Uznesenie – Zmenky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kmeťová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoZmenky

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/300/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212471
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713212471.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava., IČO: 36 864 421, proti žalovanému P. O., nar. XX. XX.
XXXX, Q. XX, XXX XX M. S., štátne občianstvo SR,v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 304,93 Eur s
prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/143/13-71 zo dňa 16. januára
2014, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/143/13-71 zo dňa 16. januára 2014 z r u š u j e a
vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

Žalobou zo dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 304,93 Eur s prísl. špecifikovaným ako zmluvné úroky vo výške 0,25% denne a zákonné
úroky vo výške 6% ročne. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11.12.2008. Návrh bol žalobcom podaný na vzorovom tlačive „A“
ako návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, k návrhu pripojil originál zmenky, výpis z
Obchodného registra na žalobcu, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, súčasne tiež uviedol, že
nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie. Súd prvého stupňa dňa v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia
doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu)na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom
pre odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal dňa 04.10.2013 s fixiou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, do
30 dní od doručenia tlačiva a ani následne sa k návrhu nevyjadril. Súd prvého stupňa vzhľadom na
možnosť iného právneho posúdenia veci považoval za potrebné v zmysle čl. 5 bod 1 v spojení s čl.
7 bod 1 písm. c Nariadenia nariadiť ústne pojednávanie, ktoré nariadil na 16.01.2014. Žalovaný sa na
nariadené pojednávanie nedostavil, súd prvého stupňa preto vec prejednal podľa § 101 ods. 2 OSP a
rozhodol v jeho neprítomnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcom predložená zmenka bola vystavená vo Zvolene dňa
11.12.2008 s textom „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne“, keď zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 554,93 Eur, dátum začiatku úročenia 25.07.2009 a je na nej uvedený aj
údaj - č. zmluvy: XXXXXXX. Súdu prvého stupňa je z jeho činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území celej Slovenskej
republiky, ako predmet činnosti má aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súdu je tiež známe,

že táto spoločnosť si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach. Súd prvého stupňa pripojil
spis OS Zvolen sp. zn. 22Er/1024/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti
žalovanému ako povinnému, o vymoženie pohľadávky v sume 504,93 Eur s prísl. a vykonal dokazovanie
aj listinnými dôkazmi, založenými v tomto spise s odôvodnením, že ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a následné posúdenie uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
dňa 11.02.2008 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, a to na predtlačenom formulári, súčasťou zmluvy boli aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých čl. 17 obsahoval dohodu o vyplnení zmenky. Súd zistil,
že v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, do ktorej s poukazom na čl. 17 VOP nebola
vypísaná zmenková suma a dátum úročenia. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmenka,
z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky a s
poukazom na § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia uvedenej zmluvy o úvere
vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa pri hodnotení zistených skutočností poukázal na ust. čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods.
1, § 5 ods. 1 a § 33 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zákon zmenkový a šekový, §52 ods. 1, ods. 3 a 4, 53 ods.
1, 2 a 3 a 5, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2009 a § 4 ods. 6
a 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa považoval v konaní za nesporné, že dňa 11.12.2008 žalovaný ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
pričom v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na VOP, ktoré
tvorili zadnú stranu zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú
považoval súd prvého stupňa aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto
konaní má povahu zabezpečovacej zmenky. S poukazom na § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení,
účinnom ku dňu uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o úvere, okresný súd vyhodnotil uvedenú zmluvu ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku
na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia bola max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalobcom predložená
zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, a veriteľ teda mohol prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku
na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalobca nepreukázal súdu,
aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky,
nebolo možné ustáliť, že zmenka bola vyplnená v súlade s § 4 bod 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. Pre
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keď súd prvého stupňa nemohol jednoznačne
posúdiť, či ním predložená zmenka bola vypísaná v súlade so zákonom, keďže žalobca ako prezentuje v
konaní a nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností, súd návrh žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

Súd prvého stupňa tiež uviedol, že hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné aj vzhľadom na
upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním
na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa považuje zmluvné
dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa, sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a s
poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval túto dohodu o vyplnení zmenky za
neplatnú. Dohoda umožňuje vystaviť povinnému zmenku, ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku jej úročenia, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré mu vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky podľa jeho vlastného uváženia.
Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky pri spotrebiteľskom vzťahu, ktoré mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým aj neplatnú podľa § 53 ods. 5,
resp. podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva
do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je v rozpore

s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Uvedené závery boli tiež dôvodom na zamietnutie
žalobcovho návrhu.

