Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210647
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti odporkyni: V. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., X. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 991,70 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia v sume 119,33 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 991,70 eur a úroku z
omeškania 8,5% ročne od 9.10.2013 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že na základe žiadosti

odporkyne právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. zriadila bežný účet v jej
prospech, na ktorom jej poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporkyne a prekročenia limitu povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov v trvaní viac ako 5 dní, v dôsledku čoho nastal prípad porušenia
v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 obchodných podmienok. V súvislosti s tým navrhovateľ vyhlásil ku
dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého

formou povoleného prečerpania na účte odporkyne evidovaného právnym predchodcom navrhovateľa
pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 1.125,94 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej
sa výške prečerpania v sume 991,70 eur, úrokov v sume 134,24 eur a vyzval odporkyňu na zaplatenie
dlžnej sumy do 8.10.2013. Odporkyňa v určenej dobe dlh nezaplatila ani napriek opakovanej výzve
a od 9.10.2013 je v omeškaní so zaplatením sumy 991,70 eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
navrhovateľom, prešla pohľadávka zo Slovenskej sporiteľne a.s. na navrhovateľa.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že so Slovenskou sporiteľňou a.s. uzavrela zmluvu
o bežnom účte, na ktorom jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, obdržala aj platobnú kartu,prostredníctvom ktorej prostriedky čerpala. Nevedela sa vyjadriť k tomu, akú sumu celkom vyčerpala a
akú sumu vrátila. Voči nároku navrhovateľa vzniesla námietku premlčania.

Oznámením zo dňa 23.9.2014, doručenému tunajšiemu súdu dňa 26.9.2014, vstúpil do konania vedľajší
účastník na strane odporkyne Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania namietol aktívnu legitimáciu
navrhovateľa s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa citovaného
ustanovenia banka môže svoju pohľadávku voči klientovi postúpiť len za predpokladu splnenia určitých

podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient ohľadom
tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie vyzvala. Pokiaľ uvedené
podmienky splnené nie sú, nie je pohľadávka postupiteľná s poukazom na ust. § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V prípade, že pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Podľa
vedľajšieho účastníka postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný v súdnom

konaní tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má podľa jeho názoru za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka.

Súd konal v neprítomnosti navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne,
oboznámením obsahu špecifikácie odovzdanej pohľadávky, zmluvy o bežnom účte zo dňa 6.11.2006,
dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 6.11.2006, oznámenia o zmene povoleného prečerpania z
5.9.2008, oznámenia o zastavení povoleného prečerpania zo 16.2.2009, zmluvy o vydaní a používaní

platobnej karty zo dňa 6.11.2006 a 7.2.2007, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013, výzvy na zaplatenie
pohľadávky z 23.1.2014, obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom („Obchodné podmienky“), vyjadrenia
navrhovateľa zo dňa 7.2.2015, výpisu z účtu odporkyne, vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne zo dňa 20.3.2015, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

Odporkyňa dňa 6.11.2006 uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, zmluvu o bežnom účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom

ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre odporkyňu a poskytnutie povoleného prečerpania k tomuto účtu
po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach. Súčasne v ten istý deň uzavreli aj
dodatok k tejto zmluve v súvislosti s poukazovaním dávok dôchodkového zabezpečenia na uvedený
účet. Okrem toho uzavreli aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. V súlade s Obchodnými
podmienkami právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni povolené prečerpanie peňažných

prostriedkov do výšky 16.000,- Sk, t.j. 531,10 eur dňa 3.4.2007, a to po preukázaní bonity odporkyne
na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte odporkyne a ich pravidelnosti ako aj výšky
celkových záväzkov odporkyne voči navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Na základe
povolenéhoprečerpaniavzmyslečl.9bod9.1bankaumožnilaodporkynivyužívaťpovolenéprečerpanie
tak, že bude realizovať platobné príkazy odporkyne na prevod alebo výbery hotovosti z účtu odporkyne

