Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/479/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenéhoFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
16C/95/2012 - 72 zo dňa 29. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej
škody sumy 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 110,64 Eur, zamietol. Žalobca sa domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená okresným súdom v
exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. nerozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným spisom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/908/2006 a zistil, že účastníkmi exekučného konania bol oprávnený:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Račianska 42A a povinný: A. O., bytom Y. W., Q. XXXX/
X. Predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 15.960,- Sk a úroky z omeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 15.960,- Sk od 17. 08. 2005 do zaplatenia, poplatok za zasielanie
upomienok vo výške 120,- Sk, trovy predchádzajúceho konania 2.443,- Sk, trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.200,- Sk a trovy exekúcie. Exekučnému súdu dňa 07. 09. 2010 bolo doručené podanie

označené ako Návrh na zmenu súdneho exekútora, následne písomnou výzvou exekučného súdu
bol súdny exekútor vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Uznesením
exekučného súdu č. k. 1Er/908/2004-33 zo dňa 09. 12. 2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že v predmetnej exekučnej veci žalobca
nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Nepreukázal nesprávny úradný postup, tvrdenie o bezdôvodnej nečinnosti
exekučného súdu od podania návrhu na zmenu exekútora do vydania rozhodnutia o zmene exekútora

nebolo pravdivé. Poukázal na to, že uznesením č. k. 1Er/908/2006-33 zo dňa 09. 12. 2011 súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, a teda v danom prípade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu
a ani nezákonnému rozhodnutiu, keďže exekučný titul nebol spôsobilý pre pokračovanie v exekúcii. Tým
bol vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovedného vzťahu, v dôsledku čohožalobu prvostupňový súd zamietol. Ďalej poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa
ktorej samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty (v danom prípade nerozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora v lehote 30 dní) sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka

konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že
uznesenie o zmene súdneho exekútora nepredstavuje skončenie konania a uplynutie času od podania
návrhunazmenusúdnehoexekútoradorozhodnutiasúdumohlobyťprávnevýznamnélenprihodnotení
primeranosti celého konania. Žalobca však nepreukázal zásah do jeho práva prekročením lehoty, keďže
súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania do rozhodnutia o zmene súdneho exekútora.

Uvedená lehota je pre súd záväzná len do tej miery, ak by jej nedodržanie mohlo byť označované
za zbytočný prieťah. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí len samotné
prekročenie 30-dňovej lehoty, ale aj naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu. Medzi takéto
okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, súčinnosť súdneho exekútora, iné procesné
prekážky vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora. Bolo povinnosťou exekučného súdu
náležite skúmať podmienky pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, predovšetkým však pre

rozhodnutie o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Bolo práve v záujme žalobcu (ako
oprávneného), aby súd kvalifikovane posúdil a rozhodol o uplatnených trovách exekúcie pôvodného
súdneho exekútora, s čím je spojené plynutie času. Nedodržanie uvedenej zákonom stanovenej
lehoty nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti. Z dôvodu nepreukázania základu nároku
zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa

námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu. Z týchto dôvodov prvostupňový
súd posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný. Vec správne posúdil podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu; hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní predovšetkým namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho
neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho
právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť tvrdeniam
žalovanéhoanikvykonanýmdôkazom,naktorýchsúdzaložilsvojerozhodnutie,čímdošloajkporušeniu

jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní
nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené
zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Má za to, že v exekučnom konaní boli
porušené jeho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie nad postupom okresného

súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci
zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil
za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií na poštovné a telekomunikačné výdaje. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Žalobcu súd nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamej,abytakmalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v
napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky
žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom

v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. nevydaním rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote; žalobca už v žalobe navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu. Žalobca už priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých
sudcov okresného súdu, o ktorej námietke rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu, ktorý
vo veci rozhodol, z prejednávania a rozhodovania v prejednávanej veci nevylúčil. Toto rozhodnutie
nadriadeného súdu bolo doručené riadne právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a uvádza, že okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd považuje záver okresného súdu o

nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v celom rozsahu za správny, pretože
žalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvspornomexekučnomkonaní.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu, ktoré sú uvedené v jeho odvolaní a procesným
postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska posúdenia, či

došlo k vadám v konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je
dôvodná. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu, ktorý vo veci rozhodoval,
rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil.

Uznesenie nadriadeného súdu účastníkom konania bolo riadne doručené, iné dôvody zaujatosti (ako
dôvody, ktoré boli už uvedené v samotnej žalobe) žalobca v odvolaní neuviedol. Pokiaľ žalobca svoje
tvrdenieovylúčenízákonnéhosudcuzprejednávaniaarozhodovaniavecizaložilnaargumente,žetento
je sudcom rovnakého súdu ako exekučný súd, ktorý mu svojím nesprávnym úradným postupom mal
spôsobiťuplatnenúškodu,odvolacísúdpoukazujenato,žesúdnapraxdospelakustálenémuzáveru,že

dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že
sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú

ujmu (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013). Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu
na druhej strane. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Nebolo možné

prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces
a to z dôvodu, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu zistil, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. 01. 2015,

na toto pojednávanie bol s dostatočným časovým predstihom predvolaný právny zástupca žalobcu
ako aj žalovaný, pričom žalovaný písomné vyjadrenie k veci doručil súdu až dňa 28. 01. 2015. Za
situácie, že žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, nebolo možné pred
vynesenímrozsudkuprvostupňovýmsúdomdoručiťvyjadreniežalovanéhoknávrhu.Súdtotovyjadrenie
doručoval spolu s rozhodnutím vo veci samej. Za situácie, že žalobca a jeho právny zástupca boli

