Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313208388
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313208388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, proti odporcovi: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. XXX/XX, právne zastúpený: Advokátska
kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, IČO: 36 863 203, o zaplatenie 2.117,25 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 6C/111/2013-41
zo dňa 17. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny
2.117,25 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.3.2010 do zaplatenia. Zároveň zaviazal
navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 238,39
Eur.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom dňa 25.10.2006 uzavreli zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky. Podľa
karty klienta je zjavná skutočnosť, že odporca pravidelne úver nesplácal, preto podaním zo dňa

28.1.2010 bol navrhovateľom vyzvaný na splatenie celého úveru v lehote 15 dní od doručenia tohto
podania. Z doručenky o doručovaní tejto zásielky vyplýva, že bola uložená dňa 2.2.2010 a takto bola
podľa navrhovateľa určená splatnosť celého úveru na deň 11.3.2010. Návrh na začatie konania v
tomto konaní bol podaný dňa 15.8.2013. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) premlčacia doba uplynula dňom 12.3.2013. Teda žalobný návrh bol podaný
po uplynutí premlčacej doby a z tohto dôvodu návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku. Zmluva o úvere je tzv.

absolútnym obchodom, čo znamená, že úprava Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) sa použije vždy,
ibaže niektorá otázka v ňom nie je upravená. ObZ upravuje premlčanie komplexne a súčasne úprava v
OZ nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Uvedené vyplýva aj z ust. § 266 ods. 5
ObZ. Právna úprava premlčania voči obidvom stranám musí pôsobiť rovnako. Ak by sa dĺžka premlčacej
doby mala riadiť tým, kto je dlžníkom (dodávateľ alebo spotrebiteľ), potom by sa medzi zmluvnýmistranami žiadna rovnováha nevytvorila. Zdanlivá výhoda použitia občianskoprávnej úpravy premlčania
oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhoda vtedy, ak dôjde napríklad k uznaniu dlhu dlžníkom.
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 3337/2010, Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012. Z ust. § 54 ods. 2 OZ v prospech spotrebiteľa sa v prípade pochybností
má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim pre aplikáciu
OZaleboObZ,čiosobouzaviazanouplniťnárokjespotrebiteľalebododávateľ.Súdmalpretovychádzať
zo 4-ročnej premlčacej doby. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať
trovy konania, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na konanie. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a o trovách konania podľa § 219 ods.

1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V preskúmavanej veci odporca vzniesol námietku premlčania. Premlčanie má pobádať oprávnený
subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných
orgánoch a aby tak do nekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom
inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti
práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť

námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
súdne priznať. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník
vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.

V súvislosti s posúdením premlčania nároku v danej veci odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že
uplatňovaný nárok navrhovateľa vychádza zo spotrebiteľského vzťahu, a v tejto súvislosti je potrebné
aplikovať aj ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) účinný od 01.05.2014, v zmysle ktorého orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských
zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to

vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej
úpravy.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 OZ o premlčaní. K zosplatneniu

celého dlhu došlo oznámením navrhovateľa zo dňa 28.1.2010. Odporca si uvedenú zásielku v odbernej
lehote neprevzal a navrhovateľovi sa nedoručená zásielka vrátila dňa 25.02.2010. V tomto oznámeníbol odporca vyzvaný zaplatiť celú pohľadávku do 15 dní od doručenia výzvy. Preto splatnosť celého
dlhu nastala dňa 11.3.2010, od tohto času začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
11.3.2013 (nie ako okresný súd nesprávne ustálil, že dňa 12.3.2013 s poukazom na ust. § 122 ods. 2 OZ,

kedy koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s
dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína).

Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril

aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie

poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o
trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1

O. s. p.. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.