Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/362/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241485
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112241485.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:
W.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X., právne zastúpený: spoločnosť ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36864455, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36613843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2010-6759 zo dňa 23.10.2012

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 262,51 Eur
právnemu zástupcovi navrhovateľa ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa jeho názoru
rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a procesným pochybeniam, čím sú podľa jeho názoru
naplnené dôvody na zrušenie tohto rozsudku. Namietal aj platnosť rozhodcovskej zmluvy na základe
zákona č. 244/2002 Z.z.

Rozhodcovský súd z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov porušil zákon č. 244/2002 Z.z.
Nestotožnil sa s vyjadrením NS SR Cdo/245/2010, podľa ktorého úprava obsiahnutá v zákone o
rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu.Naopakrozhodcovskýsúdsapriklonilaodvolalpriposudzovaníplatnostirozhodcovskejzmluvy
k rôznym zahraničným právnym normám.
V tomto prípade nie je v žiadnom zmluvnom dokumente medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľnou,

a.s., ktorý navrhovateľ podpísal, žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka ani iná platná
doložka, ktorá by bola v súlade s Obč. zákonníkom, zákonom č. 244/2002.
Rozhodcovský súd nesprávne hodnotil dôkazy, dospel k chybnému záveru.
Navyše bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože mu neboli
doručené listinné dôkazy.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu navrhovateľa a žiadal tento v plnom rozsahu zamietnuť.
Poukázal na to, že navrhovateľ dňa 8.1.2004 uzatvoril dohodu o ručení so Slovenskou sporiteľňou.
Navrhovateľ v dohode vyhlásil, že sa oboznámil okrem iného so všeobecnými obchodnými podmienkami
Slovenskej sporiteľne, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Právny predchodca odporcu, t.j. Slovenská
sporiteľňa si v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky splnil svoju povinnosť a navrhovateľovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložil

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Taktiež je toho názoru, že rozhodcovský súd postupoval
a rozhodoval v zmysle slovenského právneho poriadku. Bol to navrhovateľ, ktorý počas celéhorozhodcovského konania nespochybnil jeho kompetencie ani tento súd nenamietal. Bez ohľadu na to,
či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte zmluvy alebo v obchodných podmienkach,
ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej

doložky vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie predmetnej
zmluvy. Odporca mal kedykoľvek možnosť podať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu.
Ďalej odporca zastával ten názor, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku založené na ust. 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ako odvolacie konanie ale ako

mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. vypočul ich
právnych zástupcov, oboznámil sa podrobne s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2010-6759 zo
dňa 23.10.2012, pripojením spisovým materiálom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie a zistil nasledovné:

Navrhovateľ sa domáhal svojím návrhom zrušenia citovaného rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuajnapojednávanízotrvalnasvojompísomnomadoplnenom
návrhu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že to bol navrhovateľ, ktorý podpísal dohodu o ručení so Slovenskou
sporiteľňou,kedysámvyhlásil,žesa oboznámilisovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamipôvodného
navrhovateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy. Ďalej zotrval na svojich písomných podaniach a písomných
vyjadreniach.

Súd konkrétny prípad posudzoval na základe zákona č. 244/2002 Z.z., t.j. Zákona o rozhodcovskom
konaní. Ďalej vychádzal z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka, ako aj z ust. Smernice Rady EÚ
93/2013/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd predovšetkým poukazuje na nasledovné skutočnosti, ktoré v končenom dôsledku viedli tunajší súd

k vyhoveniu návrhu navrhovateľa.

Ako hlavný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku videl súd porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Účastníci zmluvného vzťahu, t.j. navrhovateľ a
právny predchodca odporcu Slovenská sporiteľňa neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu osobitnou formou

a rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo
všeobecných obchodných podmienkach, a to konkrétne na str. 25 bod. 18. všeobecných obchodných
podmienok v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2003 a dodatku č. 2 zo dňa 30.9.2003.
Samotná dohoda o ručení, ktorú podpísal odporca, však neobsahuje žiadnu doložku o rozhodcovskom
súde. Ako to už bolo konštatované, toto je obsiahnuté len vo všeobecných podmienkach. V danom

prípadejenepochybné,čosatýkavšeobecnýchpodmienok,ideoformulár,ktorýžalobcanemámožnosť
ovplyvniť, nemohol individuálne dohodnúť alebo zmeniť. Tieto všeobecné podmienky síce tvoria súčasť
dohody o ručení, avšak sú popisované len vo všeobecných podmienkach.
Pre navrhovateľa to znamenalo, že rozhodcovskú doložku nemohol osobitne vyjednať a nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými dojednanými podmienkami zmluvy. Navrhovateľ mohol túto len,

ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým dohodnutým podmienkam vrátane rozhodcovskej
doložky. V konkrétnom prípade buď by podpísal dohodu o ručení, avšak nemohol vyjednať zmenu vo
všeobecných obchodných podmienkach, čo sa týka konkrétne rozhodcovskej doložky, lebo táto tvorila
súčasť podpísanej dohody. Podľa súdu táto doložka spôsobuje hrubú intenzitu nepomeru v právach a
povinnostiach zmluvných strán, čo je hlboko v rozpore nielen s ust. Obč. zákonníka, ale aj v rozpore

s ust. Smernice Rady EÚ 93/2013 EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Absolútne je neplatná zmluvná podmienka v tomto prípade rozhodcovská doložka, keď
navrhovateľ nemohol osobitne vyjednať, či pristúpi na takúto rozhodcovskú doložku, alebo či sa podrobí
inej forme riešenia sporov vyplývajúcich s dohody o ručení. Samotné dojednanie rozhodcovskej doložky
a následne konanie pred rozhodcom vedú vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá

ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 Obč. zákonníka.

Podľa cit. ust. § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranamisú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V tomto konkrétnom prípade zo samotného písomného podania navrhovateľa, ako aj z prednesu
jeho právneho zástupcu nepochybne vyplynulo, že skutočne, pokým podpisoval navrhovateľ dohodu
o doručení, nemohol zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá vo
všeobecných obchodných podmienkach v tom čase Slovenskej sporiteľne, ako odporcu. Všeobecné
obchodné podmienky boli mu predložené, boli vopred naformulované.

Čo sa týka námietky odporcu k podanému návrhu, ktorý uvádzal, že ochrana spotrebiteľa bola do
Obč. zákonníka subsumovaná až po 1.1.2008 a zmluvný vzťah vznikol ešte pred 1.1.2008, na tomto
mieste súd poukazuje a dáva do pozornosti aj rozhodnutie NS SR 5Cdo/221/2011. Z tohto rozhodnutia
nepochybne vyplýva, že i napriek tomu, že ochrana spotrebiteľa bola podrobnejšie rozpracovaná v
Obč. zákonníku až po 1.1.2008, rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považoval za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v §-e 53 ods. 1/ O.z., ktorý bol
účinný v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, teda pred januárom 2008.

Podľa§53ods.1Obč.zákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ďalej dáva súd do pozornosti, že v tomto konkrétnom prípade, znova na to súd poukazuje, nie je v
žiadnom zmluvnom dokumente medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu Slovenskou
sporiteľňou žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka ani iná platná doložka, ktorá by
v súlade s Obč. zákonníkom a zákonom č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, nebola osobitne

dojednaná. Znova to súd opakuje, že táto rozhodcovská doložka zahrnutá do všeobecných podmienok
zo dňa 30.9.2003. Pokým si súd dobre všimol, tak tieto všeobecné obchodné podmienky majú viac ako
27 strán. Na strane 25 bod 18. týchto podmienok je zmienka o rozhodcovskej doložke.

Znova súd poukazuje na rozhodnutie NS SR Cdo/245/2010 z 30.novembr 2011. NS okrem iného sa

zaoberal aj otázkou, či môže byť rozhodcovská doložka obsiahnutá aj vo všeobecných obchodných
podmienkach. NS SR mal za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave
formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez možnosť extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola, a ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z
pripojených všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje

zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku (NS prejednával obdobný spor
ohľadne zrušenia rozhodcovského rozsudku, kedy rozhodcovská doložka bola zakomponovaná len do
všeobecných obchodných podmienok). Ďalej NS uviedol, že uvedená zmluva a všeobecné obchodné
podmienky neboli ani len technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy

a všeobecných obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle
účastníkov zmluvy o úvere, a že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými
podmienkami. Ďalej NS dôvodil, že rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania
rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve ako
jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí

sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci uzavrel NS SR,
že tieto podmienky neboli dodržané, a preto bolo zrušené rozhodnutie krajského súdu.
Vychádzajúc z tohto rozhodnutia NS SR potom aj tunajší súd musel konštatovať s poukazom na
jeho odôvodnenie, že rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá len vo všeobecných obchodných
podmienkach, nemôže byť považovaná za platnú pre samotného navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené

potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodcovský rozsudok
v plnom rozsahu zrušil.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Bol to navrhovateľ, ktorý bol v tomto
konaní úspešný. Navrhovateľovi vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením. Jeho právny zástupca

vyčíslil trovy nasledovne:
- príprava a prevzatie zastúpenia 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- písomné podanie na súd 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 11.5.2015 - 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur.Trovy právneho zastúpenia celkom 218,79 Eur.

Právny zástupca si účtoval aj 20% DPH, čo predstavovalo sumu 43,75 Eur, spolu trovy 262,51 Eur.

Súd z pripojenej kontroly platnosti mal preukázané, že právny zástupca je platiteľom DPH.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené
správne, v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Správne bola vyčíslená suma za jeden úkon v zmysle
§ 11 ods. 1, písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a ods.1, písm. a/. Správne bol vyčíslený aj režijný paušál v zmysle

§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Potom súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).