Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219502
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113219502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. B. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XXXX/X, zastúpený JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom so sídlom Z., L.
XX, proti odporcovi: Slovenský rybársky zväz, so sídlom Žilina, A. Kmeťa 20, IČO: 00 178 209, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 6Cpr/4/2013-130 zo dňa 14.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú odporcom listom zo dňa 22.04.2013. O trovách
konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov nepriznal.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. §§ 17, 59, 61, 63, 74, 77 a 237 Zákonníka
práce, keď konštatoval, že predmetnú výpoveď, či po obsahovej alebo formálnej stránke, nemožno
hodnotiť ako neplatnú, pretože odporca splnil všetky podmienky vyplývajúce z príslušných ustanovení
Zákonníka práce. Je zrejmé, že odporca vykonal organizačnú zmenu s účinnosťou od 15.04.2013,
keď zrušil funkčné miesto vedúceho odboru správy majetku Sekretariátu rady SRZ. K uvedenej zmene
pristúpil odporca z dôvodu nepriaznivého hospodárskeho výsledku Rady SRZ, a tým nutnej redukcie

výdavkov na činnosť sekretariátu Rady. Odbor správy majetku zaradil pod vedúceho ekonomického
odboru, funkčné miesto vedúceho odboru správy majetku sekretariátu zrušil a vytvorené bolo miesto
odborného referenta, ktoré bolo navrhovateľovi ponúknuté, avšak o takéto miesto neprejavil záujem.
Dňa 22.04.2013 doručil odporca navrhovateľovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru s odkazom na
ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom pracovný pomer mal skončiť uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty dňa 31.07.2013. Výpoveď bola dňa 08.04.2013 vopred prerokovaná so zástupcami
zamestnancov.

Rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 151 ods. 1 v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, podal odvolanie
navrhovateľ. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou
nadbytočnosti pracovníka, nakoľko necelé dva mesiace pred zrušením predmetného funkčnéhomiesta, uzavrel pracovnú zmluvu s novým pracovníkom, pánom U.. Neskúmal obsah pracovnej
náplne novoprijatého pracovníka, či nie je totožný s obsahom pracovnej náplne, ktorú vykonával
navrhovateľ. Prvostupňový súd sa nezaoberal ani otázkou uzavretia novej pracovnej zmluvy a jej

obsahovej náplne. Svedka X. hodnotil prvostupňový súd ako nevierohodného z dôvodu, že sa jedná
o bývalého spolupracovníka navrhovateľa a že sa stretli a oboznámil sa s obsahom zápisnice z
predchádzajúceho pojednávania. Takéto zdôvodnenie je povrchné a nedostačujúce. Súd neprihliadal
na tú časť výpovede, keď uviedol, že ho mal navštíviť Ing. X., ktorý sa pýtal na možnosti vykonania
organizačnej zmeny, čo mu pripadalo ako účelové, aby legálnym spôsobom bolo umožnené odporcovi

navrhovateľa prepustiť. Zrušenie funkčného miesta navrhovateľa, prijatie nového zamestnanca, zmena
jeho funkcie, uzavretie novej pracovnej zmluvy s náplňou práce, ktorú predtým vykonával navrhovateľ,
boli účelovými opatreniami odporcu, obchádzaním zákona s cieľom ukončiť, čo aj nelegálne, pracovný
pomer s navrhovateľom. Žiadal preto napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom

súdu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom a z preskúmavaného rozsudku mal i odvolací
súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, keď odporcovi ako zamestnávateľovi vyčítal, že nepreukázal zrealizovanie organizačnej

zmeny, túto pred prijatím neprerokoval so zástupcami zamestnancov, naopak na výkon jeho práce
bol prijatý zamestnanec U., z čoho vyplýva, že navrhovateľ nebol pre odporcu ako zamestnávateľa
nadbytočný a absentovala príčinná súvislosť medzi tvrdenou organizačnou zmenou a výpoveďou pre
nadbytočnosť navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že
navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2006 (od 01.01.2007) ako

vedúci odboru správy majetku. Prezídium Rady SRZ na zasadnutí konanom dňa 06.04.2013 odsúhlasilo
od 15.04.2013 organizačnú zmenu spočívajúcu v zrušení funkčného miesta, vedúci odboru správy
majetku. Vytvorené bolo miesto referenta na tomto odbore, ktoré bolo ponúknuté navrhovateľovi, o
ktoré však neprejavil záujem. Počas práceneschopnosti navrhovateľa na jeho zastupovanie bol prijatý
pracovník U., ktorý následne od 16.04.2013 bol zaradený podľa pracovnej zmluvy na vykonávanie

prác odborný referent na správe majetku. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2013, dňa
30.08.2013 však od 01.09.2013 bol dohodnutý pracovný pomer s tým istým druhom práce na dobu
neurčitú.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti postupoval prvostupňový súd správne, keď s prihliadnutím na
obranu odporcu skúmal, či tento dôvodne ukončil pracovný pomer s navrhovateľom v zmysle § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce z dôvodu jeho nadbytočnosti. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie
a vyvodil z neho i správny právny záver, keď pri skúmaní, či boli splnené formálne a obsahové náležitosti
tohto právneho úkonu, nezistil porušenie povinnosti odporcu ako zamestnávateľa pri daní výpovede, čo
bymalozanásledokneplatnosťtohtoprávnehoúkonu.Prvostupňovýsúdsasovšetkýmiskutočnosťami,
uvedenými navrhovateľom, z ktorých vyvodzoval neplatnosť výpovede, vysporiadal a svoje právne

závery riadnym spôsobom s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v rozsudku zdôvodnil. Pokiaľ išlo o
skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.).

Pretože vo svojom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne dôkazy alebo tvrdenie, s ktorými by sa

neoboznámilanevysporiadalprvostupňovýsúd,odvolacísúdrozsudokprvostupňovéhosúduakovecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 151 ods. 1 O.s.p., resp. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a odporca si náhradu trov neuplatnil.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.