Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306204172
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2306204172.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zast.
advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: E. A., nar. X. P. XXXX a
zomr. XX. F. XXXX, o vymoženie 511,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta zo dňa 29. novembra 2011 č. k. 7Er/339/2006-27, EX 638/2006 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie

p o t v r d z u j e .

N a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonanie opravy sídla oprávnenej v úvodnej časti napadnutého
uznesenia.

V časti vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách exekučného konania samostatnému uzneseniu napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku v bode I/ vyhlásil exekúciu vedenú súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 638/2006 za neprípustnú a na základe toho ju aj
zastavil a vo výroku v bode II/ vyslovil, že o trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným
uznesením. V časti zastavenia exekúcie rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 57 ods. 1
písm. g/, § 58 ods. 1 a § 240 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z., čiže Exekučného poriadku)
a poukazom na ustanovenia § 39 a § 574 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.).
Vecne mal za to, že primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe úverovej zmluvy č.

4191367 uzatvorenej dňa 20. januára 2005, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V tejto úverovej zmluve
povinný pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok vyplývajúci z
úverovej zmluvy tak, aby sa táto notárska zápisnica mohla stať vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že povinným udelené splnomocnenie advokátovi Mgr.
Tomášovi Kušnírovi je neplatné, keďže okolnosti, za ktorých bola notárska zápisnica spísaná sú v ostrom

rozporesustanoveniamitýkajúcimisazákladnýchpredpokladovzastúpenia.Záväzoktotižzapovinného
uznal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého splnomocnenie povinným akceptovateľné nie je, keďže toto bolo
udelené v čase, keď dlh povinného ešte neexitoval, nebola známa jeho výška a povinný sa tak dopredu
vzdal svojich práv. V poradí druhý výrok napadnutého uznesenia vyhradzujúci rozhodnutie o trovách
exekučného konania (správne exekúcie - pozn. odvolacieho súdu) samostatnému uzneseniu potom súd
prvéhostupňaneodôvodnilžiadnymustanovenímzákona,keďvpríslušnejčastiodôvodneniauznesenia

iba zopakoval obsah druhej vety jeho výroku.Protitomutouzneseniupodalalenoprávnenávčasodvolaniesnávrhomnazrušenieuznesenia(azjavne
i vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať).
Súdu prvého stupňa vytkla predovšetkým založenie jeho rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení

veci, majúc predovšetkým za to, že všeobecný súd ako exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je popretie splnomocnenia daného zákonom príslušnému notárovi, ktorý pri
spísaní notárskej zápisnice nezistil rozpor so zákonom. V danom prípade tak preskúmaniu právneho
vzťahu došlo už dvakrát, a to najprv pred notárom, ktorý nezistil rozpor plnomocenstva začleneného do

Zmluvy so zákonom, a druhýkrát pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (a
teda aj návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu) súdom, kde tento uznal exekučný titul za
súladný a následne aj vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolateľka má za to, že plnomocenstvo
(začlenené do Zmluvy) nie je možné považovať za neplatné, nakoľko povinný sa pri podpise Zmluvy
nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, ale len rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu
na osobu advokáta uvedeného v Zmluve. Takéto splnomocnenie príslušná právna úprava dovoľovala,

pričom jeho formulácia bola určitá a dlžník mohol toto aj kedykoľvek po uzatvorení zmluvy v zmysle
§ 33b O. z. odvolať, čo však neučinil. Exekučný titul - notárska zápisnica, bol vydaný v súlade s
právnym poriadkom a spĺňal všetky požadované náležitosti. Postup súdu prvého stupňa tak ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a môže mať pre veriteľa
nepriaznivé následky, pričom takýmto postupom dochádza aj k porušeniu princípu právnej istoty.

Povinný ani súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali, pričom súdny exekútor sa k odvolaniu odmietol
vyjadriť vecne, nakoľko posúdenie tejto otázky je podľa neho vo výlučnej kompetencii exekučného súdu.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú
vec (zastavenia exekúcie) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom

predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba považovať za správne. Súd prvého stupňa
si totiž otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu v exekúcii zodpovedal správne, svoje závery
podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne presvedčivo zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených
oprávnenou v odvolacom konaní na tom nemohla nič zmeniť.

Z pohľadu dôvodnosti rozhodnutia spôsobom vyplývajúcim z výroku I. napadnutého uznesenia potom
podstatným bolo, že súd prvého stupňa sa na dostatočnej argumentačnej úrovni vyporiadal s otázkou
akceptovateľnosti splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve účastníkov konania. Práve táto
otázka bola pritom z pohľadu udržateľnosti ďalšieho behu exekúcie v prejednávanej veci ťažiskovou,
keď tu platilo, že neplatné splnomocnenie obsiahnuté v úverovej zmluve malo za následok vznik

nespôsobilého exekučného titulu. Súd prvého stupňa si tak otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho
postupu v exekúcii zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne
presvedčivo zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom
nemohla nič zmeniť.