Súd prvého stupňa preto návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.
1 O. s. p. a úspešnému žalovanému, ktorý si v konaní žiadne trovy neuplatnil, náhradu trov konania
nepriznal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky
vyhovie v celom rozsahu. Žalobca namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj vydaním
napadnutého rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 („Nariadenie“), ktoré má všeobecnú pôsobnosť
a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalobca
tvrdil, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
podľa žalobcu splnené podmienky, keď pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach
rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov
konania len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Namietal tiež, že súd prvého stupňa
nevydal žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v súlade s ust.
§ 45 a nasl. OSP. Pokiaľ súd o nariadení pojednávania platne uznesením nerozhodol, toto sa nemohlo
podľa žalobcu uskutočniť a ak sa uskutočnilo, nemôžu byť výsledky použité pre meritórne rozhodnutie
súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Postupom súdu bolo podľa žalobcu porušené ust. § 167 a nasl. OSP. Žalobca
poukazoval na to, že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3, alebo
6 Nariadenia, súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o
pohľadávke. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal dokazovanie,
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná takéto dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj
iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod
nebol. Súd mohol v danej veci rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku,
ktorou jasne a zrozumiteľne dokázal svoje právo na priznanie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je
vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť.

Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný podľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa §
120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Pokiaľ tak súd prvého stupňa robil, ide z
jeho strany o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca tiež tvrdil, že súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej
a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojim konaním ju prakticky uznala. Súd prvého stupňa iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal dostatočný odklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd však žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov nevykonal
v prospech uplatnenej pohľadávky, podľa žalobcu teda neobjektívne podporil žalovanú, ktorá navyše

o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Takéto správanie súdu je podľa žalobcu v právnom štáte
neprijateľné, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca nesúhlasí ani s postupom súdu prvého stupňa v tom, že tento pri vydávaní rozhodnutie
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností (že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
uzatvorila zmluvu o úvere, že zmenka ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou a že
žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ), tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd si tieto podľa neho nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol, žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená v konaní je bez vád, ide o platnú zmenku, ktorá
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a podľa žalobcu predmet
sporu ignoroval. Predmetom konania je podľa žalobcu výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa to, že predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z
ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný tým menej tak môže činiť sám súd. Za určitých okolností je súce
prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, námietka však musí byť vznesená zo
strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval tak aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd
podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní, vedenom podľa Nariadenia vykonaná bez
návrhu.

Žalobca poukazoval na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku, kedy nie je
možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu
odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa žalobcu všetky zákonom predpísané náležitosti,
ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1 a podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte a dospel k záver, že odvolanie
je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného tiež nasledujúce skutočnosti: Návrhom na
uplatnenie pohľadávky, podaným na súd dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči
žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým s ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (Nariadenie). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval zmenkovú sumu vo výške 304,93 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 554,93 Eur od 25. 07. 2009 do 30. 05. 2010, čo predstavuje sumu
430,06 Eur, zo sumy 344,06 Eur od 31. 05. 2010 do 30. 08. 2010, čo predstavuje sumu 116,13 Eur, zo
sumy 294,06 Eur od 31. 08. 2010 do 28. 09. 2010, čo predstavuje sumu 32,98 Eur, zo sumy 244,06 Eur

