Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/90/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200023
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4014200023.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka, v právnej veci navrhovateľa: Z.
M., bytom J. M., E. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o
starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/4/2014-18
zo dňa 24. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/4/2014-18 zo dňa 24.
marca 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. novembra 2013 číslo
XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z. z.") v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 2501 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný.

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný od 1.
apríla 1999 podľa zákona č. 73/1988 Zb. Od 1. júla 2002 sa výsluhový príspevok podľa § 124 zákona
č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, považuje za výsluhový dôchodok.
Výsluhový príspevok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný, sa naďalej považuje iba za výsluhový dôchodok.
Výsluhový dôchodok podľa § 26 a nasledujúce zákona č. 114/1998 Z. z. ani podľa § 38 a nasledujúce
zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol. Ustanovenie § 26a zákona č. 100/1988 Zb. s účinnosťou
od 1. júla 1999 upravuje podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok policajta a bolo prijaté v
nadväznosti od 1. júla 2003, vzhľadom na zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov. Jeho použitie je možné v prípade, ak policajt mal priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 114/1998 Z. z. alebo mu nárok na výsluhovú dávku nevznikol. Nie je možné jeho použitie v prípade
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. O dávkach dôchodkového
zabezpečenia policajtov rozhoduje príslušný orgán Ministerstva vnútra SR.

Z pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, súd zistil, že
navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998
Z. z. od 1. apríla 1999 v sume 12.623,- Sk. Tento sa od 1. júla 2002 podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Keďže navrhovateľ získal
najmenej 25 rokov zamestnania a v službe najmenej 20 rokov v 1. kategórii funkcií, vznikol mu nárok
na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
t.j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. a o tejto dávke v zmysle § 142 ods. 4 písm. b/ zákona
č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra SR.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinný pred 1. januárom 2004, bol všeobecným
predpisom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na policajtov. Až od 1. júla 2002 došlo
k čiastočnému vylúčeniu policajtov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, a to na
účely výsluhového zabezpečenia, ale iba za dobu ich služby v policajnom zbore. Keďže výsluhový
dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR a odporkyňa nikdy
nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je
daná právomoc rozhodnúť ani za ďalšie doby zamestnania. Rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok
je daná právomoc útvarom Ministerstva vnútra SR.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru
rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Názor krajského súdu v
súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. je podľa neho v rozpore
s právnym stavom ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok, pretože žiadosť o priznanie starobného
dôchodku bola podaná za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na ustanovenie § 184 ods. 1, § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a
opakovane na to, že práve samotné konanie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo začaté
podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku a to za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.

Taktiež poukázal na ustanovenie § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene sa doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa od
1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ustanovenia § 13 až 145 zákona č.
100/1988 Zb. a § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Teda v
čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku ustanovenia zákona č. 328/2002 Zb. vylučovali
použitie ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. a to jeho procesných aj hmotnoprávnych
ustanovení.

Podľa jeho názoru každé konanie je možné začať až doručením podania, z ktorého musí vyplývať, akej
veci sa týka, kto je účastníkom konania a čo sa v konečnom dôsledku navrhuje. Konanie o žiadosti
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku nezačalo za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., ale až
za účinnosti zákona č. 461/203 Zb. Orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR v súčasnej
dobe nie je vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žiadosti navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku.

Následne navrhovateľ uviedol, že odvádzané poistné na dôchodkové zabezpečenie a to nielen za dobu
trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bolo vyberané, či už Národnou poisťovňou
a následne Sociálnou poisťovňou, pričom nikdy nebolo odvádzané a ani po zriadení osobitného účtu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nebolo odvedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR,
z ktorého sú vyplácané dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom
na to, že poistné na dôchodkové zabezpečenie nebolo odvádzané a ani odvedené na osobitný účet
Ministerstva vnútra SR, žiadne skutočnosti nebránia odporkyni, ako verejnoprávnej inštitúcii, ktorá
disponuje aj s navrhovateľovým poistným odvádzaným na dôchodkové zabezpečenie, aby rozhodla o
žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na starobný dôchodok a o nároku na jeho výplatu, avšak iba
za dobu dôchodkového poistenia, ktorá nebola zhodnotená pre nárok na príspevok za službu a jeho

výšku, tzn., že je v súčasnej dobe oprávnená posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na
starobný dôchodok a nároku na jeho výplatu.

Navrhovateľ taktiež nesúhlasil s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, podľa ktorého sa
výsluhový príspevok iba za výsluhový dôchodok považuje, ale naďalej zostáva výsluhovým príspevkom.
V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2002 a to na to,
že z dôvodovej správy vyplýva: „Konštituuje sa sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú službu v
Policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Zbore väzenskej
a justičnej stráže, Železničnej polícii, v Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky a v ozbrojených silách,
predovšetkým tých, ktoré túto službu vykonávajú profesionálne. Sociálne zabezpečenie policajtov a
profesionálnych vojakov bude pozostávať z nemocenského zabezpečenia z úrazového zabezpečenia,
z výsluhového zabezpečenia a zo služieb.''

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. je tak komplexne riešená problematika sociálneho
zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu službu v Policajnom zbore.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správne. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené.
Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého
náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne. Dôchodkové dávky
navrhovateľa boli posúdené správne na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho
sa v evidencii Sociálnej poisťovne a v súlade s platnou právnou úpravou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu odporkyne č XXX XXX XXXX X zo dňa 11. novembra 2013, ktorým bola
navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ako vyplynulo z predloženého administratívneho spisu ako i súdneho spisu podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-33.550-13/2013-VZ zo 17. septembra 2013,
navrhovateľovi bol od 1. apríla 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1999 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície. Od 1. júla 2002 sa výsluhový príspevok, podľa § 124 zákona
č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok.

Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej
služby od 10. októbra 1966 do 26. septembra 1968 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru od 2. marca 1972 do 31. marca 1999 v I. kategórii funkcii.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení príslušník Policajného
zboru má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55
rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do 1. kategórie funkcii. Pretože navrhovateľ
získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v 1. kategórii funkcií, vznikol
mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku, 20. apríla 2002, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.

328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých
nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Ak
poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pred 1. júlom 2002 podľa právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného i v rozsudku sp. zn. 9So/103/2011 z 26. septembra
2012 v súlade s § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. aplikácia § 132, § 133 a §175
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nie je dotknutá, ak zamestnanie vykonávané po
vzniku nároku na starobný dôchodok netrvalo do 31. decembra 2003, a z tohto dôvodu nie je možné
aplikovať § 261 ods. 1 zákona. Ustanovenie § 261 ods. 1 zákona je možné aplikovať na poistencov,
ktorí splnili podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a boli po vzniku nároku
na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní k 31. decembru 2003 a nepoberali starobný dôchodok,
invalidný dôchodok alebo ich časť. Starobný dôchodok sa určí aj podľa tohto zákona a táto suma nesmie
byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy
dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov. Zákon č. 328/2002 Z z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik
nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už
raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto
nároku vylučujú. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991
Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. O dobe zamestnania získanej vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) je príslušný rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Námietky navrhovateľa neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.

Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.