Predovšetkým totiž treba naďalej trvať na tom, že v praxi súdov musí platiť, že odobrenie exekúcie

je prípustné iba v prípade ak exekučný súd nezistí rozpor so zákonom u žiadnej z troch listín
súhrnne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie, a to 1) žiadosť o udelenie poverenia, 2)
návrh na vykonanie exekúcie a 3) exekučný titul. Pritom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy
(napr. zamietnutie žiadosti o poverenie či v tomto prípade aj zastavenie exekúcie) postačuje zistenie
príslušného nesúladu už i len u jednej z nich, kde je pritom z pohľadu výsledku konania pred exekučným

súdom nerozhodné či ide o žiadosť, návrh alebo titul. Exekučný súd tak nemôže rezignovať na možnosť
odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu ktorý odporuje zákonu a na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že v konaní už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie v ňom
uvedenej súdnej exekútorke, keďže existencia rozporu jednej z troch vyššie uvedených listín tu bola aj
v čase posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, keď tu k udeleniu poverenia došlo z dôvodu nie

dostatočného posúdenia veci, daného aj tým, že exekučný súd svoje rozhodovanie v rozhodnom čase(v roku 2006 - viď č. l. 9) nemohol oprieť o tak rozsiahlu judikatúru (nie len) slovenských súdov ako je
tomu v súčasnosti.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého

uznesenia odvolací súd ešte uvádza, že vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 E. p.). Ustanovenie
§ 41 ods. 2 E. p. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu.
Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas

plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ E.
p.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je
upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových
náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 E. p.. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie
povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej
zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom

Kušnírom, ktorého plná moc bola udelená povinným v predmetnej zmluve o úvere. Uvedená Zmluva
pritom bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z
čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom a na základe vlastného
uváženia, ale tento bol vopred určený oprávnenou. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného
(ak tu vôbec o zástupcovi možno hovoriť) v skutočnosti v danej veci nehájil jeho záujmy v súvislosti s

návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávnenej ako veriteľky. Záujmy takto
určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 O. z. a každý jeho
právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá tu má
byť exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 O. z. a notárska zápisnica z 1. septembra
2005 preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať

spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie
exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie exekúciu zastaviť.

Pri riadení sa týmito úvahami preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak v prejednávanej veci
exekúciu ako celok zastavil (otázka potreby súbežného vyhlásenia exekúcie za neprípustnú bola pritom
otázkou, ktorá spadá do roviny akademických diskusií na poli procesného purizmu) a odvolací súd preto

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
potvrdil.

Podľa § 251 ods. 4, 222 ods. 3 a § 164 O. s. p. však zároveň súdu prvého stupňa nariadil vykonanie
opravy zrejmej nesprávnosti v úvodnej časti napadnutého uznesenia, kam sa zrejme v dôsledku
nepostrehnutia okolnosti zmeny sídla oprávnenej (už od 17. novembra 2007, v tejto súv. por. i obsah

zápisu vo vložke č. 23636/B oddielu Sro obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I)
dostalo len niekdajšie (dnes a i v čase vydania napadnutého uznesenia už neaktuálne) sídlo.

Napokon podľa § 251 ods. 4 a § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a tiež podľa odseku 2 druhého
z tu spomenutých ustanovení muselo dôjsť k zrušeniu toho čiastkového výroku napadnutého
uznesenia, ktorým došlo k vyhradeniu rozhodnutia o trovách exekučného konania (správne „exekúcie“)

samostatnému uzneseniu, a k následnému vráteniu veci súdu prvého stupňa v takejto časti na ďalšie
konanie. Takéto rozhodnutie (predpokladané priamo ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p., resp. i odsekom
4 rovnakého ustanovenia pre tzv. sporové konanie) totiž zákon ustanovuje len ako výnimku z pravidla,
podľa ktorého o trovách konania sa rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§
151 ods. 1 O. s. p.). Použitie takejto výnimky je však podmienené zložitosťou prípadu (s príkladmým

výpočtom v ust. § 151 ods. 3 O. s. p., v čom by takáto zložitosť mohla spočívať), ktorú treba i riadne
odôvodniť. Práve to sa však v prejednávanej veci nestalo (na ujmu zachovania práva účastníkov konania
na spravodlivý proces vrátane práva na náležite odôvodnené súdne rozhodnutie) a daný tým bol nielen
zákonný dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (čo aj len sčasti), ale takto i presun povinnosti
rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania na súd prvého stupňa (ktorá povinnosť by tu však napokon

bola i vtedy, ak by dôvod odkladu rozhodnutia o trovách exekúcie skutočne jestvoval a bol i v uznesení
náležite vyargumentovaný, tu por. i § 224 ods. 3 a 4 O. s. p.).K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2001 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.