od 29. 09. 2010 do 28. 06. 2011, čo predstavuje sumu 276,36 Eur, zo sumy 194,06 Eur od 29. 06. 2011
do 30. 08. 2011, čo predstavuje sume 55,90 Eur a zo sumy 144,06 Eur od 31. 08. 2011 do zaplatenia, 6%
ročný úrok zo zmenkovej sumy 554,93 Eur od 08.03.2010 do 30. 05. 2010, čo predstavuje sumu 7,68
Eur, zo sumy 344,06 Eur od 31.05.2010 do 30.08.2010, čo predstavuje sumu 7,66 Eur, zo sumy 294,06
Eur od 31.08.2010 do 28.09.2010, čo predstavuje sumu 2,17 Eur, zo sumy 244,06 Eur od 29.09.2010
do 28.06.2011, čo predstavuje sumu 18,22 Eur, zo sumy 194,06 Eur od 29. 06. 2011 do 30.08.2011, čo
predstavuje sumu 3,69 Eur a zo sumy 144,06 Eur od 31. 08. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,85 Eur a náhradu trov konania. Žalobca k návrhu pripojil originál
zmenky vystavenej dňa 11.12.2008 v Krupine na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 9,
811 09 Bratislava, žalovanou ako vystaviteľom. Žalovaná ako vystaviteľ je na zmenke označená menom
a priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenku vlastnoručne podpísala. Na zmenke je vyplnená
zmenková suma 16.717,82 Sk (554,93 Eur), zmenkový úrok 0,25% denne od 25.07.2009, ďalej údaje
„bez protestu“,“ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy 6115912.
Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. previedol
zmenku na rad žalobcu. Súd prvého stupňa doručil žalovanej tlačivo C v zmysle Nariadenia, rovnopis
návrhu, ako aj kópiu zmenky (žalovaný zásielku prevzal do vlastných rúk dňa 04.10.2013). Žalovaný
súdu tlačivo C, určené podľa Nariadenia na odpoveď, vyplnené nevrátil, ani sa inak k návrhu nevyjadril.
Súd prvého stupňa nariadil v tejto veci pojednávanie na 16. 01. 2014, na ktorom vec prejednal za
účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalobca trval na podanej žalobe, poukazoval na skutkové a právne
zdôvodnenie podľa návrhu.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento
prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ
túto povinnosť nemá.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa v konaní nepostupoval v súlade s Nariadením a príslušnými ustanoveniami OSP, upravujúcimi
dokazovanie, ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Nárok žalobcu je uplatnený podľa Nariadenia, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne
niektorá zo strán. Účastníci konania ústne pojednávanie nenavrhli, žalobca v tlačive A vyslovene uviedol,
že nenavrhuje nariadenie pojednávania, žalovaný sa k návrhu vôbec nevyjadril. Súd prvého stupňa
mal preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku, teda z nároku zo
zmenky a rozhodnúť bez pojednávania. Pokiaľ sa súd prvého stupňa napriek tomu rozhodol nariadiť
pojednávanie z dôvodu, že nárok uplatnený žalobcom ako nárok zo zmenky mienil posúdiť právne inak,
mal obom účastníkom konania zaručiť právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom a
na vyjadrenie sa k dokazovaniu, ktoré súd prvého stupňa vykonal oboznámením sa s exekučným spisom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 22Er/1024/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,

proti žalovanému ako povinnému. Postup súdu prvého stupňa, ktorý nariadil ústne pojednávanie bez
toho, aby to bol ktorýkoľvek z účastníkov konania navrhol, vykonal dokazovanie sám ex offo bez toho,
aby takéto dokazovanie navrhol niektorý z účastníkov konania a skúmal spotrebiteľský vzťah, právne
posúdenie ktorého nie je predmetom tohto konania, nie je podľa odvolacieho súdu správny. Ust. §
120 ods. 1 OSP síce umožňuje súdu vykonať aj iné dokazovanie než aké navrhujú účastníci konania,
pokiaľ to považuje za potrebné, takéto dokazovanie však vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré
účastníci v konaní uviedli. Súd však nemá nahrádzať vyjadrenia účastníkov konania.

Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmenka predložená žalobcom je
neplatným právnym úkonom, pretože bola vyplnené v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože presahovala maximálnu zmenkovú sumu v zmysle tohto zákonného
ustanovenia. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že pokiaľ aj Zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 6 v znení účinnom pre posúdenie tejto veci určoval pravidlá pre
vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa vtedy
platnej legislatívy prípustné, porušenie týchto pravidiel nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky.
V zmysle § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z. z. bolo možné zabezpečovaciu zmenku na spotrebiteľský úver
vyplniť len na sumu predstavujúcu maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, podľa §
4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedal veriteľ za
škodu vzniknutú spotrebiteľom, a to aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ak pôvodný veriteľ zo zmenky,
teda ten, na rad ktorého bola zabezpečovacia zmenka pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vystavená,
porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. a zmenku postúpil indosamentom
na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedal spotrebiteľovi za škodu, ktorá by mu týmto spôsobom vznikla.
Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako
cenného papiera. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu porušenia
zákonom stanovených pravidiel pri vyplnení zmenky je zmenka absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom.

Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu zo zmenky, pričom žalobca túto nadobudol
indosamentom.

