Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207229
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412207229.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinným: 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, C., 2/ P. A., nar.
XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, O., o vymoženie 18.727,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/988/2012-35 zo dňa 25.02.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods.2, 3 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, §§ 53 ods. 1; 879g Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že
spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným obsahuje

rozhodcovskú doložku vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 18, na základe ktorej
bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, a ktorý je vo veci
exekučným titulom.

Súd prvého stupňa mal za to, že sú tu splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,leborozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené a odporuje
dobrým mravom, a to tým, že rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, čí m je neprijateľná.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a zároveň prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom

pre výkon exekúcie. Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa
§ 45, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom
exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s končenou platnosťou priznané
v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať
iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd
tretej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský

rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd tretej inštancie. Takýto
výklad je neprípustný.Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní, tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského
rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia je potrebné mať na zreteli,
že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny
prieskum exekučného titulu a skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom
prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie
exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo

v rozpore s právnym poriadkom.

Odvolávajúc sa na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 oprávnený ďalej namietal, že z európskeho
práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel,
ale neuplatnil si ich.

Oprávnený tiež namietal, že právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované

len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ bola zmluva uzavretá pred
01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pre 01.01.2008 posudzovať podľa ustanovení
§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej, ako aj materiálnej stránke je potrebné
uviesť,žerozhodcovskýrozsudoksícenadobúdaúčinkyrozsudkusúdu,alezákonodarcaupravilpostup,

ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo
dobrým mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,

tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (rei iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči

všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať

patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcomzvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie

§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaníjepotrebnénaúčely§45zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej

právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinnými a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok, nie je v súlade so zákonom, lebo bol vydaný na
základe neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Súdexekúciuzastavívcelomrozsahu,prípadenevydápoverenienavykonanieexekúcie,akexekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných

ľudí nezaväzovali.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že zmluva bola uzavretá pred 01.01.2008, a preto na
ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že
táto odvolacia námietka je nedôvodná, lebo Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ustanovení §
53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto
okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených
pred 31. 12. 2007. Občiansky zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré
neprijateľné podmienky, charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky

zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti,išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.