a to aj v prípade, ak nebude existovať pohľadávka odporkyne voči banke z účtu odporkyne, ktorá vznikla
v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu odporkyne alebo vkladom v hotovosti
na účet odporkyne. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie platobného príkazu odporkyne, ak by v
dôsledku vykonania takéhoto platobného príkazu došlo k nepovolenému prečerpaniu. Listom zo dňa
5.9.2008 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni zmenu povoleného prečerpania, a to na

sumu 27.000,- Sk, t.j. 896,24 eur, úrokovú sadzbu z povoleného prečerpania 16,9% ročne a dátum
konečnej splatnosti povoleného prečerpania 24.12.2014. Odporkyňa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
prekročila rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov, preto právny predchodca navrhovateľa
v súlade s čl. 9 bod 9.3 obchodných podmienok k 16.2.2009 zastavil povolené čerpanie peňažných
prostriedkov na účte odporkyne. Zastavenie povoleného prečerpania odporkyni oznámil listom zo dňa

16.2.2009. Podľa čl. 11 bod 11.1 obchodných podmienok bola odporkyňa povinná splatiť pohľadávku
právnehopredchodcunavrhovateľanajneskôrvdeňuvedenývoznámeníbankyozastavenípovoleného
prečerpania. Z výpisu z účtu odporkyne vyplýva, že od júla 2009 povolené prečerpanie na účte
odporkyne pokračovalo a v novembri 2009 došlo k prekročeniu limitu povoleného prečerpania. Od tohtoobdobia už neboli realizované platby odporkyne, na jej účte boli len pripisované poplatky za vedenie
účtu, úroky, debetné úroky, úroky z omeškania. Dňa 22.7.2011 došlo opätovne k zastaveniu povoleného
prečerpania na účte odporkyne. Debetný zostatok na účte odporkyne v celkovej sume 991,70 eur bol

preúčtovaný na debetný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Odporkyňa dlžnú sumu neuhradila.

Z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 5.4.2013 vyplýva, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči odporkyni vo výške
1.125,94 eur s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa. Navrhovateľ listom zo dňa 1.10.2013

odporkynioznámilvyhláseniemimoriadnejsplatnostipohľadávkykudňu30.9.2013avyzvalodporkyňuk
úhrade sumy 1.125,94 eur (pozostávajúcej z istiny 991,70 eur, úrokov v sume 134,24 eur) do 8.10.2013.
Odporkyňa uvedenú sumu nezaplatila, preto si navrhovateľ uplatnil nárok voči nej prostredníctvom súdu
vo výške 991,70 eur s prísl.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila. Uviedla, že podľa jej názoru je nárok uplatnený po

zákonom stanovenej lehote a vzniesla voči nároku navrhovateľa námietku premlčania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v konaní namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa v súvislosti
s postúpením pohľadávky. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa
citovaného ustanovenia banka môže svoju pohľadávku voči klientovi postúpiť len za predpokladu

splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol
klient ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie vyzvala.
Pokiaľ uvedené podmienky splnené nie sú, nie je pohľadávka postupiteľná s poukazom na ust. § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok

voči dlžníkovi. Podľa vedľajšieho účastníka postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je
povinný v súdnom konaní tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku
aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má podľa jeho názoru za následok nedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku
na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o úverovom limite ak je stanovený; o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby,
kedy bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená; o postupe a

spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a
toto prečerpanie trvá viac ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa § 52 ods. 1, 3 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľ § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení sporebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je

podaný dôvodne.
Bolo nepochybne preukázané, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa existoval
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, ktorý bol odporkyni poskytnutý formou povoleného
prečerpania jej bežného účtu. Zo zmluvy je nepochybné, že odporkyňa uzatvárala zmluvu s bankou
ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou

podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných
prostriedkov na účte odporkyne formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka
spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie
peňažných prostriedkov bankou na účet odporkyne, ktoré čerpala iným spôsobom ako kreditnou kartou,
nevzťahuje sa na daný vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3

