Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Michalovce

Judgement was issued by JUDr. Gabriel Štefanič

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713206653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7713206653.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobkyne I. Y., T.. XX.XX.XXXX,

H.V.XX,zastúpenejMgr.AnnouAngelovičovou,advokátkou,Slánska20A,PrečovprotižalovanejRapid
life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785, so sídlom Užhorodská 21, Košice, v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 26.04.2013 domáhala proti žalovanej zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C 3263/2012 z 19.01.2012. Návrh

odôvodnila tým, že rozhodcovský súd vydal rozhodnutie na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá
tvorila v rámci kontextu súčasť poistnej zmluvy. V rozhodcovskej doložke bolo dohodnuté, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami poistnej zmluvy s porušením, skončením či neplatnosťou poistnej zmluvy budú riešené
iba v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcovským súdom. Žalobkyňa namietala právomoc
rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zák. číslo
40/1964 Z. z. ako neurčitý právny úkon neplatná a zároveň je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa

oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto
zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka a teda žalobkyňa
popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej namietala, že bola porušená v jej prípade zásada rovnosti
účastníkov konania v zmysle § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. V súvislosti s novelou Exekučného
poriadku, konkrétne § 243d poukázala na § 372w O.s.p., nakoľko prechodné ustanovenia hovoria, že čo
sa týka úprav účinných od 01. januára 2015 konania začaté do 31.12.2014 sa ukončia podľa doterajších
predpisov a z uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobe vyhovel a vyššie uvedený rozhodcovský

rozsudok zrušil a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Podľa jej názoru však zásadnou skutočnosťou pre toto konanie bola
zmena právneho postavenia účastníkov konania v súvislosti s novelou § 243d Exekučného poriadku.
Uvedené ustanovenie je platné, účinné a účastníkov zaväzuje. Zákonodarca nielenže stanovil, že na
základe predmetných rozhodcovských rozhodnutí nie je možné viesť exekúciu, ale zároveň určil, a
to zákonnou normou, ktorá hovorí, že „ uvedené rozhodcovské rozhodnutia účastníkov nezaväzujú.“
Stratou záväznosti takéhoto rozhodnutia toto rozhodnutie stráca úplne všetky účinky vo vzťahu kžalobkyni a zaniká jej povinnosť na základe uvedeného rozhodnutia plniť. Rovnako zaniká oprávnenie
žalovaného takéto plnenie vyžadovať a zároveň ho aj prijať. Zákonodarca zároveň stanovil, že na
základe takéhoto rozhodnutia nie je možné viesť nútený výkon rozhodnutia. Strata záväznosti znamená

zároveň stratu právoplatnosti, preto na základe uvedeného toto súdne konanie stratilo svoj predmet
konania,keďžeajžalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkujemožnépodaťibavočirozhodcovskému
rozhodnutiu, ktoré účastníkov konania zaväzuje, resp. ukladá im nejaké reálne povinnosti. Ďalej uviedla,
žežalovanánepodalanazákladespornéhorozhodcovskéhorozsudkunávrhnazačatieexekúcieapreto
sa na toto rozhodcovské rozhodnutie vzťahuje ust. § 243d Exekučného poriadku a teda cieľ, ktorý bol

sledovanýžalobnýmnávrhomužnastal,atovdôsledkuprávezmenyprávnejúpravy.Navrhlažalobuako
nedôvodnú zamietnuť, nakoľko vyhovujúcim rozsudkom žalobkyňa nedokáže dosiahnuť iný výsledok
len ten, aký už nastal v dôsledku vyššie prijatej novely § 243d Exekučného poriadku. Tiež žiadala priznať
náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice číslo 2C 3263/2012 bolo zistené,

že na základe návrhu spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., bol dňa 19.01.2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní, proti ktorému v stanovenej lehote podala I. návrh na jeho
zrušenie na Okresnom súde Michalovce, ktorý bol doručený súdu 26.04.2013.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.Podľa§ 243d zák. č. 233/1995 Z. z., exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na

základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rozhodcovskom konaní bolo dňa 19.01.2012,
teda pred 01.01.2015 vydané rozhodnutie, ktoré zaväzovalo žalobkyňu na plnenie z poistnej zmluvy
v prospech žalovanej. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 15.04.2013, proti ktorému v zákonom

stanovenej 30-dňovej lehote podala žalobu o jeho zrušenie na tunajší súd.

Súd návrh žalobkyne zamietol, pretože povinnosť plniť podľa tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu
zanikla zo zákona.

Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku účinné od 1.1.2015 uvádza, že rozhodcovské rozsudky
vydané pred týmto dátumom a na základe ktorých nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie do
31.3.2015, účastníkov rozhodcovského konania nezaväzujú a po tejto lehote nie je možné na základe

takých rozhodnutí udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že bol vydaný pred 1.1.2015. Z lustrácie v databáze tunajšieho aj ostatných súdov vyplýva, že
proti žalobkyni Márii Kudrovčovej sa nevedú exekučné konania. Žalobkyňa preto nie je povinná splniť
povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 3263/2012.

Cieľom žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov zo strany povinných osôb je dosiahnuť zánik

povinnosti plniť z takého rozsudku, pretože právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu je exekučným titulom. Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku udáva, že pri splnení určitých
podmienok, čo je aj prípad žalobkyne, rozhodcovský rozsudok účastníkov nezaväzuje. Rozhodnutie,
ktoré nie je záväzné nemá žiadne právne účinky, preto dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia
neexistuje. Súd preto návrh žalobkyne zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Dôvody osobitného zreteľa súd videl v tom, že ani jeden z účastníkov nespôsobil legislatívnu zmenu
spočívajúcu v novele § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, že túto zmenu spôsobil zákonodarca a práve
v dôsledku tejto novely zanikol predmet tohto konania, keďže sledovaný cieľ uvedený v žalobe bol
dosiahnutý legislatívnou zmenou a preto nemohlo byť vo veci vydané súdne rozhodnutie v prospech

žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho

súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa

odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.