Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2711205764.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava,IČO:35724803,zastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,proti
odporcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1.420,19 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Skalici, č. k. 3C/107/2011-77 zo dňa 15.
októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka (OZ.), Skutkovo
rozsudok odôvodnil tým, že súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že Všeobecná úverová

banka, a.s., uzatvorila s odporcom dňa 16.11.2004 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky. Predmetnou
zmluvou sa Všeobecná úverová banka, a. s. zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 35.000 Sk s
lehotou splatnosti 60 mesiacov a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť
úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 905,99 Sk. Súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi
účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru a to napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že

zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď bolo nepochybné, že
právny predchodca navrhovateľa je bankou, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov a z výsluchu odporcu vyplynulo, že požadoval poskytnúť úver nie na účely podnikateľské,
preto odporcu možno považovať za spotrebiteľa, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom bankovej

služby vo forme spotrebiteľského úveru, čo je vyjadrené v zmluve, obsahujúcej náležitosti podľa § 2
zákona č. 258/2001 Z.z. a okrem toho, vyplýva to aj zo Všeobecných obchodných podmienok, odkazom
na zákon o spotrebiteľských úveroch. Ide o typovú, formulárovú zmluvu, dojednávanú bankou vo
viacerých prípadoch rovnako. Súd skúmal, či spotrebiteľská zmluva nie je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Súd sa zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, po stránke formálnej a
vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v

čase jej uzavretia v písomnej forme, obsahujúcu niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č.
258/2001 Z.z. t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, iných poplatkov, meno a adresu spotrebiteľa,
ročnú percentuálnou mierov nákladov. Neobsahovala však v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 cit. zákona
výšku úrokov, čo má za následok, že ich navrhovateľ podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. nemôže požadovať, pričom podľa názoru súdu banke nič nebránilo, aby s náležitou odbornou
starostlivosťou uviedla konkrétnu výšku úroku, ak bola podľa zmluvy zverejnená v prevádzkových

priestoroch banky. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka, platného a účinnéhov čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko odporca, ako vyplynulo z jeho výpovede
nepoznal výšku úroku, ktorú mal povinnosť ako dlžník zaplatiť podľa ustanovení § 497 Obchodného
zákonníkaapodľa§2písm.b) zákonač.258/2001Z.z.,pričomspotrebiteľsanatrhuorientujeprivýbere

zmluvného partnera pre neho prijateľného najmä podľa úroku, ktorý má zaplatiť ako cenu peňazí za
poskytnuté finančné prostriedky. Úrok je tak pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre
jeho neurčitosť, právny úkon účastníkov je bez ohľadu na ich dohodu neplatný pre rozpor s ustanovením
§ 39 OZ a pre neurčitosť je zmluva o úvere v tejto časti v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere neplatná. Právo na plnenie možno priznať

iba z platného právneho úkonu a pre neplatnosť právneho úkonu ohľadom úroku súd návrh zamietol.
Ďalej súd vyvodil z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecnej úverovej banky, a. s. zo
dňa 02.12.2009, že je z neho zrejmé, že aktuálny zostatok žalovanej pohľadávky bol ku dňu 08.12.2006
vo výške 42.784,79 Sk /1.420,19 eur./ Súd mal zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006
preukázané, že VÚB a.s. postúpila ako postupca túto pohľadávku na žalobcu. Navrhovateľ si uplatnil
jednotlivé nároky tak, ako vyjadril v návrhu, to znamená že požadoval priznať z postúpených 1.420,19

eur na istine 1.049,30 eur / 31.611,12 Sk/, riadny úrok 270,87 eur /8.160,23 Sk, / úrok z omeškania 0,58
eur /17,47 Sk/, a ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 99,45 eur /2.996,03 Sk/, ktoré nároky bližšie
vôbecnezdôvodnil,priúrokochaúrokochzomeškanianeuviedoldĺžkučasu,odktoréhosamajúpočítať.
Súd už vyššie v odôvodnení uviedol, že úrok z úveru je jedným z podstatných znakov zmluvy o úvere.
Zmluva v časti úroku odporuje zákonu, je neplatná. Zmluvu o úvere súd posudzoval ako celok, ktorej

podstatnými náležitosťami sú určenie veriteľa a dlžníka, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky
a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť a zaplatiť úroky. Navrhovateľ, ako
je zrejmé z jeho návrhu nedostatočne špecifikoval nárokované si plnenia voči odporcovi tak, aby
mohol súd preskúmať právny nárok navrhovateľa na ním požadované plnenie na istine, na úroku a v
zistených súvislostiach prípadne preskúmať a rozhodnúť aj o „ostatnom príslušenstve a poplatkoch“.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania čiastočne v nároku na úrok podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
späť, avšak nebolo zrejmé, v akom rozsahu berie návrh späť, preto súd pre neurčitosť tohto úkonu
a nedeliteľnosť peňažného plnenia zo zmluvy o úvere musel súd celý návrh zamietnuť. Za daného
stavu súd nemohol preskúmať to, čo predstavuje nárokovateľnú istinu ako právom dovolené plnenie
a čo právom nedovolené plnenie, keďže aj banka ako veriteľ započítava dlžníkom poukázané plnenia

banke najprv na úroky, potom na poplatky za vedenie účtu či poplatky za upomienky a tým spôsobuje,
že sa istina neznižuje, hoci v zmysle § 566 ods. 2 OZ sa započítava zaplatená suma najprv na istinu a
potom na úroky, teda tak, ako je právom dovolené. Spôsob nedovoleného zaúčtovania časti zo splátok
je zrejmý z prehľadu platobnej histórie na úverovom účte odporcu, z ktorého však nemožno zistiť, akú
časť úroku banka zaúčtovala odporcovi v tej ktorej splátke, ktoré podľa prehľadu odporca banke uhradil.

Pre nemožnosť zistenia, v akom rozsahu sa na celkovej vymáhanej sume podieľajú právne dovolené
úroky, právne dovolená istina a v akom rozsahu sú právne dovolené „ostatné príslušenstvo a poplatky“
bolo dôvodné návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, pričom poukázal
na nesprávne právne posúdenie veci a na skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že ide o zmluvu o úvere
uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka Výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách navrhovateľ považoval za nesprávne, nakoľko podľa súdu by bolo
ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykladané tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom bez právneho významu

a to z toho dôvodu, že by sa týmto výkladom súdu umožňovalo aplikovať na všetky aspekty daného
vzťahu len ustanovenia Občianskeho zákonníka ako priaznivejšie pre spotrebiteľa. Takýmto výkladom
by v prípade, ak by bol jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, ostatné predpisy, mimo Občianskeho
zákonníka, na základe ktorých došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy zostali neúčinné, nakoľko by
sa aplikoval len Občiansky zákonník. Takéto chápanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách nebolo

úmyslom zákonodarcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na navrhovateľa vyčíslil postupca
dlžnú sumu vo výške 1.420,20 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.049,30 eur, riadneho úroku
vo výške 270,87 eur, úroku z omeškania vo výške 0,58 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo
výške 99,45 eur. K preukázaniu dlžnej sumy navrhovateľ predložil výpis z bankovej knihy s názvom
vyčíslenie pohľadávky z úveru, pričom tento listinný dôkaz je generovaný bankovým systémom, ktorý

je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Navrhovateľ súdu predložil aj prehľad
histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXX, z ktorého je zrejmý „život úveru“. Odvolateľ
zastáva názor, že v rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko navrhovateľ, resp. jeho právnypredchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol odporcovi úver, ktorý odporca nevrátil. Z
uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
odporcu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),preskúmalvecobsahomadôvodmipodaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p., po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.) a
zistil, že prvostupňový súd svojim postupom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil.

Prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.420,12 eur s
príslušenstvomodporcom,ktorápozostávalazistiny1.049,30eur,úroku270,87euraúrokuzomeškania
0,58 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 99,45 eur. Súd síce považoval zmluvu o poskytnutí
felxipôžičky, z ktorej navrhovateľ nárok na zaplatenie dlžnej sumy odvodzoval za platnú, ale návrh

zamietol, pretože navrhovateľ jednotlivé nároky nevedel bližšie zdôvodniť. Súdu tiež nebolo zrejmé, v
ktorej časti zobral navrhovateľ návrh späť.

Odvolací súd vyhodnotil uzavretú zmluvu o flexipôžičke dňa 16.11.2004 medzi VÚB a.s. a odporcom
ako platnú (v časti poskytnutej istiny) a ako spotrebiteľskú, napriek skutočnosti, že bola uzatvorená
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do

31.12.2007, teda v čase uzavretia zmluvy o flexipôžičke zo dňa 16.11.2004 , ktorá je upravená v
Obchodnom zákonníku (zmluva o úvere), táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ
nespadala. Je ale spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka
a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že

spotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvnil((jejednoznačnetypovouzmluvou).Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou
zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len a výlučne
na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru, že
všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať

i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V
čase uzatvorenia zmluvy o flexipôžičke bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom uvedená zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver musela byť uzavretá aj v súlade s
týmto osobitným zákonom popri Obchodnom zákonníku. VÚB a.s. bola osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri

uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Odporca pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho
považovať za spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že zmluvou
sa zaviazala poskytnúť právna predchodkyňa oprávnenej ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi

dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) z. č. 258/2001 Z. z., keď zároveň nebolo preukázané,
že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 z. č.
258/2001 Z. z., a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona. Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť

s názorom navrhovateľa, že nejde o zmluvu spotrebiteľskú.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy). Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej
formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných
náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v § 4 odseku 2. Musí

teda obsahovať okrem iného podľa písm. a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb). Z úverovej zmluvy založenej v spisevyplýva, že VÚB a.s. poskytla odporcovi úver 35.000 Sk (1.161,79 eur), ktorý mal odporca vrátiť v 60.
mesačných splátkach vo výške 905,99 (30,07 eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola určená
výškou 10,44, celkové náklady odporcu na poskytnutie úveru boli vypočítané sumou 57.509,40 Sk