v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z čl. 9.1 Obchodných podmienok vyplýva, že banka
poskytuje povolené prečerpanie do výšky stanovenej bankou s tým, že „umožní dlžníkovi využívať
povolené prečerpanie tak, že bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery v
hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z
účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo

vkladom v hotovosti na účet dlžníka“. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa úverové prostriedky
nečerpala kreditnou kartou, preto sa uvedený zákon až na § 3 ods. 6 citovaného zákona na
daný úver nevzťahoval. Právny predchodca navrhovateľa ale ako veriteľ mal povinnosť v zmysle § 3
ods. 6 citovaného zákona informovať dlžníka ako spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
platných od doby, kedy bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a

doplnená, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Počas trvania zmluvy musí
byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Splnenieuvedenejzákonnejpovinnosti navrhovateľvkonanínepreukázal. Dospisubolopredloženélen
oznámenie o zmene povoleného prečerpania z 5.9.2008, v ktorom je uvedený údaj o výške povoleného
prečerpania, aktuálnej úrokovej sadzbe, typ úrokovej sadzby je uvedený ako premenlivá s tým, že v čl.

12. Úročenie Obchodných podmienok je upravené, že banka úročí pohľadávku banky sadzbou,
ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené s tým, že banka je oprávnená jednostranne meniť typ a
výšku úrokovej sadzby, pričom zmena typu a výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky a
banka oznamuje tieto zmeny bez zbytočného odkladu po jej účinnosti zverejnením. V oznámení sa
uvádza ešte údaj o konečnej splatnosti povoleného prečerpania. V konaní nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, že by o akýchkoľvek zmenách, týkajúcich sa úrokovej sadzby, poplatkov a podobne,
odporkyňa bola náležite informovaná.

Pokiaľ ide o charakter zmluvného vzťahu, podľa názoru súdu ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.
Je pravdou, že v rozhodnom období § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvu o bežnom účte,

resp. zmluvu o úvere neuvádzal. Až s účinnosťou od 1.1. 2008 novelou č. 568/2007 Z.z. bola
spotrebiteľská zmluva definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa názoru súdu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v znení platnom
do 1.1.2008 nemožno vykladať tak, že išlo o taxatívny výpočet zmlúv, len ktoré majú charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súdy za spotrebiteľské zmluvy s

následnou aplikáciou spotrebiteľského práva považovali aj také zmluvy, ktoré neboli výslovne upravené
v uvedenom ustanovení, pretože išlo len o nedôslednú transpozíciu Smerníc Rady ES do nášho
právneho poriadku vykonané zákonom č. 150/2004 Z.z, predovšetkým Smernice 87/102/EHS v znení
smernice 90/88/EHS o spotrebiteľskom úvere, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach vspotrebiteľskýchzmluváchapodobne.Okremtohopodľa§23aods.1 zákonač.634/1992Zb.oochrane
spotrebiteľa platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Dôležité preto podľa názoru súdu v danej veci bolo, aby zmluvu bolo možné označiť za spotrebiteľskú,
že musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok

s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa,
pretože právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ mal vopred pripravené a stanovené podmienky
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu,

úročenie, zmenu úročenia, poplatky a podobne a odporkyňa nemala možnosť uvedené podmienky
ovplyvniť v čase akceptácie zmluvy.

Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom

ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi
a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj
aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu

Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo
veci I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna
úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu
premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu,
aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca

z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy.
Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide
ovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijíma úvernaspotrebu. Je lenvsúlade sprincípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva

je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd
SR pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom
na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd po oboznámení sa s prehľadom transakcií na účte odporkyne
zistil, že odporkyňa formou povoleného prečerpania čerpala prostriedky, ktoré jej navrhovateľ poskytol.
Rovnako je preukázané, že odporkyňa prekročila sumu povoleného prečerpania, v dôsledku čoho došlo
k nepovolenému prečerpaniu. K tejto skutočnosti došlo v novembri 2009. Navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca preto zastavil odporkyni povolené prečerpanie, ale až dňa 22.7.2011. Z prehľadu transakcií

