkom.
Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila. Vedľajší účastník na strane odporkyne si náhradu trov
konania v priebehu konania riadne a včas uplatnil. Súd preskúmal predložené vyčíslenia trov konania
aplikujúc vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov v časti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia a dospel k záveru,
že vedľajší účastník na strane odporkyne si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou. Súd tak
priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,25
€ (odmenu za 2 úkony právnej služby po 61,41 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd), 1 x režijný paušál po 8,04 € (rok 2014), 1 x režijný paušál po 8,39 € (rok 2015)). Odporkyni súd

náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Priznanú náhradu trov konania súd zaviazal zaplatiť navrhovateľa k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.