Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221372
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513221372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzana Mališovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimír Kán, advokát,
sosídlomAdvokátskakanceláriaECKER-KÁN&partners,Nám.M.Benku9,Bratislava,protiodporcovi:
J. J., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXXX/X, B., o zaplatenie 50,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 43C/132/2014 - 17, zo dňa 4. augusta
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
istiny 50,50 eura a odporcovi nepriznal náhradu trov.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa dňa 25.
3. 2011 na linke č. 83 a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne § 9 písm. b/, § 12 ods. 4, 5, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z., § 52 ods. 1, 3, 4, §
108, § 760 a § 772 prvá veta Obč. zák., § 2 písm. a/, b/, i/ a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a čl. 6 (bod
3) Prepravného poriadku MHD v Bratislave. Svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že predmetný
spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto musel ex offo prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia

práva navrhovateľa z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť mu bránila priznať plnenie navrhovateľovi
voči odporcovi ako spotrebiteľovi. Prvostupňový súd uviedol, že zákon č. 168/1996 Z. z.
explicitne neupravuje premlčanie nároku dopravcu na cestovné a na sankčnú úhradu a preto je potrebné
otázku premlčania tohto nároku posúdiť na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením je § 108
Obč. zák., v zmysle ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia doba jeden rok. Súd prvého stupňa
vyvodil záver, že jednoročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho potom, kedy odporca cestoval v dopravnom
prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (26. 3. 2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ
podaťnávrhnasúdpreporušenieprepravnéhoporiadku zostranyodporcustým,žeplynutiepremlčacej
lehoty skončilo dňa 26. 3. 2012. Pretože navrhovateľ podal predmetný návrh až dňa 18. 6. 2013, teda
po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, návrh s poukazom na § 108 Obč. zák. z dôvodu premlčania
nároku zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,50 eura, resp. aby ho zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci tým, že

súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Namietal, že problematiku premlčania s ohľadom na jeho aplikáciu v súdnom konaní upravuje
predovšetkým ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zák., kde je jednoznačne ustanovené, že na premlčanie
má súd prihliadnuť len na námietku dlžníka. V predmetnom prípade nebolo zo strany súdu prvého stupňa
možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia § 5b, a to z dôvodu

absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany navrhovateľa bol
na príslušný súd podaný predo dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. pred dňom
1. 5. 2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je
preto v zmysle vyššie uvedeného neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty ako jedného zo
základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky. Uviedol, že čl. VIII. zákona č. 102/2014
Z. z. došlo k novelizácii zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa však zákonodarca nezaoberal otázkou

prechodných ustanovení, ktorých predmetom by bola aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 102/2014 Z.
z.sohľadomnasúdnekonaniazačatépredúčinnosťoupredmetnejnovely.Vzhľadomnatútoskutočnosť
sú pravidlá postupu v takomto prípade jednoznačne dané v právnej teórii, a tiež sú vymedzené aj
platnými ústavnými princípmi. Zdôraznil, že je nevyhnutné aplikovať všeobecne platné pravidlo pri
zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom.

Toto pravidlo určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu,
sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom,
za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. Keďže v novele zákona o
ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne
konania začaté pred dátumom účinnosti predmetnej novely chýbajú, bol súd prvého stupňa v konaní

začatom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 2. 5. 2013, doručeného súdu prvého
stupňadňa18.6.2013,t.j.preddátumomnadobudnutiaúčinnostinovelyzákonaoochranespotrebiteľa,
povinný postupovať podľa doterajších predpisov a teda postupovať v zmysle ustanovenia § 100 ods.
1 Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. Táto námietka však zo strany
dlžníka vznesená nebola. V súvislosti s otázkou aplikovania jednoročnej premlčacej lehoty poukázal

na skutočnosť, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu za nepreukázanie sa cestovným
lístkom vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z. z. a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Mal za to, že Občiansky
zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, pričom v zmysle legislatívy
platnej a účinnej do 1. 5. 2014 súd prihliadne na premlčanie iba za predpokladu, že dlžník vznesie

námietku premlčania a súčasne sa premlčania dovolá, preto súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O. s.
p., vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.