na účte odporkyne je však zrejmé aj to, že najmenej od 31.10.2009 boli na účte odporkyne účtované
výlučne len úroky, poplatky za vedenie účtu, zmluvné úroky z omeškania, ďalej sa na účte nachádzajú
len údaje o neúspešnom pokuse o realizáciu trvalých príkazov, a to z dôvodu, že na účte odporkyňa
nemala žiadne svoje finančné prostriedky, ku dňu 31.10.2009 mala prečerpané prostriedky v stave
- 893,72 eur, čo znamená, že v tomto čase mala takmer vyčerpaný úplný limit povoleného prečerpania

896,24 eur. Ku dňu 25.11.2009 bol stav na účte odporkyne -907,31 eur a dostala sa do nepovoleného
prečerpania v dôsledku úročenia vyčerpaných prostriedkov. Odporkyňa od 31.10.2009 tak, ako vyplýva
z tlače transakcií na účte, na účet nevložila finančné prostriedky, právny predchodca navrhovateľa
účtoval len pripísanie debetného úroku, poplatkov a podobne až do postúpenia pohľadávky na
navrhovateľa dňa 28.3.2013. Uvedená obchodná praktika banky podľa názoru súdu nemôže požívať

právnu ochranu. Za stavu, že takmer dva roky nie sú na účte dlžníka evidované žiadne vklady, na
účte je evidovaný len úver z titulu povoleného prečerpania najmenej dva roky a banka nepristúpi k
ukončeniu úverovania v primeranej dobe, ale „živí“ účet viac rokov, pričom dlh sa navyšuje o poplatky
za vedenie účtu, úverového účtu, debetných úrokov a podobne, tieto sa stávajú súčasťou úverovej istinya následne z nich banka uplatňuje zmluvný úrok, úrok z omeškania, teda uplatňuje úrok z úroku, ide o
obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pretože k uvedenému konaniu banky došlo po účinnosti uvedeného zákona, ide teda o

neplatné právne konanie podľa § 39 Obchodného zákonníka pre rozpor s uvedeným ustanovením.
Uvedený výklad zodpovedá i § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy. I z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať navrhovateľovi plnenie predovšetkým v časti
pripisovaných úrokov, debetných úrokov, poplatkov a podobne za dobu od vyčerpaného povoleného
prečerpania odporkyňou do ukončenia zmluvy.

Súd však zamietol návrh aj z dôvodu, že odporkyňa v konaní vzniesla voči nároku navrhovateľa
námietku premlčania a súd aj ex offo (§5b zákona č. 270/2007 Z.z.) posudzoval, či nárok navrhovateľa
nie je premlčaný a zaoberal sa splatnosťou dlhu odporkyne z titulu prečerpaných úverových
prostriedkov. Podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok dlžník je povinný splatiť pohľadávku
banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku

povolenéhoprečerpania t.j.vdanejveci24.12.2014, alebodeň uvedenývOznámeníbanky ozastavení
povoleného prečerpania. Pre úroky platí bod 6.6 /viď čl. 12.2 Obchodných podmienok/, podľa ktorého
úroky z omeškania a úroky z prečerpania sú splatné denne. Súd vyhodnotil dojednanie o splatnosti
pohľadávky banky upravené v § 11.1 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú podľa §
53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvné dojednanie jednostranne nadstavené bankou,

ktoré oprávňuje banku svojvoľne udržiavať mínusový stav na účte dlžníka bez akéhokoľvek časového
obmedzenia,resp.obmedzeniavdanomprípade doroku 2014,pričomsasplatnosťpohľadávkyposúva
až do zániku povoleného prečerpania stanoveného bankou, ktorý zánik v tomto prípade môže iniciovať
len banka. Týmto dochádza k predlžovaniu splatnosti dlhu, a tým predlžovaniu doby neistoty dlžníka
a vzhľadom na charakter bankovej služby, keď služba banky je úročená, spoplatnená poplatkami

tak na bežnom účte ako i úrokovom účte s možnosťou navyšovania debetných úrokov ako i úrokov z
omeškania, a to až do zaplatenia, ide o nerovnovážny stav medzi dodávateľom služby a dlžníkom
ako spotrebiteľom.

