Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 21, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213370
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4412213370.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: D.. X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., C. XXXX/XX,
zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti odporkyni:
D.. F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., B. 8, zast. JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so
sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa a
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. 04. 2013 č. k. 16P/166/2012-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 979,88 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia
Mgr. Elene Szabóovej, advokátke so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,54 eura do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia Mgr. Elene Szabóovej, advokátke so sídlom Nové Zámky,
Hlavné námestie 7.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 302,25 eura na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 18. 09. 2012 č. k. 16P/166/2012-52 bola zrušená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni
určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 02. 2008 č. k. 5C/48/2007-85 s tým, že o

trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu aplikácie ust.
§ 150 ods. 1 OSP. Voči rozsudku č. k. 16P/166/2012-52 v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania podal
odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoP/69/2012-66 rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1, 3 a
§ 149 OSP a § 9, § 11 ods. 1 písm. a), § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
za poskytovanie právnych služieb dospel k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 58,69 eura ( prevzatie
veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 11. 07. 2012, dňa 18.
09. 2012, dňa 27. 01. 2010 ) a 1 úkon po 29,34 eura ( 1 za podanie odvolania vo veci trov konania ),
5 x 7,63 eura režijný paušál. Nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa nedoručila súdu vyčíslenie trov
odvolacieho konania, súd vychádzajúc z obsahu spisu jej priznal odmenu za jeden úkon- podanie
odvolania voči rozhodnutiu o trovách konania. Zdôraznil, že pri výpočte náhrady trov konania vychádzal

z tarifnej hodnoty podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko nie je splnená ani jedna z možností
ust. § 10 ods. 3 cit. vyhlášky, pričom ide o konanie, v ktorom nie je možné určiť hodnotu sporu. Priznanú
náhradu trov konania v celkovej výške 302,25 eura zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na účet
jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a zaviazania odporkyňu na náhradu trov konania vo výške 979,88 eura. Zároveň žiadal i náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 33,54 eura. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku trov

právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko výživné je plnením zásadne
peňažným, pričom i zrušenie výživného je sporom, ktorého predmet je možné oceniť peniazmi. Mal
za to, že základom pre výpočet odmeny za právne zastúpenie procesne úspešného navrhovateľa je
päťnásobok ročného výživného podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky. Poukázal na nesprávne odôvodnenie
súdu prvého stupňa, keď uviedol, že si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávajú z jedného úkonu

vo výške 237,34 eura. V tejto súvislosti zdôraznil, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo
výške 979,88 eura za 4 úkony ( prevzatie veci, podanie návrhu, 2 x zastupovanie na meritórnom
pojednávaní)po237,34euraa4x7,63eurarežijnýpaušál.Uzavrel,žesprávnahodnotatarifnejodmeny
za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 237,34 eura podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky a nie 1/13
výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky. Za nesprávne označil i rozhodnutie v časti
priznania náhrady trov odvolacieho konania, nakoľko súd mal v prípade nevyčíslenia trov z jeho strany

postupovať podľa § 151 ods. 2 OSP a napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný mu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať.

Toto uznesenie včas podaným odvolaním napadla i odporkyňa, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa nesprávne
právne vec posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol na dôvody hodné osobitného

zreteľa. V tejto súvislosti uviedla, že žiadna mimosúdna dohoda prípustná nie je a v prípade, keď
z plnenia vyživovacej povinnosti navrhovateľ má za to, že táto jeho povinnosť zanikla a pôvodne
bola určená súdnym rozhodnutím musí uplatniť písomný návrh na vyslovenie tejto rozhodnej právnej
skutočnosti. Argumentáciu navrhovateľa, že zapríčinila spor a nebola prístupná žiadnej dohode označila
za zavádzajúcu, nakoľko pre konštatáciu zániku vyživovacej povinnosti určenej súdnym rozhodnutím

je potrebné iniciovať povinným súdne konanie, ktorého výsledkom musí byť meritórne rozhodnutie.
Zdôraznila, že vznik predmetného sporu žiadnym spôsobom nezapríčinila, len do istej miery využila
svoje právo brániť sa návrhu vychádzajúc jednak z okolností nezávislých od svojej vôle, jednak z iných
objektívne daných skutočností. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadla v tom, že navrhovateľ okrem
plnenia si súdnym rozhodnutím určenej vyživovacej povinnosti dlhú dobu žiadnym iným spôsobom

neprejavoval záujem o tvorbu a udržanie jej životnej úrovne, nezaujímal sa o jej štúdium, nepomáhal jej
a pod. Záverom uviedla, že v prípade, ak nie sú splnené podmienky podľa § 150 OSP, základná sadzba
tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby sa má riadiť ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že ochotu a možnosť uzavrieť
súdnyzmierdeklarovaltakvsamotnomnávrhu,akoiopakovanevpriebehukonania,pričomsúdnyzmier

uzavretý byť nemohol, nakoľko s tým nesúhlasila odporkyňa. Odporkyňa nezmenila svoj názor i napriek
tomu, že stratila status plnoletého dieťaťa, ktoré sa sústavným štúdiom pripravuje na povolanie a vznikol
jejzákonnýnároknavlastnýpríjemvovýškenásobkuživotnéhominimaapresahujúciúroveňminimálnej
mzdy, pričom naďalej v priebehu konania trvala na tom, že je povinný prispievať na jej výživu. Mal za
to, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania nie je podstatný jeho postoj k tvorbe a udržaniu

