Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 15
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:15.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti
žalovanémuM.O.,bytomZ.,A.XX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkaObčianskehozdruženiaslovenských
spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom
v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 421,41 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 25.04.2014 č.k. 15C/42/2014-85 v spojení s opravným
uznesením z 21.10.2014 č.k. 15C/42/2014-107 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v spojení s opravným uznesením.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 37,92,- Eur
a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Jozefovi Kempovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 75,38 Eur.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný
vzťah, na základe ktorého žalobca schválil žalovanému revolvingový úver. V dôsledku porušenia
povinnosti zo strany žalovaného sa záväzok stal podľa úverových podmienok splatným. Na túto

skutočnosť bol žalovaný upozornený listom zo dňa 06.08.2009, keď žalovaný mal uhradiť sumu
neuhradených splátok vo výške žalovanej sumy dňa 28.02.2010. Tento deň bol teda poskytnutý úver
zosplatnený. Aj keď podľa súdu prvého stupňa v predmetnom právnom vzťahu je množstvo nejasností
a nepresností a bolo by na mieste vec rozhodovať s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky,
keď pri poskytnutom úvere 1.659,83 Eur žalovaný už uhradil žalobcovi 3.266,99 Eur, súd prvého stupňa
sa zaoberal prednostne námietkou premlčania zaplateného nároku, ktorú vzniesol vedľajší účastník na
strane žalovaného. Všeobecná premlčacia doba je 3-ročná a začiatok jej plynutia nastáva dňom, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto veci mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde po zosplatnení
celého úveru, teda po 28.02.2010. V deň začatia konania, a to 28.08.2013, už premlčacia lehota
uplynula. Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu žalobcu, ktorý dôvodil, že vec je v otázke premlčania
potrebné posudzovať podľa ustanovení vhodného zákonníka, pretože v prospech spotrebiteľa sa vprípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy a nie právna úprava. Neprihliadol ani na to, že
žalobca si svoj nárok uplatnil už v rozhodcovskom konaní, avšak na základe vydaného rozsudku
rozhodcovského súdu nemohla byť vykonaná exekúcia, pretože Okresný súd Humenné v konaní sp.

zn. 10Er/563/2012 zamietol návrh na vydanie poverenia pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Žalobu
preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, alternatívne

navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca namieta zákonnosť a správnosť postupu súdu, ktorý pri posúdení námietky premlčania
vychádzal z 3-ročnej premlčacej lehoty. Z rozsudku sa nedá zistiť, na základe čoho súd aplikoval
občianskoprávnu úpravu premlčania, čo z rozsudku robí nepreskúmateľné rozhodnutie. Úprava
premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto sa
malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci súd nespravil a preto

rozhodol nezákonne. Zdôrazňuje, že právna úprava premlčania voči obom stranám právneho vzťahu
musí pôsobiť rovnako. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim pre aplikáciu Obchodného zákonníka alebo
Občianskeho zákonníka či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Práve len v
situácii, ak by sa dĺžka premlčacej doby mala riadiť tým, kto je dlžníkom, potom by sa medzi zmluvnými
stranami žiadna rovnováha nevytvorila. Zdanlivá výhoda použitia občianskoprávnej úpravy premlčania

oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhodná vtedy, ak dôjde napríklad k uznaniu dlhu dlžníkom.
Teda ak je spotrebiteľ dlžníkom zo zmluvného vzťahu, podľa predpisov občianskeho práva je v takom
prípade premlčacia doba 10 rokov, ale podľa obchodnoprávnych predpisov je jej dĺžka 4 roky. Žalobca
preto namietal, že konajúci súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného
nároku. Súd mal vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby, to neurobil a preto jeho rozhodnutie neobstojí.

Nárok uplatnený žalobou premlčaný nie je. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Tvrdí, že nie je možné na základe § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať
zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, lebo ten
vo veci samej úspech alebo neúspech nemal. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším
účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti jeho

postupu a zneužívanie § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom
uplatnenia náhrady trov konania. Tvrdí tiež, že údajne náklady na zastúpenie občianskeho združenia
advokátom v žiadnom prípade nepredstavujú účelne vynaložené trovy. V zmysle týchto dôvodov navrhol
žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Vedľajší účastník vystupujúci v tomto konaní na strane žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok

ako vecne správny potvrdil. Má za to, že v predmetnom konaní je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Zdôrazňuje, že vzťah založený na zmluve medzi
žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský vzťah. Bolo preukázané v tomto konaní, že predmetná zmluva
patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle § 52 a nasl. OZ. Nesúhlasí ani s tým, že v danej veci je
aplikované ustanovenie o premlčaní v zmysle Obchodného zákonníka pre žalovaného ako spotrebiteľa