(1.908,96 eur) a výška úrokov s poplatkami sumou 22.509,40 Sk (747,18 eur). V zmluve sú ďalej
uvedené poplatky platné ku dňu uzavretia zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru 750 Sk, poplatok za 1.
upomienku 300 Sk, poplatok za druhú upomienku 500 Sk, poplatok za vedenie úverového účtu 40 Sk,
poplatok za poistenie úveru 99 Sk. Z hore uvedeného vyplýva, že v úverovej zmluve zo dňa 16.11.2004
chýba podstatná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Následne mal potom aj súd prvého stupňa problém vyhodnotiť, koľko zo zaplatených splátok
úveru odporcom navrhovateľ, resp. VÚB a.s. odpočítala z poskytnutého úveru na istinu, koľko na úroky
a koľko na poplatky a nebolo možné posúdiť, či je výška žiadanej istiny, úroku a poplatkov správna.

Je pravdou, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky časť údajov požadovaných zákonom o spotrebiteľských
úveroch obsahuje, vyššie súd uviedol, ktorá podstatná časť zmluvy absentuje. Odvolací súd posudzujúc
tento právny úkon z hľadiska jeho platnosti však na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

zmluva je v časti úrokov a poplatkov absolútne neplatná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods.
1 OZ). Dôvod tejto neplatnosti zmluvy sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, ktorý možno oddeliť
od časti zmluvy, na základe ktorej bola poskytnutá istina (§ 41 OZ). Z časti zmluvy upravujúcej úroky a
poplatky nie je zrejmé, či vyčíslená výška úrokov s poplatkami v sume 22.509,40 Sk je vrátane poplatkov
v zmluve dole špecifikovaných, alebo bez nich a dole špecifikované poplatky (za poskytnutie úveru, za

1. upomienku, 2. upomienku, vedenie účtu, poistenie úveru) mal odporca zaplatiť navyše. Tiež nie je
zrejmé, či ide o jednorazové, alebo pravidelne sa opakujúce poplatky. V zmluve absentuje skutočnosť,
ako často bola banka oprávnená zasielať odporcovi upomienky (mesačne, štvrťročne, polročne) a tak si
mohla účtovať neprimerane vysoké poplatky za upomienky podľa vlastného uváženia. Zmluva odkazuje
na informácie o výške úrokovej sadzby na vývesky v banke. Vývesky však nie sú súčasťou zmluvy.

Uvedené nedostatky v zmluve podľa názoru odvolacieho súdu spôsobujú jej absolútnu neplatnosť pre
nezrozumiteľnosť a neurčitosť v časti „dohodnutých úrokov a poplatkov“. Zmluva je však platná v
ostatnej časti, kde sa účastníci zmluvy dohodli na poskytnutí istiny vo výške 1.161,79 eur a v tejto časti
nebol dôvod, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

Odvolací súd preto rozsudok súdu I. stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods.

2 vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní sa v prvom rade zaoberať späťvzatím návrhu
navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov, ktorý dispozitívny úkon navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadril na pojednávaní 23.11.2011 (č.l.30). Súd nemohol uviesť v rozsudku, že mu nie je
zrejmé, v ktorej časti berie navrhovateľ návrh späť, pretože právna zástupkyňa navrhovateľa bola

prítomná na pojednávaní. Ak súdu nebolo zrejmé, v ktorej časti berie navrhovateľ návrh späť, mal to
zisťovať. Podľa obsahu späťvzatia návrhu v časti, navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie
úroku, ktorý v návrhu špecifikoval sumou 270,87 eur, preto bolo povinnosťou súdu v tejto časti konanie
zastaviť a posúdiť, či sa tak stalo pred začatím pojednávania, resp. po otvorení pojednávania, čo by
malo vplyv na vrátenie časti súdneho poplatku. Dispozitívnym úkonom navrhovateľa je potrebné sa

zaoberať, pretože navrhovateľ určuje, čo bude predmetom sporu. Ak súd konanie v tejto časti nezastaví,
koná aj o veci (v tomto prípade o úroku), čo navrhovateľ nežiadal. V ďalšej časti prednesu právnej
zástupkyne navrhovateľa je požiadavka, aby „ho súd priznal v zákonnej výške“. Keďže zákon stanovuje
zákonnú výšku len úroku z omeškania, mal pravdepodobne právny zástupca navrhovateľa na mysli úrok
z omeškania. Súd bude teda zisťovať, čo navrhovateľ žiada priznať v zákonnej výške. Následne bude

súd prvého stupňa zisťovať, koľko splátok úveru a v akej výške odporca či už navrhovateľovi, alebo VÚB
a.s. zaplatil. Všetky tieto splátky v ich celej výške odpočíta od poskytnutej istiny a zvyšok dlžnej sumy
zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi. Súd tiež rozhodne o úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ
uplatnil vo výške 13% a jednorazovo 0,58 eur (vyplýva zo zákona bez toho aby bol dohodnutý).

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu

veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo
namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosťpreskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného
súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba zrušujúcim

rozhodnutím.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušené a vec
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania.

Senát prijal toto rozhodnutie počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.