životnej úrovne odporkyne. Tiež uviedol, že samotný príbuzenský vzťah pri nenaplnení ostaných kritérií
daných predovšetkým judikatúrou, nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania procesne plne
úspešnému účastníkovi.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolania bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

V prejednávanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 18. 06. 2012 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni určenej
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 02. 2008 č. k. 5C/48/2007-85 vo výške 3.400,-

Sk ( 112,86 eura ). Súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a rozsudkom zo dňa 18. 09. 2012
č. k. 16P/166/2012-52 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkomOkresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 02. 2008 č. k. 5C/48/2007-85, právoplatným dňa 01. 04. 2008,
počnúc dňom 03. 09. 2012. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v
časti, týkajúcej sa náhrady trov konania podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením zo

dňa 28. 12. 2012 č. k. 25CoP/69/2012-66 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej
sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. I napriek tomu, že vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí sa odvolací súd už zaoberal právnou analýzou aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP,
na ktorých záveroch naďalej zotrváva a duplicitne ich opakovať nebude, považuje za potrebné opätovne
zdôrazniť, že občianskoprávne konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, ktorá

sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo
bránenie práva, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej k žalobnému petitu. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti
predstavuje ustanovenie § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo
na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na

začatiekonania,prípadneustanovenie§150OSP,podľaktoréhosúdnáhradutrovkonaniacelkomalebo
sčasti nemusí priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom
konania alebo procesnej situácie a tiež sociálnym aspektom na strane povinného účastníka. Aplikácia
ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočnýcharakter.Preskúmavanýmuznesenímsúdprvéhostupňauložilodporkynipovinnosťzaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 302,25 eura na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní
od právoplatnosti uznesenia.

V danej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti voči odporkyni určenej rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 02. 2008 č. k.
5C/48/2007-85 vo výške 3.400,-Sk ( 112,86 eura ). Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 18. 09. 2012

č. k. 16P/166/2012-52 bolo návrhu navrhovateľa vo veci samej v plnom rozsahu vyhovené, ktorá časť
pre absenciu odvolania zo strany účastníkov nadobudla i právoplatnosť. Za danej procesnej situácie
takto platí, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech a je teda daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov
konania účastníkov pre postup podľa princípu zodpovednosti za výsledok konania v zmysle § 142 ods.
1 OSP, keď vo veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 143 a § 150 OSP. Správne preto súd

prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatnenie jeho práva. Ohľadom námietok odporkyne vo svojom odvolaní o možnosti aplikácie ust. §
150 OSP, odvolací súd poukazuje na právne aspekty, ktorými sa odvolací súd už zaoberal vo svojom
zrušujúcom uznesení zo dňa 28. 12. 2012 č. k. 25CoP/69/2012-66.

Pokiaľ však ide o výšku priznaných trov, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorým

pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb za nesprávny. V prípade
konania o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa totiž nejde o konanie, v ktorom nie je možné
určiť hodnotu sporu. Výživné je plnením zásadne peňažným, a teda i konanie o zrušenie vyživovacej
povinnosti je sporom, ktorého predmet je možné oceniť peniazmi. V takomto prípade je preto potrebné

pri výpočte tarifnej hodnoty vychádzať z ust. § 10 ods. 3 cit. vyhlášky, podľa ktorého, ak je predmetom
právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o
plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok
ročného plnenia.

Trovy prvostupňového konania navrhovateľa v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia,

ktorých spôsob určenia a výšku upravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Trovy právneho zastúpenia boli
reprezentovanéodmenouadvokátaza4úkonyprávnejslužby(prevzatieaprípravaveci,podanienávrhu
na súd, účasť na pojednávaní dňa 11. 07. 2012 a dňa 18. 09. 2012) pri tarifnej hodnote 3.400,-Sk ( 112,86
eura ) podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky. Tarifná hodnota sa určí ako päťnásobok ročného plnenia ( 112,86

x 12 x 5 ), t. j suma 6.771,60 eura. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z
tarifnej hodnoty potom činí sumu 237,34 eura ( § 10 ods. 1 cit. vyhlášky). Trovy právneho zastúpenia
boli ďalej reprezentované náhradou hotových výdavkov 4 x 7,63 eura režijný paušál. Súd prvého stupňa
nesprávne priznal navrhovateľovi odmenu za podanie odvolania vo veci trov konania vo výške 1/2, t.
j. 29,34 eura, nakoľko navrhovateľ si trovy za tento úkon neuplatnil (§ 151 ods. 1 v spojení s § 153ods. 2 OSP), na ktorú skutočnosť správne poukázal i navrhovateľ vo svojom odvolaní. Úhrnom tak
trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 979,88 eura. Odporkyňa je povinná zaplatiť trovy konania
právnemu zástupcovi navrhovateľa ( § 149 ods. 1 OSP ).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho
potvrdenie (§ 219) a ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( podanie odvolania ) vo výške 25,73 eura ( § 10 ods. 1,

§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 979,88 eura znížená o jednu
polovicu)anáhraduhotovýchvýdavkov1x7,81eura(§15a,§16ods.3cit.vyhl.).Priznanúnáhradutrov
odvolacieho konania v celkovej výške 33,54 eura je odporkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi
navrhovateľa ( § 149 ods. 1 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.