Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206927
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214206927.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti odporcovi M. V., nar. X.XX.XXXX, bytom C., Ul. J.
E. XXXX/X, občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov v konaní zastúpený advokátom JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Bratislava, Dobrovičova
13, o zaplatenie 1305,34 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo
výške 138,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa10.4.2014domáhaluloženiapovinnostiodporcovizaplatiť
mu sumu 1305,34 EUR s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa
15.12.2009 zmluvu o revolvingovom úvere/ pôžička č. 8400025666, kde bol chválený úver vo výške
1029,01 Eur na 30 mesiacov , kde RPMN bolo dohodnuté na 68,43 %. Dodal, že listom zo dňa 5.4.2010
oznámil odporcovi zosplatnenie úveru a teda uplynutím 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa
splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa na pojednávanie
nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd pojednával v

ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Odporca ako účastník konania uviedol, že zmluvu podpísal, nevie však koľko a kedy uhradil. Stále sa
zdržiava v mieste svojho bydliska. Úver dostal na účet. Je bez zamestnania, bez podpory, býva u rodičov,
ktorí mu pomáhajú, vyživovaciu povinnosť nemá.

Vedľajší účastník na strane odporcu dňa 12.2.2015 súdu oznámil, že nárok navrhovateľa je
premlčaný, vzniesol námietku premlčania, dodal, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise - zmluvou zo dňa 15.12.2009, úverovými zmluvnými podmienkami,
splátkovým kalendárom a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného

dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy zo dňa 15.12.2009 vyhotovenej na štandardnom, formulárovom tlačive navrhovateľa, kde sú
uvedené aj úverové zmluvné podmienky vyplýva, že odporcovi bol schválený úver vo výške 1029,01
Eur na dobu 30 mesiacov.

Listom zo dňa 5.4.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi zosplatnenie úveru a teda to, že uplynutím 15
dní od doručenia tohto oznámenia stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne
vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
odporkyňa má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok titulom

revolvingového úveru, ktorý odporkyni poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého v
zmluve. Zmluva o revolvingovom úvere musí obsahovať v zmysle § 4 ods. 1,3 zák. o spotrebiteľských
úveroch okrem všeobecných náležitostí najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, cenu poskytnutej služby, adresu predávajúceho, spotrebiteľa, RPMN, výpočet nákladov, ktoré
neboli zahrnuté do výpočtu RPMN, sankcie za porušenie zmluvy ako i práva a povinnosti spotrebiteľa

podľa § 7 cit. zákona. V zmluve o úvere je RPMN uvedené ako 68,87, predpokladaná RPMN je uvedené
ako 58,73%, teda nie je jasný a jednoznačný údaj o RPMN.

Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák.,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto

ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodnéustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007) účinného od 1.6.2014:

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Splatnosť úveru bola dňa 9.4.2010 - dátum uloženia zásielky + 15 dní, t.j. 24.4.2010, navrhovateľ si

mohol do 3 rokov túto pohľadávku uplatniť, teda posledný deň na uplatnenie nároku bol deň 24.4.2013,
navrhovateľ však návrh podal až dňa 10.4.2014. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne
oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva ( nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby

neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zásada

úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom je závislé od konkrétnej okolnosti veci.

Odporca mal vo veci plný úspech, avšak neuplatnil si žiadne trovy konania.

Vedľajší účastník vo veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť,
či sa dal v konaní zastúpiť právnym zástupcom je na jeho voľbe. Medzi trovy konania podľa § 137

O.s.p. patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu. Samotná skutočnosť, že úkony, ktoré urobil právny zástupca vedľajšieho účastníka
mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo
zastúpené právnym zástupcom. Vzhľadom na uvedené súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania sumou 138,90 Eur podľa § 10 ods. 1,2 a § 14 ods.

1 písm. a, b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a to :

-za prevzatie veci vychádzajúc z uplatnenej istiny 1305,34 Eur, podľa § 14 ods. 1 psím. a) sumu 61,41
Eur

-za písomné vyjadrenie podľa § 14 ods. 1 písm. b) 61,41 Eur-režijný paušál k 2 úkonom právnej služby po 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 t.j. 16,08 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.