Pokiaľ tedaplatí,že navyčerpanúúverovúistinu(niena zmluvnéúroky,ktoré sú splatné denne)nemali

účastníci platne dojednanú splatnosť, nebola odporkyňa podľa zmluvy povinná vrátiť úverovú istinu
skôr, než došlo k oznámeniu banky o zastavení povoleného prečerpania, t.j. 22.7.2011, pokiaľ nebola
veriteľom vyzvaná. Súdu je však z jeho činnosti známe, že počas vznikajúceho mínusového zostatku
banka (právny predchodca navrhovateľa) vyzývala svojich dlžníkov na úhradu dlhu. Odporkyňa teda
mala nazáklade výzvy veriteľa plniťdlh prvéhodňapotom,čobolataktonaplneniepožiadaná,pretože

inak čas plnenia dlhu nebol účastníkmi zmluvy dohodnutý (§ 563 Občianskeho zákonníka, resp. § 504
Obchodného zákonníka). Ak teda bola odporkyňa pred rokom 2010 takto vyzvaná, uplynula trojročná
premlčacia doba, vzhľadom na dátum podania návrhu 13.6.2014, podľa § 101 Občianskeho zákonníka
navrhovateľovi uplynutím troch rokov od týchto výziev, pretože je preukázané, že odporkyňa vyčerpala
celý úverový limit z povoleného prečerpania už pred rokom 2010 (viď prehľad transakcií). Súd preto

na základe uvedených skutočností považoval nárok navrhovateľa za premlčaný, a preto nedôvodný.

V konaní vedľajší účastník na strane odporkyne namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní s
poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa neho navrhovateľ v konaní
nepreukázal existenciu skutočností, že banka odporkyňu písomne vyzvala na splnenie dlhu a napriek

tomu bola odporkyňa v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. Postúpenie pohľadávky na navrhovateľa
preto považoval za neplatné. V konaní bolo zistené, že dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného
prečerpania na účte odporkyne, o čom odporkyňa musela byť oboznámená. Týmto dňom zároveň podľa
obchodných podmienok mala nastať splatnosť dlhu a oznámenie o zastavení povoleného prečerpania
slúži zároveň aj ako výzva na zaplatenie dlžnej sumy. K uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom došlo dňa 28.3.2013. Keďže k úhrade
dlhu zo strany odporkyne nedošlo, je zrejmé, že od oznámenia o zastavení povoleného prečerpania
do postúpenia pohľadávky bola odporkyňa v omeškaní viac ako 90 dní. Okrem toho, ako už bolo
uvedené vyššie, odporkyňa bola počas vznikajúceho mínusového zostatku bankou vyzývaná na úhradu
dlhu (t.j. ešte pred rokom 2010). Z toho dôvodu súd považoval postúpenie pohľadávky za platné a

námietku vedľajšieho účastníka na strane odporkyne o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa za
nedôvodnú.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa
mala v konaní plný úspech, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odporkyni v
konaní však žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

V konaní bol úspešný aj vedľajší účastník na strane odporkyne a aj jemu vznikol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania. Vedľajší účastník riadne bránil práva
odporkyne a vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§
93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), nemožno mu odoprieť ani právo na zastúpenie

advokátom.Podľavyhláškyč.655/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„vyhláška“)hodnota
jedného úkonu právnej služby predstavuje 51,45 eur. Za jednotlivé úkony právnej služby patrí právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena a náhrady nasledovne vo výške celkom 119,33 eur (2 úkony
právnej pomoci po 51,45 eur, 1 x paušál po 8,04 eur, 1 x paušál po 8,39 eur). Iné trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi nevznikli, preto suma 119,33 eur predstavuje celkové trovy konania vedľajšieho
účastníka, ktoré je povinný navrhovateľ zaplatiť podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.