Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/94/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201145
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013201145.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka v právnej veci navrhovateľky: J. R.,
bytom I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného
dôchodku, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2013, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/56/2013-35 zo dňa 25. marca 2014,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/56/2013-35 zo dňa
25. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla
2013, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods.4 a 6, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) znížila navrhovateľke od
22. mája 2013 sumu invalidného dôchodku na sumu 131,30 Eur mesačne s odôvodnením, že pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. marca 2013 je 60 % .

Súd po preskúmaní veci podľa § 250l ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je
dôvodný.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 21.
mája 2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % na následky ťažkého
úrazu, ktorý navrhovateľka utrpela 25. apríla 2006 v dôsledku zranenia motorovým vozidlom. Ako
následok ťažkého úrazu bola u navrhovateľky prítomná porucha krčných a lumbalných medzistavcových
platničiek a stav po obojstrannej zlomenine predkolenia s následným rozvojom obojstrannej gonartrózy
a osteochondrózy. Od novembra 2009 bola navrhovateľka evidovaná a liečená na onkológii pre
adenokarcinóm hrubého čreva a pre toto ochorenie bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
75 % od 1. januára 2010. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 14. marca 2013 posudkový lekár
konštatoval, že podľa posledného onkologického nálezu z 29. novembra 2012 je stav dlhodobo
stabilizovaný, v dôsledku čoho podmieňuje priznanie 50 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Pre ortopedické ochorenia ako dôsledok ťažkého úrazu, posudkový lekár navýšil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. S týmto záverom súhlasil posudkový

lekár sociálneho poistenia, ústredie, pracovisko Košice, ktorý vyhotovil posudok pre účely súdneho
konania, a to opakovane aj na základe časovo aktuálnejších lekárskych správ z odborných vyšetrení,
ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní. Konštatoval, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie
onkologického charakteru ostáva nezmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50 %, novodoložené lekárske správy síce konštatovali nové ochorenie syndrómu karpálneho tunela
vľavo s miernym funkčným postihom, ale toto ochorenie nemá zásadný význam pre posudkové účely.

Navrhovateľka podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Uviedla, že ju hospitalizovali na
neurologickom oddelení a chodí na rehabilitáciu, a že dodatočne posiela správu z neurologického
oddelenia. Ďalej uviedla, že invalidný dôchodok jej bol určený a týkal sa úrazu, pričom za nádor jej
nezvýšili dôchodok, ale iba percentá k invalidite.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správne. Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené.

Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia
je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely
správneho, ako aj súdneho konania.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených
v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili.

Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť
preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy
je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané
navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za
nedôvodné.

Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje
odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a
vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, zhodne s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu,
že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne, ktorým bol
navrhovateľke podľa § 73, § 112 ods.4 a 6, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. od 22. mája 2013
znížený invalidný dôchodok na sumu 131,30 Eur mesačne.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 - 8 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov
zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Predmetom prvostupňového ako i odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu odporkyne, ktorým bola navrhovateľke znížená suma invalidného dôchodku.

V uvedenej právnej veci najvyšší súd zistil, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, ktorého výsledok je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 14.
marca 2013. Posudkový lekár pobočky v posudku uviedol, že navrhovateľka je od novembra 2009
evidovaná a liečená na onkológii pre adenokarcinóm hrubého čreva v štádiu II.A. V januári 2010
mala prevedenú hemikolektómiu vpravo. Po onkologickej stránke je podľa posledného onkologického
nálezu zo dňa 29. novembra 2012 stav dlhodobo stabilizovaný, čo podmieňuje priznanie 50 % miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka navštevuje ortopedickú ambulanciu
pre obojstrannú gonartrózu I. - II. št. výraznejšiu vpravo, léziu LCA pravého kolena a obojstrannú
koxartrózu I. - II. št. Je tiež liečená na neurologickej ambulancii pre derzopatiu a léziu tibiálneho nervu.
Pre tieto diagnózy, ktoré znižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky, posudkový lekár navýšil mieru
poklesu o 50 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový
lekár dňom prejednania dňa 14. marca 2013.

Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 12. augusta 2013. V posudku
konštatoval, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou so 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pre poúrazové zmeny z roku 2006, keď bola zrazená motorovým vozidlom a došlo k
polytraume. Dňa 25. marca 2010 bola v pobočke Sociálnej poisťovne v Trebišove zmenená percentuálna

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zhubný nádor čreva v onkologickej liečbe
na 75 % s dátumom vzniku od 1. januára 2010 podľa § 293ax. Podľa doložených odborných lekárskych
nálezov, onkologický nález je bez známok recidívy, stabilizovaný, zlepšený, podmieňujúci priznanie už
len 50 % - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly X., oddiel C, položka
4. písm. c). Pre poúrazové postihnutie s pohybovým obmedzením posudkový lekár navýšil rozhodujúce
zdravotné postihnutie o 10 % na celkovú maximálnu 60 % - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

Následne si súd zadovážil posudok od posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko
Košice, ktorý novodoložené dokumenty a lekárske správy vyhodnotil v posudku zo dňa 27. januára
2014. Konštatoval, že z týchto lekárskych nálezov vyplýva novodiagnostikované ochorenie syndrómu
karpálneho tunela vľavo s miernym funkčným postihom, ktorý z posudkového hľadiska je málo
významný. Ostatné diagnostické závery a z nich vyplývajúce funkčné postihnutia z hľadiska dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by boli posudkovo významnejšie
a zdôvodňovali by zmenu pôvodne stanovenej 60 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Konštatoval, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor čreva je stanovená 50
%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s navýšením o 10 % pre iné zdravotné
postihnutie týkajúce sa pohybového ústrojenstva na základe degeneratívnych zmien.

Navrhovateľka spolu s podaným odvolaním predložila súdu lekárske nálezy a to Lekársku správu zo dňa
4. apríla 2014, prepúšťaciu správu z Nemocnice s poliklinikou Trebišov, a.s. z hospitalizácie v dňoch od
2. apríla 2014 do 7. apríla 2014 a Lekársku správu - nález zo dňa 19. mája 2014.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať
zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho
konania.

Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje
odvolací súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka v správnom konaní
nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Medzi závermi posudkov (lekárskych správ
posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 14. marca 2013, 12. augusta 2013 a 27. januára
2014) neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Uvádzané
zdravotné problémy navrhovateľky uvádzané v opravnom prostriedku nebolo možné zohľadniť, nakoľko
tieto boli známe pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi a vyplývajú
z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o trvaní ďalšej invalidity
navrhovateľky a určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky
po podaní nových lekárskych správ.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade
zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho
poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného
dôchodku.

Súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu ako i jeho právnym zdôvodnením. Námietky
navrhovateľky neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jeho zhoršeniu, môže
navrhovateľka opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.