Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/452/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511210721
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2511210721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov

senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, CH-6300 Zug, Alpenstrasse 2, IČO: CHE-100.023.266,
zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: I. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., t.č. U., A. W. XX/XX, o zaplatenie 301,64 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 3C/304/2011-82 zo dňa 3.6.2014
- v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchčastiach,ktorousúdvozvyškunávrhzamietol

a ktorou rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 211,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy
211,04 Eur od 24.8.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,19 Eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 30,95 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2
písm. b), § 4 ods. 2 písm. i), ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s poukazom na
procesné ustanovenia § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p.

Súd vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa
8.12.2009 zmluvu o úvere č. 9301101404, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 343,80
Eur, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 33,44 Eur, pričom dátum splatnosti
prvej splátky bol 15.1.2010 a konečná splatnosť 15.12.2010, splatnosť bola vždy k 15. dňu v mesiaci,

výška úrokovej sadzby bola 28,98% ročne, RPMN vo výške 33,15%, priemerná hodnota RPMN 19,44%.
Z prehľadu platieb mal súd za preukázané, že odporca z poskytnutého úveru splatil celkovo 133,76 Eur,
v štyroch splátkach po 33,44 Eur. Oznámením právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 26.7.2010
bolo odporcovi oznámené, že došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy a pohľadávky zo zmluvy sa stalisplatnými, súčasne bol odporca vyzvaný na úhradu žalovanej sumy 301,64 Eur do 10 dní od obdržania
listu.

Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že účastníci uzavreli dňa 9.12.2008 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. Výkladom ust. § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona treba dospieť
k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ sa viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Keďže zmluva tieto obligatórne
náležitosti neobsahuje, tak v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Keďže potom odporca uhradil dosiaľ sumu 133,76 Eur, súd považoval návrh
za dôvodný v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenou sumou, teda
v sume 211,04 Eur (344,80 mínus 133,76 Eur). Preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti i s
príslušenstvom súd návrh ako nedôvodný zamietol, keďže poskytnutý úver posúdil ako úver bezúročný a
bez poplatkov. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania, má navrhovateľ nárok aj na úrok z omeškania.
Súd priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle aplikovaných

ustanovení od 24.8.2010 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže navrhovateľ mal vo veci úspech
len čiastočný, priznal mu náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu, pričom uzavrel, že
navrhovateľ mal úspech 69,96% s tým, že v časti úroku z omeškania sa jedná o pomernú nepatrnú časť
a čistý úspech navrhovateľa predstavuje 39,92% (69,96% mínus 30,04%). Vzhľadom na to potom súd

navrhovateľovi priznal 39,92% z účelne vynaložených trov konania. Tento podiel zo súdneho poplatku
18,- Eur predstavuje 7,19 Eur, pričom z trov právneho zastúpenia vyčíslených a v odôvodnení podrobne
špecifikovaných v sume 77,54 Eur predstavuje 39,92 % sumu 30,95 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ a to s výnimkou
vyhovujúcej časti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak,

že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 90,60 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a
nahradiť trovy konania na súdnom poplatku i na trovách právneho zastúpenia celkom v sume 141,61 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú
sumou 29,57 Eur. Právny názor súdu, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje dojednanie o
výške, počte a termíne splátok úrokov a iných poplatkov, považoval za nesprávny s tým, že súd vec

nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere v znení splatnom v čase
jej uzavretia vrátene výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
totiž dojednaná mesačná splátka úveru 33,44 Eur so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci od 15.1.2010 do
15.12.2010 celkom 12 splátok, výška ročnej úrokovej sadzby 28,98% p.a., výška RPMN 33,15% ako aj

výška priemernej hodnoty RPMN 19,44 Eur. Mesačná splátka 33,44 Eur v sebe zahŕňa všetky tri zložky,
teda splátky na istinu úveru, časť splátky na zmluvné úroky z úveru pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe
28,98% p.a. a časť splátky na poplatok. Jednoduchým aritmetickým výpočtom musel súd prvého stupňa
dospieť k záveru, že mesačná splátka zahŕňa okrem čistej istiny úverovej splátky aj splátku úrokov,
poplatkov, v opačnom prípade by výška splátky predstavovala 28,74 Eur. Obsahom znenia § 4 ods.

2 písm. i) Spotrebiteľského zákona ako sa nesprávne domnieva súd prvého stupňa nie je založenie
povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky: splátku istiny, splátku úrokov z
omeškania, splátku poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky, čo potvrdzuje aj bežná banková
prax. Naviac samotný odporca v priebehu konania nespochybnil výšku uplatnenej pohľadávky, k návrhu
sa nevyjadril, s čím sa súd nezaoberal, čím poprel zásadu kontradiktórnosti civilného procesu. Následne,

ak by súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, vznikol by navrhovateľovi aj nárok na plnú náhradu ním
uplatnených trov konania. Správnym právnym posúdením veci by súd prvého stupňa žalobe vyhovel v
celom rozsahu.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania - teda v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech,

keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšku zamietol z toho dôvodu,
že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov
a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej
aplikácie ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak zmluva okrem iných
i túto náležitosť neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s tým, že

predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje, keďže jednoduchým aritmetickým výpočtom musel súd
dospieťkzáveru,žemesačnásplátkavsebezahŕňaokremčistejistinyúverovejsplátkyajsplátkuúrokov
a poplatkov s tým, že obsahom citovaného ustanovenia nie je založenie povinnosti rozdeliť splátku
úveru na tri samostatné splátky, ale vymedziť zložky úverovej splátky. Odvolací súd sa s týmto názorom
odvolateľa nezhodol.

Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej
praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v
súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie
práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov
práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať

ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez
prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch
značnepresahujerozsahtextuprameňovprávaajevýsledkomprávnokreatívnejčinnostisudcov.Právny
výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je
kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s

najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného
ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho
predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to
vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca
sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť

písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný
spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné
údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ

musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol
rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť
primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré
spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných
informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciupre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne s prvostupňovým sa nemohol stotožniť s
názorom odvolateľa, že v cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
zákon neukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny,
splátku úrokov a splátku iných poplatkov, práve naopak, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších
informácií pre spotrebiteľa zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia

výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok ako
istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný
oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Rozhodne
nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou,
či jednoduchým aritmetickým výpočtom, na ktoré poukazuje odvolateľ, je možné zistiť, že v zmluve
stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v

neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej
normy by nebol naplnený.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že § 4 ods. 2 písm. i)
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných

poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Prvostupňový súd preto správne preskúmavaným rozsudkom
navrhovateľovi priznal iba rozdiel medzi vyčerpaným úverom a zaplatenou časťou istiny splátkami
odporcu a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol; nadväzne s poukazom na pomer úspechu a
neúspechu účastníkov i úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania, pričom

samotná výška priznaného či zamietnutého plnenia a priznanej náhrady trov konania nebola odvolacími
dôvodmi navrhovateľa napadnutá, preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho súdu.

Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuodôvodňujúcuzamietnutiezvyškunávrhu,potomodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutých častiach - zamietajúcej i o náhrade trov konania, ako
vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale
odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.