p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2. 5. 2013 domáhal zaplatenia cestovného a úhrady pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona
č. 168/1996 Z. z., prepravného poriadku a tarify navrhovateľa. Domáhal sa tak práv z prepravy, keď

ako právo na zaplatenie cestovného, tak aj právo na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom majú svoj právny základ v porušení zmluvy o preprave uzavretej v zmysle § 760
Obč. zák. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy pritom určujú v súlade s § 772 Obč. zák. osobitné
predpisy, najmä prepravný poriadok navrhovateľa (upravujúci výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom) a jeho tarifa.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou premlčania v zmysle § 108 Obč. zák., podľa ktorého sa
práva z prepravy premlčujú za jeden rok. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo
dňa25.3.2011vyplýva,ževuvedenýdeňcestovalodporcabezcestovnéholístkanalinkeč.83;zároveň
bol vyzvaný na zaplatenie 50,50 eura; uvedeným dňom tak mohlo byť právo navrhovateľa na zaplatenie
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom uplatnené prvý raz. Nakoľko návrh
na začatie konania bol podaný až dňa 18. 6. 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej

premlčacej doby, keď po prihliadnutí na premlčanie z úradnej povinnosti aj bez návrhu v zmysle ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z., súd prvého stupňa vyhodnotil navrhovateľom uplatnený nárok ako premlčaný
s odôvodnením, že predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu
nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Námietka navrhovateľa
ohľadom potreby rozdielneho posudzovania premlčania práva na zaplatenie cestovného a práva na

zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom nie je dôvodná práve s poukazom
na uvedené uplatnenie práv z prepravy ako pri práve na zaplatenie cestovného, tak aj pri práve na
zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Ako právo na zaplatenie cestovného,
tak aj právo na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom sa premlčujú v zmysle
§ 108 Obč. zák. za jeden rok. Na odvolaciu námietku, že s prihliadnutím na absenciu prechodných

ustanovení vzťahujúcich sa na ustanovenie § 5b, bol súd prvého stupňa povinný v konaniach začatých
pred dátumom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 102/2014 Z. z., postupovať podľa
doterajšíchpredpisovapostupovaťvzmysleustanovenia§100ods.1Obč.zák.,kedysúdnapremlčanie
prihliadne len na námietku dlžníka, odvolací súd poukazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Bratislave k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré prijal na svojom

rokovaní dňa 5. 2. 2015, z ktorého senáty občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave v
zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci zjednoteného výkladu vychádzajú. V
predmetnom stanovisku, ktoré bolo prijaté k otázke výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vo veciach
navrhovateľa, ktoré dopadá aj na prejednávanú vec, bol prijatý záver, že ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. účinné od 1. 5. 2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou,

t. j. aj na konania začaté pred 1. 5. 2014. V odôvodnení je osobitne akceptovaný právny názor, podľa
ktoréhonapriektomu,žesamotnépremlčaniemáhmotnoprávnycharakter,procesnápovahacitovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä
procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu
ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z

úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný
postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné
ustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupujepodľaprávnehostavu
účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie
§ 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre

účinnosťou zákona.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že si navrhovateľ návrhom na začatie konania
uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a že odporca má v konaní postavenie spotrebiteľa, odvolací súd
uvádza, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v
Prepravnom poriadku MHD v Bratislave, ktorý upravuje základné prepravné podmienky pre jednotlivé

druhy dopravy, a tým dopĺňa všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorého
zverejnenie a prístupnosť dopravca zabezpečuje v predajniach cestovných lístkov, v sídle dopravcu, na
webovom sídle www.dpb.sk , na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky
alebo v samotnom dopravnom prostriedku, je pre cestujúceho verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že aj keď sa cestujúci môže s prepravným

poriadkom oboznámiť, nemôže jeho obsah ovplyvniť. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlades pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv, zmluvu o preprave osôb v prejednávanej veci
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zák., v ktorej je odporca spotrebiteľom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §

219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.