výhodnejšie. Obchodnoprávnu reguláciu uvedeného záväzkového vzťahu je vo všeobecnosti nutné
hodnotiť ako nevýhodnú pre spotrebiteľa, čo je zrejmé nie len pokiaľ ide o premlčanie, ale aj napríklad
dojednanie zmluvnej pokuty alebo pri započítaní plnenia peňažného záväzku. Poukazuje tiež na to,
že súd prvého stupňa rozhodol opravným spôsobom aj o trovách konania účastníkov a vedľajšieho
účastníka. Žalobca sa v odvolaní snaží o presadenie diskriminačnej zásady, podľa ktorej vedľajší

účastník nemá mať právo na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom žalobca si bez akýchkoľvek
pochybností uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, napriek tomu, že predmetom
jeho podnikateľskej činnosti je aj činnosť podnikateľských, organizačných aj ekonomických poradcov.
Žalobca je poradcom, mal by byť teda aj odborne spôsobilý na pojednávanie jednoduchých návrhov na
vydanie platobných rozkazov.

Odvolací súd preskúmal napadnutým rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad
vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal beznariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené
nie je.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne

právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 30.10.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy uvedené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi účastníkmi konania bola dňa 30.10.2006 uzatvorená
zmluva o revolvingovom úvere, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,83 Eur) a žalovaný
sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach po 2.778 Sk (92,21 Eur). RPMN za úver bola stanovená
rozsahom 72,0 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy predstavoval 1.500 Sk (49,80 Eur).

Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním stanovených splátok žalobca zosplatnil dlh ku
dňu 06.08.2009 s tým, že žalovaný mal uhradiť neuhradené splátky do 28.02.2010. Najneskôr od tohto
obdobia začala plynúť 3-ročná premlčacia doba určená v § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že jej
koniec by pripadol na 28.02.2013. Žaloba zo strany žalobcu však bola doručená súdu prvého stupňa až
dňa 20.08.2013 a teda po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby, ktorú súd prvého stupňa vo veci

správne aplikoval po tom, čo vedľajší účastník a aj žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku a to všetko aj s poukazom na existenciu § 5b zákona č. 250/2007 Zb. v znení platnom od
01.05.2014.

Podstatnou pre posúdenie predmetnej veci bola aplikácia premlčacej lehoty podľa Občianskeho
zákonníka, ktorú zvolil súd prvého stupňa a tento postup bol z jeho strany aj riadne zdôvodnený.

Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to
znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere § 54
ods. 1 OZ predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a
teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Tieto
právnepredpisytedazaručujúprednostnúaplikáciutýchvspotrebiteľskomprávnomvzťahu,ktorésúpre

spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia
spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu v tom zmysle, že v skutočnosti najmä pri uznaní záväzku
a v ďalších prípadoch je obchodnoprávna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia. Je bez
právneho významu aj poukaz na to, že v Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z jeho

ustanovení sa na právny vzťah účastníkov spotrebiteľského charakteru nemôžu použiť (§ 340a ods. 4,
§ 350b ods. 5, § 369c) alebo ktoré upravujú obmedzenia pre ich použitie (§ 369 ods. 3 Obchodného
zákonníka). Nie je právne významné, že úprava premlčania k týmto ustanoveniam nepatrí, pretože
aplikácia § 52 a § 54 OZ dáva priestor na použitie občianskoprávnych predpisov aj v otázke premlčania.

Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka.
Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní vzniklo žalovanému právo na náhradu trov, avšak tieto

trovy uplatnené neboli a vedľajší účastník má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny
právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc a to v závislosti od výsledku konania o veci samej. Je
potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je
zrejmé z § 93 ods. 4 O.s.p., pričom tento právny predpis v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. Vedľajší účastník

v konaní dôvodne namietal uplatnený nárok zo strany žalobcu a opodstatnene bránil žalovaného pred
požiadavkami žalobcu, ktoré uplatňoval v rozpore s hmotným právom, čo sa prejavilo aj v rozhodnutí
o veci samej. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv
spotrebiteľa a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov
Smernice Rady 93/13/EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu
trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Podľa zásady úspechu v odvolacom konaní
patrí náhrada trov aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si ich uplatňuje za jeden úkon právnej pomoci a to

vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu listom z 24.07.2014. Za tento úkon právnej pomoci patrí právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena vo výške 29,88 Eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Zb. v
znení neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál v sume 8,04 Eur (§ 16
ods. 3 citovanej Vyhlášky) a celková výška trov odvolacieho konania tak dosahuje sumu 37,92 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.