Pri posudzovaní nároku žalobcu je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera,
posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky stanovené v § 75 a § 76 Zákona zmenkového a
šekového. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje posudzovanie platnosti
žalobcom predloženej zmenky podľa ustanovení Zákona zmenkového a šekového, zmenku však z
hľadiska splnenia zákonom stanovených náležitostí nevyhodnotil, z čoho je možné dospieť k názoru, že
súd prvého stupňa neposúdil zmenku ako neplatnú z dôvodu, že by táto nespĺňala náležitosti vlastnej
zmenky v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Vystavením platnej zmenky vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje
bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto pri predložení zmenky bude majiteľom
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.
Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý predstavuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom (vystaviteľ vlastnej
zmenky alebo príjemca zmenky cudzej), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi, tzv. regresnými
zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a na jeho preukázanie
preto stačí predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sú preto zhodné v
tom, že pre vystavenie platnej zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá (vystavenie
a forma cudzej zmenky je upravená v § 1 až 10 ZZŠ, zatiaľ čo základné náležitosti zmenky vlastnej
sú upravené v § 75 až 78 ZZŠ), na druhej strane však uplatnenie nárokov z platnej zmenky musí
byť jednoduché a rýchle. Aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky
v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Taká je úprava § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje
dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, ako aj § 17, ktorý v
prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky,
založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník

tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ,
ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou,
alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je
dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží
zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto
bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho
bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných
kauzálnych námietok dlžníka.

Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že úkony vykonávané v súvislosti so zmenkou
sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník
(prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje
inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať aj § 39 Občianskeho
zákonníka. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Posúdenie
kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v §
17 ZŠZ. Ako už bolo uvedené, žalovaná ako dlžník námietku v zmysle § 17 ZŠZ vôbec nevzniesla,
súd prvého stupňa preto nemal dôvod začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že
zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s niektorým z právnych predpisov.

Odvolací súd opakovane upozorňuje na ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou indosovanou, žalobca
ju nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, na
rad ktorého bola zmenka vystavená. Vlastná zmenka je cenným papierom, na ktorom vystaviteľ
zmenky sľubuje zaplatiť určitú peňažnú sumu majiteľovi zmenky, ktorým je v prvom rade remitent, teda
osoba na rad ktorej bola zmenka vystavená, ďalej sú to osoby, na ktoré bude zmenka prevedená.
Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Pokiaľ aj
pôvodne bola zmenka žalovaným vystavená ako tzv. zabezpečovacia zmenka v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky, preto aj dôvody, ktoré viedli k jej vystaveniu, nie sú z hľadiska posúdenia
nároku žalobcu ako indosatára právne relevantné. Voči poslednému majiteľovi zmenky, v tomto prípade
voči žalobcovi je možné vznášať aj kauzálne námietky, týkajúce sa vzťahu dlžníka s predchádzajúcim
majiteľom zmenky, avšak len za predpokladu splnenia podmienok, uvedených v cit. § 17 Zmenkového
zákona, teda len na základe námietok, ktoré uplatní a preukáže dlžník zo zmenky.

Žalobca pri uplatňovaní nárokov zo zmenky musí k návrhu pripojiť zmenku a pokiaľ súd vyhodnotí, že
zmenka je z hľadiska úpravy zákona zmenkového a šekového platná, žalobca nemusí preukazovať
žiadne iné skutočnosti. Iba pokiaľ by dlžník zo zmenky namietal, že dohoda o vyplnení zmenky bola od
počiatku neplatná, resp. že síce bola platná, ale veriteľ zo zmenky sa jej pri vyplnení nedržal, bude v
zmenkovom konaní povinný toto tvrdenie aj preukázať. Žalobca ako majiteľ zmenky teda nebol povinný
preukazovať, či zmenka bola vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, resp. v súlade s tým,
ako žalovaný splácal pôvodnému veriteľovi zo zmenky úver. Zmenku je možné prevádzať opakovane,
a pokiaľ si práva zo zmenky uplatňuje v poradí už ďalší majiteľ zmenky, nemá dôvod poznať okolnosti
pôvodného kauzálneho vzťahu medzi prvým majiteľom zmenky a jej vystaviteľom, často tieto okolnosti
ani objektívne nepozná. Dlžník zo zmenky je ten, kto pozná tieto okolnosti, a pokiaľ ich v konaní namieta,
nesie dôkazné bremeno, samozrejme za splnenia podmienok pre vznášanie kauzálnych námietok (čl.
1 § 10, § 17 ZZŠ). Záver súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože súd
nemohol jednoznačne posúdiť, či ním predložená zmenka bola vypísaná v súlade so zákonom, preto
nie je správny.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia
a nesprávne právne hodnotenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní procesne postupovať v zmysle Nariadenia a z hľadiska
hmotného práva bude postupovať pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu podľa príslušných
ustanovení Zákona zmenkového a šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo
sporových strán.

Podľa § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.