Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/585/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202465
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814202465.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: X. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E., Q. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO:

42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova
13, Bratislava, o zaplatenie 1.171,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza , č.k. 4C/60/2014-29 zo dňa 03. marca 2015, v senáte takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol
a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 138,90 Eur. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ust. § 100 ods. 1, §101, § 103 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 písm. a /, b/ zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b , §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Podľa posledného
z citovaných zákonných ustanovení rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z toho, že v konaní
boli úspešní odporca a vedľajší účastník, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov
konania priznal vedľajšiemu účastníkovi, a to trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej pomoci á 61,41 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie, k
tomu 2 x príslušný režijný paušál á 8,04 Eur, celkom v sume 138,90 Eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, v zákonnej lehote odvolaním napadol
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že z napadnutého
rozsudku nevyplýva, ktoré skutkové a právne okolnosti sú dôvodom priznania náhrady trov. Pripomenul,
že združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj podporu ministerstva s tým, že
odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych právnych veciach,

v opačnom prípade sa vzhľadom na spôsob a formu činnosti, ktorá spočíva len vo vstupe do konania
spolu so splnomocnením advokáta, javí len ako činnosť zameraná na dosiahnutie odmeny. Označil za
vzájomne rozporné, aby mal nejaký subjekt osobitné práva priznané zákonom na realizáciu vlastnej
činnosti, avšak na jej vykonávanie nie je ani personálne, ani odborne nijak vybavený. Na podporu svojejargumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a 6 M Cdo 9 /2013 .
Poukázalnato,žesúčinnosťouod1.1.2015musítakýtosubjektpreukázaťsúhlastohonastranektorého
má vystupovať a keďže to vedľajší účastník neurobil, nemôže mať procesné postavenie vedľajšieho

účastníka. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporkyne písomné vyjadrenie nepodal.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka na strane odporcu , je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p.. Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti
nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti,
v ktorej súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu je vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania zo dňa 10.02.2014 a splnení

poplatkovej povinnosti navrhovateľa na základe výzvy súdu prvého stupňa zo dňa 12.02.2014 bol
odporca v rámci prípravy pojednávania vo veci vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu na začatie
konania. Podaním zo dňa 26.09.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV svoj vstup do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 05.01.2015 poukázal na neprijateľné

zmluvné podmienky a vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na výšku odmeny
za poskytnutie pôžičky, ktorá sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka , neplatná. Zmluva navyše neobsahuje RPMN a preto sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Odporca sa môže domáhať vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia , nakoľko
zaplatil navrhovateľovi viac ako si požičal. Na pojednávaní vo veci dňa 03.03.2015 súd prvého stupňa

rozsudkom zamietol návrh na začatie konania v celom rozsahu z dôvodu , že predmetnú zmluvu o
revolvingovom úvere považoval v časti dojednaných celkových nákladov a úrokovej sadzby za neplatnú
podľa § 39 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, potom pri záväzku odporcu zaplatiť pohľadávku
navrhovateľa vo výške 2.379,80,- eur / zodpovedajúcej skutočne vyplatenej výške úveru odporcovi /
a za stavu, že odporca zaplatil navrhovateľovi doteraz 3.632,56,- eur, nie je odporca povinný zaplatiť

navrhovateľovi žiadnu sumu.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka, predstavujú
neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak z
personálneho aspektu, keďže členovia vedľajšieho účastníka majú byť spôsobilí na poskytnutie v
kvalifikovanej pomoci spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa, nemožno akceptovať.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú
skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine
subjektovvedľajšiehoúčastníctva,narozdielodprvejskupinyvedľajšiehoúčastníctva,vktorejmusíísťo

hmotnoprávnyzáujemvedľajšiehoúčastníkanavýsledkukonania,sahmotnoprávnyzáujemnavýsledku
konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, sú to
aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje
do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktoromsa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na

výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Za takéhoto účastníka
treba s ohľadom na právoplatnosť meritórnej časti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
nepochybne považovať odporcu, pričom rovnakú mieru procesného úspechu v preskúmavanej veci s

odporcom dosiahol aj vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jej strane.

Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické

procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej
pomoci.

Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že za účelné

v prejednávanej veci je potrebné považovať v priebehu prvostupňového konania dva úkony právnej
služby, za ktoré vedľajší účastník žiada odmenu, pretože boli uskutočnené efektívne, v priebehu
prvostupňového konania v prospech odporcu, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie
vo veci a k nim prináležiacu náhradu podľa § 16, ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 z.z... Vedľajší účastník na
strane odporcu si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka na strane

odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom jeho právneho
zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení sumy trov jednotlivých položiek právneho
zastúpenia patriacich vedľajšiemu účastníkovi postupoval dôsledne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004
Z. z.) v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva kto, komu a v akej

výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť.