na pojednávanie riadne predvolaní, na pojednávanie sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavili,
nemožno považovať postup prvostupňového súdu, ktorý vo veci konal a aj rozhodol na pojednávaní dňa
29. 01. 2015 za nesprávny. Pokiaľ by žalobca, resp. jeho právny zástupca sa na pojednávanie riadne
dostavil, nič nebránilo žalobcovi sa s písomným vyjadrením žalovaného riadne oboznámiť. Odvolací súdďalej poznamenáva, že z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že v obdobných veciach
žalovaný podáva rovnaké vyjadrenie k obsahu skutkovo aj právne totožných žalôb žalobcu, pričom
žalobca podal obdobné veci na súdy Slovenskej republiky v počte niekoľko desiatok tisíc vecí, teda

nepochybne už v čase rozhodovania o predmetnej veci mal vedomosť o stanovisku žalovaného k jeho
žalobe.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
pretože okresný súd vo veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, okresný súd vo veci

vytýčil termín pojednávania na deň 29. 01. 2015, účastníci na toto pojednávanie boli riadne predvolaní.
Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a napriek tomu sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu,
jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj
povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva,

nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný
považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania,
oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania
spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu,

že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a
zároveň uviedol, že nežiadal o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p. prejednal.

Keďže odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi žiadnym spôsobom právo konať pred súdom odňaté

nebolo a súčasne vo veci rozhodol zákonný sudca, prejednal odvolací súd následne rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ako jedného z

predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia
žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívala v tvrdení, že k rozhodnutiu o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho rozhodnutia nedošlo v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Odvolací súd k tomuto uvádza, že zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

bol s účinnosťou od 01. 09. 2005 zmenený i exekučný poriadok, okrem iného i v jeho ustanovení §
44, v ktorom sa doterajšie ods. 4 až 6 označili ako ods. 5 až 7 a § 44 ods. 7 znel takto: „Oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.“. Je teda zrejmé, že zákonodarcom zakotvená 30-dňová lehota na

rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci, od ktorej odvodzoval
oprávnený svoj nárok na vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, dodržaná nebola, avšak odvolací
súd v zhode s názorom prvostupňového súdu uvádza, že neboli v dotknutom exekučnom konaní
preukázané žalobcom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu
z hľadiska platnej právnej úpravy § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v čase vzniku zodpovednostného

vzťahu. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.
Rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom
v konaní, sa zohľadňujú kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Aj v prípade
nedodržania lehoty stanovenej v Exekučnom poriadku (pričom sa jedná o poriadkovú lehotu) postup
dotknutého štátneho orgánu sa nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu. Vyhodnocujúc postup

exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je významné, že exekučný súd po doručení návrhu na zmenu
exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom vyzval súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním
exekúcie, JUDr. Jána Debnára, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a vyčíslil doterajšie trovy exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor vyúčtovanie trov exekučnéhokonania doručil exekučnému súdu dňa 10. 11. 2010, pričom následne súd žiadosti oprávneného na
zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
vyčíslil aj trovy exekúcie JUDr. Jána Debnára, a to uznesením č. k. 1Er/908/06-14 zo dňa 18. 11. 2010.

Následne súd pristúpil k preskúmaniu exekučného titulu a uznesením č. k. 1Er/908/2006-33 zo dňa
09. 12. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V postupe exekučného súdu s ohľadom na
okolnosti v danej veci preto nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy. Odvolací súd dopĺňa, že žalobca v
konaní nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu (existencia
prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) a z týchto dôvodov nie je preukázaný nesprávny úradný

postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Z týchto dôvodov preto prvostupňový súd správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nebol naplnený základný predpoklad
pre zodpovednosť žalovaného za požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca
v tomto konaní požadoval. Odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým

exekučnýmtitulom,nemoholsavrámciexekúcievôbecdomôcťaninárokuodpovinnéhovyplývajúcemu
z notárskej zápisnice a preto s takýmto exekučným konaním sa ani nemôže spájať vznik akejkoľvek
škody a nemajetkovej ujmy oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Odvolací súd tiež
poukazujenato,žeexekučnýsúdnazákladežiadostisúdnehoexekútoraBc.JánaDebnárapoveriltohto
súdneho exekútora vykonaním exekúcie a tento mal povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu

pohľadávky žalobcu ako oprávneného v danom exekučnom konaní. Žalobcom avizované náklady, v
ktorýchvzhliadolvznikškody,bymupretovzniklibezohľadunato,ktorýexekútorexekúciubyvykonával,
čo vylučuje aj príčinnú súvislosť medzi konaním exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou, ako
aj vznikom nemajetkovej ujmy. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd
poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradnýmpostupom,jeobjektívnouzodpovednosťoubezzreteľana zavinenie,ktorejsanemožnozbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je nesprávny úradný postup, ďalej existencia
škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným
z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve tvrdený nesprávny úradný postup pri
výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z.

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny
úradný postup, nebol v konaní zistený, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu, ktorá by prípadne mohla
byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, teda
nebol zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti, preto okresný súd sa dôvodne

nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Odvolací súd záverom uvádza, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo nezistil vadu
konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., pričom aj ďalšie skutočnosti, ktoré žalovaný vytýkal v jeho

odvolaní sú bez právneho významu alebo sa preskúmavaného rozsudku vôbec netýkajú.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výroko náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.