Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612211417.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová v právnej veci žalobcu: C

+K Consulting, spol. s r.o., Rabničná 40, Bratislava, IČO: 36795216, právne zastúpený JUDr. PaedDr.
Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/32 proti žalovanej V.
S., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre toto konanie
Mgr. Viktorom Lišuchom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 2 575,76
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2012 domáhal vydania platobného rozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 2 575,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 %
ročne od 20.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela
so žalobcom dňa 14.7.2008 Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná vykonávala vo funkcii
sprostredkovateľa - poradcu sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov žalobcu, ako aj
zmluvy na finančné produkty pre obchodných partnerov žalobcu. Žalovaná žiadosťou zo dňa 23.1.2009
požiadala o ukončenie Zmluvy o sprostredkovaní ku dňu 31.1.2009. Žalobca vo vyúčtovaní za rok 2010

zo dňa 16.3.2011 vyúčtoval zápornú hodnotu storno rezervy vo výške 2 575,76 eur, ktorú je žalovaná
poukazujúc na články Všeobecných zmluvných podmienok povinná vrátiť žalobcovi. Dňa 18.5.2011 bolo
žalovanej odoslanie vyúčtovanie za rok 2010 a vyúčtovanie za január a december 2009, spolu s výzvou
na plnenie zo dňa 17.5.2011. Žalovaná si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnila.

Na základe žalobného návrhu a listín predložených žalobcom bol tunajším súdom pod č.
9Ro/113/2012-49 dňa 14.8.2012 vydaný platobný rozkaz. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť

žalovanej do vlastných rúk a preto bol uznesením č. 9C/22/2010-84 zo dňa 12.8.2013 podľa § 173 ods.
2 O.s.p. zrušený.

Pojednávania vo veci sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil s
rozhodnutím vo veci aj v jeho neprítomnosti. Poukazujúc na uvedené, súd v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná vykonávala

funkciu podriadeného sprostredkovateľa a jej úlohou bolo sprostredkovávať pre žalobcu uzatváranie
poistných zmlúv s tretími osobami. Podľa zmluvy o sprostredkovaní bol vytvorený samostatný účet,
na ktorý bolo ponechávané určité percento z provízií žalovanej poukazujúc na to, že poistné zmluvy
následne uzavreté mohli byť zrušené, resp. stornované v priebehu dvoch rokov od ich uzavretia. Výškapercentazprovízie,ktorásaodkladala,záviselaodpozíciedanéhosprostredkovateľastým,ževprípade
ukončenia zmluvy o sprostredkovaní, ak by hodnota na tomto účte ostala kladná, bola by táto suma
vrátená sprostredkovateľovi. Ak však v priebehu dvoch rokov bolo viacero zmlúv, ktoré boli zrušené,

resp. stornované, sprostredkovateľ musí túto zápornú sumu vyrovnať. Poukázal na článok II.B.5, podľa
ktorého žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi peňažnú hodnotu jednotiek, ktorá jej bola uhradená a
na ktorú jej zanikol, alebo nevznikol nárok. Zmluva o sprostredkovaní uzatvorená so žalovanou bola
ukončená na základe jej žiadosti k 31. 1. 2009. Následne bolo žalovanej zaslané vyúčtovanie so stavom
k jej účtu vo výške žalovanej sumy.

Žalovaná zásielky súdu na adrese trvalého pobytu uvedenej žalobcom nepreberala, hoci zo správy
Registra obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaná má hlásený trvalý pobyt na tejto adrese. Podľa správy
polície, žalovaná v obci nežije už vyše roka a pol a pravdepodobne odišla do Českej republiky za
prácou. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike bol zisťovaný pobyt žalovanej v Českej
republike, ale bezúspešne. Podľa správy Obecného úradu M. sa žalovaná v obci nezdržiava a v obci

nežijú ani jej príbuzní. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne žalovaná nie je vedená ako poberateľ
nemocenskej dávky, či dávky nemocenského poistenia. Žalovaná nie je ani poberateľom štátnych
sociálnych dávok. Z ďalších správ bolo zistené, že žalovaná sa nenachádza vo výkone väzby resp.
trestu odňatia slobody. Žalovaná je držiteľkou živnostenského oprávnenia, na daňovom úrade evidujú
jej prechodné bydlisko v obci K.. Podľa oznámenia uvedenej obce sa žalovaná v obci nezdržiava. Pobyt

žalovanej nebol zistený ani prostredníctvom jej príbuzných, ktorí zásielky súdu taktiež nepreberajú. Z
uvedených dôvodov bol žalovanej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník. Opatrovník žalovanej
sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto podľa § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 14.7.2008 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o sprostredkovaní podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Podľa článku I. zmluvy jej predmetom bol záväzok poradcu - žalovanej
k sprostredkovaniu poistenia alebo sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov

smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. Podľa článku
II zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán sú upravené vo všeobecných zmluvných podmienkach pre
poradcov žalobcu a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu II.B.5 článok 5.2 tretí a štvrtý odsek
Všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov, peňažnú hodnotu jednotiek, ktorá bola poradcovi
už uhradená a na ktorú mu zanikol alebo nevznikol nárok, je poradca povinný vrátiť C+K. V prípade,

ak zmluvný vzťah medzi C+K a poradcom zanikne, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na platnosť a
účinnosť ustanovení uvedených v tomto bode.

Dňa 23.1.2009 žalovaná podala žiadosť o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú žalobca
akceptoval listom 3.2.2009 a tým, že k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní došlo k 31.1.2009.

Daňovým dokladom zo dňa 16.3.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej dlh vo výške 2 575,76 eur s tým,
že šlo o storno rezervu k 31.12.2009 vo výške 2 499,30 eur a storno rezervu za aktuálny mesiac vo
výške 76,46 eur.

Žalobcapredložilsúduprehľadpoistnýchzmlúv,ktorýchuzavretiesprostredkovalažalovaná.Kuzavretiu
zmlúv došlo v období od 22.7.2008 do 1.1.2009, tieto boli následne vypovedané resp. stornované pre
neplatenie poistného resp. došlo k zníženiu poistného na žiadosť poisteného. Podľa tohto prehľadu
storno rezerva z uvedených dôvodov bola určená v sume 2 552,59 eur.

Podľa § 261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa ods. 1 vyžaduje

písomnú formu.Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o

sprostredkovaní a to dňa 14.7.2008. Podľa oboznámenej zmluvy žalovaná uzatvorila zmluvu ako fyzická
osoba, v zmluve sa nachádza jej dátum narodenia. Zo zmluvy nie je zrejme, aby žalovaná uzatvárala
uvedenú zmluvu ako podnikateľka, IČO v nej uvedené nie je. Podľa výpisu zo živnostenského registra
žalovaná v čase uzavretia zmluvy podnikala na základe živnostenského oprávnenia, ale nie v oblasti
poisťovacieho agenta. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetná Zmluva o sprostredkovaní
uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o
sprostredkovaní uzavretá medzi účastníkmi je typom formulovanej zmluvy, pre ktorú je charakteristické,
že jej obsah nie je výsledkom jednania zmluvných strán, ale bol vopred určený dodávateľom, bez toho,
aby druhá strana mala možnosť obsah ovplyvniť (rozhodnutie NS ČR č. 23 Cdo 1201/2009).

V článku V. Zmluvy o sprostredkovaní je uvedená dohoda zmluvných strán, podľa ktorej veci v
zmluve a vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov neupravené sa riadia príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatných súvisiacich právnych predpisov. Vzhľadom k tomu,
že Zmluva o sprostredkovaní v tomto prípade je zmluvou spotrebiteľskou možnosť dohody zmluvných

strán o voľbe Obchodného zákonníka je obmedzená a to v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.
Uvedené vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené znamená, že za splnenia podmienok
uvedených vo vyššie uvádzaných ustanoveniach sa bude primerane aplikovať Občiansky zákonník
aj na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Porovnávajúc právnu úpravu Obchodného a
Občianskeho zákonníka je zrejme, že v danom prípade je pre v prospech spotrebiteľa t.j. žalovanej

posúdenie právneho vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd mal tak vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 14.7.2008
Zmluvu o sprostredkovaní, ktorú súd posúdil v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na
základe uzavretej zmluvy sa žalovaná zaviazala pre žalobcu k sprostredkovaniu poistenia alebo k

sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov medzi obchodnými partnermi žalobcu a
tretími osobami.

Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou. Jej pojmové
znaky vyplývajú jednak zo základných práv a povinností účastníkov upravených v § 774, jednak z

ďalších práv a povinností upravených v § 775 a 776, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah tejto
zmluvy. Podľa tejto zmluvy sa sprostredkovateľ (žalovaná) zaväzuje obstarať záujemcovi (žalobcovi)
za odmenu uzavretie zmluvy záujemcu s právnickými a fyzickými osobami a záujemca sa zaväzuje
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok, uzavretie zmluvy dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa.

Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy
môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že
zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie
zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. To znamená, že sprostredkovateľ len spolupôsobí pri uzatváraní
zmlúv.

Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sprostredkovateľ sprostredkuje
uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa.Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom
tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len
vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V

čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať
podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o
tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla stačí aj zistenie,
či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť
sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy.

V danej veci bolo preukázané, že žalovaná sprostredkovala pre žalobcu uzavretie poistných zmlúv a
teda došlo k výsledku jej pričinením, čo je zrejme aj z vyjadrení žalobcu, ktorý sám uvádza, že zmluvy
sprostredkované žalovanou boli neskôr zrušené resp. vypovedané resp. došlo k zníženiu poistného.

Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o zodpovednosti sprostredkovateľa za vady
sprostredkovania, resp. za škodu, ktorá by mohla záujemcovi vzniknúť z uzavretia zmluvy, napríklad

tým, že osoba, s ktorou sa uzavrela sprostredkovávaná zmluva na základe sprostredkovateľskej zmluvy
si nesplní povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi
uzavretie zmluvy s treťou osobu a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t.j. či sa jeho
pričinením dostaví sledovaný výsledok. Ak sa výsledok nedostaví, nemá právo na odmenu, ale ani
záujemca nemá proti nemu právo uplatniť si určité nároky len z toho dôvodu, že sa výsledok nedostavil.

Dosiahnutie výsledku nie je totiž v moci sprostredkovateľa, pretože vždy závisí aj od toho, či existujú
osoby, ktoré majú záujem o uzavretie zmluvy.

Súd mal preukázané, že sprostredkované zmluvy žalovanou boli uzavreté. Vzniká otázka, či
sprostredkovateľ je zodpovedný za to, že účastník, s ktorým záujemca uzavrie zmluvu, nesplní svoje

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pri riešení tejto otázky treba vychádzať z toho, že sprostredkovateľ
sám neuzaviera zmluvu, len pomáha pri uzavieraní zmluvy. Zodpovednosť z uzavierania zmluvy teda
postihuje účastníka zmluvy (záujemcu), a nie sprostredkovateľa. Jedine záujemca ako zmluvný partner
môže vyvodiť určité závery z uzavretej zmluvy voči druhému účastníkovi, ktorý si neplní svoje povinnosti.
Ak by záujemca pritom utrpel určitú škodu, bol by za túto škodu sprostredkovateľ zodpovedný iba

vtedy, ak predstieral alebo zastieral určité skutočnosti týkajúce sa tretej osoby, s ktorou sa zmluva
uzavrela, o ktorých vedel, a tým podnietil záujemcu uzavrieť zmluvu, ktorá je pre neho čo do dôsledkov
nepriaznivá. Iba vtedy by prípadne obstál nárok záujemcu na náhradu škody voči sprostredkovateľovi,
ktorú uzavretím zmluvy utrpel. Prichádzala by do úvahy zodpovednosť sprostredkovateľa podľa § 420.
v konaní však takého skutočnosti zo strany žalobcu preukázané neboli.

Súd na základe uvedeného žalobu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia, ich náhradu žalobcovi nepriznal, pretože
nemal vo veci úspech. O trovách konania žalovaného súd nerozhodoval poukazujúc na § 151 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhoduje súd len na návrh a žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.