Odvolací súd v tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporkyne ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu

účastníkovi ako úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v
preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej
služby - vyjadrenie zo dňa 05.01.2015, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové
nedostatky zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, ktorá

však nebola dôvodná , avšak poukázal i na výšku odmeny za poskytnutý úver, RPMN, ako i skutočnosť,že odporca zaplatil viac ako si požičal, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť
pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporca aj v nadväznosti

na intervenciu vedľajšieho účastníka dosiahol procesný úspech v plnom rozsahu. Je potrené uviesť,
že odporca ani sám nevedel, akú sumu vyplatil navrhovateľovi a navrhol splácanie dlžnej sumy v
splátkach po 30,- eur. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník
odbornespôsobilýhájiťsvojezáujmyvkonanípredsúdom,sanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylen
z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To

sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom,
nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní.
Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho

nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne
zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4
O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných
predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti

hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené
neboli.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že s účinnosťou
od 1.1.2015 musí vedľajší účastník preukázať súhlas toho na strane ktorého má vystupovať a keďže
to vedľajší účastník neurobil, nemôže mať v tomto konaní ďalej už procesné postavenie vedľajšieho

účastníka.

Je pravdou, že v čase rozhodovania prvostupňového a tiež odvolacieho súdu, je účinná zmenená
úprava § 93 ods. 3 O.s.p. (účinnosť od 01.01.2015), ktorá na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
výslovne vyžaduje súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako
podmienku vstupu. Hoci procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky

"živé" spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch, spravidla zákon stanovuje pravidlo o zachovaní
účinkov úkonov (ale aj plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Aj keď tomu tak nie je, ako v
danom prípade, keď zákonodarca nestanovil prechodné pravidlo riešiace časovú kolíziu oboch právnych
noriem,jetovyvoditeľnézústavnokonformnéhovýkladu odkazomnapožiadavkuprávnejistotyadôvery
subjektov práva v právo samotné. Pravidlo o zachovaní účinkov neúčinnej právnej úpravy sa musí

odvodiť od ústavných princípov legitímnych očakávaní, dôvery subjektov v právo, či z princípu ochrany
nadobudnutých práv. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právny štát. Do obsahu pojmu
právny štát nesporne patrí aj zákaz retroaktivity a ochrana nadobudnutých práv za predpokladu, že nový
právny predpis zhoršuje právne postavenie svojich adresátov alebo je objektívne spôsobilý zhoršiť toto
postavenie. Retroaktivitazavedenáprávnympredpisom,ktorýbyrušil,prípadnezhoršovalnadobudnuté

práva, je z hľadiska právnej istoty neprípustná (napríklad nález Ústavného súdu ČSFR sp. zn. PL. ÚS
78/92, nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 38/99, PL. US 16/95, uznesenie sp. zn. PL. ÚS 5/05). V
tejto súvislosti ústavný súd už vyslovil názor, že princíp právnej istoty ako komponent právneho štátu
znamená, že v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárna, bez adekvátneho verejného záujmu
zhoršená do budúcnosti právna pozícia jednotlivca, ako aj právny názor, podľa ktorého z pohľadu

prípadnej retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by
preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a "pro futuro") len zlepšovať
(PL. ÚS 38/99).

Vychádzajúc z uvedeného výkladu je odvolací súd toho názoru, že právne účinky vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ku ktorému došlo za už neúčinnej "starej" procesnoprávnej úpravy, zostávajú

zachované napriek tomu, že došlo k zmene právnej úpravy o podmienkach vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Vyplýva to z princípov ochrany nadobudnutých práva a dôvery subjektov práva v právosamotné odvodené od princípu právneho štátu, za súčasného konštatovania, že novou právnou úpravou
stanovené podmienky vstupu vedľajšieho účastníka zhoršujú právnu pozíciu vedľajšieho účastníka,
ktorý sa zúčastňuje konania popri odporcovi (výslovne stanovené podmienky jeho vstupu).

V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval poukazy
navrhovateľa v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa iných, avšak skutkovo a právne
obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v
Trenčíne viazaný nie je.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako vecne správny, za použ. ust. §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použ. § 142, ods. 1, § 151, ods.1 v spojitosti
s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ich náhradu nepriznal, keďže
tento náhradu trov konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .