Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010355
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1414010355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 8. decembra 2014 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný T. R. G. W. Z. Q. Á. X. : nar. XX.XX.XXXX T. N. Y., trvale bytom
U., D. Č.. X

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 30. apríla 2014 v čase o 15:00 hod. viedol motorové vozidlo značky Volkswagen Touran, evidenčné
číslo vozidla U. XXX E. v Bratislave, po ulici W., ktorá zvislým dopravným značením označená ako

vedľajšia cesta v smere na ulicu H. G., ktorá je označená zvislým dopravným značením ako hlavná
cesta, pričom nedal prednosť v jazde motocyklistovi poškodenému U. M., nar. XX.XX.XXXX jazdiacemu
na motocykli značky Yamaha FZ6-N, evidenčné číslo U. XXX G., čím porušil ustanovenie § 20
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho došlo k
zrážke motorového vozidla s motocyklom, pri ktorej utrpel poškodený U. M. zlomeninu bočného výbežku
pravého členka s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie brucha, pomliaždenie pravého zápästia,
pomliaždenie miešku s krvnou podliatinou s dobou liečenia šesť až sedem týždňov, pričom poškodený

dva mesiace používal pri chôdzi barle.
T e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
č í m s p á c h a l
trestný čin - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, k/, l/, n/ Trestného
zákona k p e ň a ž n é m u t r e s t u vo výške 4.000,- Euro /štyritisíc Euro/.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ukladá sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil

ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd následne
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok
zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnila zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/

Trestného zákona (ďalej Tr. zák.) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.
Objektom žalovaného trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Protiprávnym
konaním obžalovaný spôsobil, že poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a predmetný čin spáchal
z dôvodu porušenia dôležitej povinnosti, ktorá mu bola uložená zákonom.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič, ktorý prichádza do križovatky po

vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“,
je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
V súlade s vypracovaným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia - Prof. J.. R. S., CSc. - bolo preukázané v súlade s vyšetreniami, lekárskymi

správami, že poškodený utrpel v dôsledku dopravnej nehody zlomeninu bočného pravého členka s
minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie brucha, pomliaždenie pravého zápästia, pomliaždenie
mieška s krvnou podliatinou. Keďže sadrová dlaha bola naložená minimálne štyri až päť týždňov -
poškodený sa mohol pohybovať len za pomoci barlí. Doba liečenia a práceneschopnosti prekročila 42
dní - o čom svedčila výpoveď poškodeného. V danom prípade išlo o úraz ťažký.

Potrebné v tejto súvislosti je zdôrazniť, že obžalovaný nemal v úmysle poškodenému spôsobiť
akúkoľvek ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V
danom prípade išlo preto o nedbanlivostné konanie zo strany obžalovaného. Obžalovaný v čase
dokonania trestného činu nebol pod vplyvom návykových látok. Zápis o dychovej skúške, ktorý bol
vykonaný dňa 30.apríla 2014 o 15:11 hod. bol negatívny.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Konaním obžalovaného bol narušený ako súd vyššie už zdôraznil vysoko chránený záujem a to ochrana

ľudskéhoživota.Poškodenýakobolovyššiesúdomskonštatovanéutrpelťažkúujmunazdraví.Zranenia
poškodeného bolo v príčinnej súvislosti, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 30. marca 2014 v
čase o 15:00 hod. na W. I. T. U. ako motocyklista bol zrazený osobným motorovým vozidlom značky
Volkswagen Touran. Obžalovaný do spáchania žalovaného skutku viedol riadny život. Z výpisu registra
trestov bolo preukázané, že do spáchania skutku, ale i po jeho dokonaní nebol ani raz postavený pred

súd a právoplatne odsúdený. Nebol riešený ani v priestupkovom konaní (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) - len v
súvislosti s dvoma priestupkami na úseku cestnej premávky.
Obžalovaný ako bolo preukázané z pracovnej zmluvy je od 15.mája 1994 zamestnaný v spoločnosti T.
Bratislava, spol. s r.o.. Najprv pracoval na pozícii

robotník zvarovne. Od 1.apríla 2012 bol vymenovaný do funkcie vedúci odborného útvaru Karosáreň Q7
- výroba dielov. Predmetný pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ku dňu 30.október 2014
obžalovaný nebol vo výpovednej dobe.
Hlavnou náplňou jeho práce je riadenie výroby časti výrobnej linky na produkciu karosérii pre automobil
Audi Q7. Nevyhnutnou súčasťou jeho práce je vedenie osobného motorového vozidla, ktoré používa

na účely zabezpečovania služobných úloh. Bez možnosti viesť motorové vozidlo sa sťažia pracovné
podmienky daného zamestnanca natoľko, že Volkwagen Slovakia, a.s. - bude musieť druh pracovnej
činnosti, resp. náplň práce obžalovaného prehodnotiť, čo však vzhľadom na jeho profesionálne
zameranie bude spôsobovať problémy na oboch stranách pracovnoprávneho vzťahu.Obžalovaný dosahuje na vyššie uvedenej pozícii vynikajúce výsledky vďaka proaktívnemu prístupu,
vyhľadávaniu nových príležitostí, strategickému mysleniu, kreativite, cieľavedomosti, dôslednosti a
vysokej miere zodpovednosti. Pozitívne hodnotia jeho schopnosť viesť ľudí, vytvárať prostredie

podporujúce vznik nových nápadov, komunikáciu s podriadenými a v neposlednom rade aj organizačné
schopnosti. Zamestnanec (obžalovaný) je otvorený zmenám, ďalšiemu vzdelávaniu i rozvíjaniu
manažérskych kompetencií a má jednoznačne vysoký pracovný potenciál, ktorý zamestnávateľ má
záujem rozvíjať a podporovať. Súčasťou rozvoja je aj efektívne využívanie osobného motorového
vozidla na zabezpečovanie služobných úloh, pričom vzhľadom na pracovnú funkciu, je tu aj možnosť

súkromného použitia.
Z uvedeného vyplýva, že dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti,
plnil si svoje povinnosti voči štátu, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske
spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Spáchanie skutku v celom rozsahu ľutoval. Svoju ľútosť vyjadril nielen spôsobom, že poškodenému
uhradilnímpožadovanúčiastku-Všeobecnejzdravotnejpoisťovni,a.s.-vovýške973,07Euro (platobný

príkaz zo dňa 5.novembra 2014 - č. l. 123) - ale i v rámci celého konania - ako prípravného konania tak
i konania pred súdom - v rámci svojej výpovede keď uvádzal, že svoje protiprávne konanie ľutuje. Táto
ľútosť nebola podľa názoru súdu formálna, ale bola jeho skutočným vnútorným postojom k spáchanému
skutku (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej

trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr.por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr.por.). To však neznamená, že páchateľ musí takto postupne napomáhať
všetkým týmto orgánom.
Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ (obžalovaný) napomáhal
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na

hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaný v danom prípade
urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por. - súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom
pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal.
Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257
ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa ustanovení

§ 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr.por.
formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý
sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa
podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák.

Ako súd vyššie konštatoval - poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava si uplatnila
škodu vo vzťahu ku obžalovanému v celkovej výške 973, 07 Euro. Výška tohto nároku bola v prípravnom
konaní zo strany poškodeného riadne uplatnená a preukázaná listinnými dôkazmi. Obžalovaný
predmetnú škodu uhradil dňa 5.novembra 2014 - o čom v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
predložil listinný doklad. Obžalovaný teda ešte pred vyhlásením rozsudku uhradil škodu poškodenému

- t. j. dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu - § 36 písm. k/ Tr.zák.
Iné poľahčujúce okolnosti v súlade s ustanovením § 36 Tr.zák. súd nezistil.
Súd nezistil vo vzťahu ku obžalovanému žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr.zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach
zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest
je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému činu. Je teda len následnou

represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie
účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Súd mal preto za to, že samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny obžalovanému,
zabezpečípodľanázorusúduúplnúnápravuobžalovaného,takžeakékoľvekďalšievýchovnépôsobenie
na obžalovaného podľa názoru súdu už po vyhlásení rozsudku nebolo potrebné. Práve vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo a v súhrne zohrali pri úvahe súdu, pri výmere trestu rozhodujúcu
úlohu, preto aby súd obžalovanému uložil len peňažný trest spoločne s náhradným trestom. Tento druh
trestu splní i samotnú nielen individuálnu, ale i generálnu prevenciu.Obžalovanýpredložillistinnýdôkaz-potvrdenieopríjme.Zpredmetnéholistinnéhodôkazuvyplynulo,že
priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od mesiaca október 2013 (vrátane) do mesiaca september
2014 (vrátane) - bol vo výške 2 934,25 Euro. Peňažný trest vo výmere 4 000,--

Euro, ktorý mu bol uložený preto sa neprieči ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr.zák. (pri prihliadnutí peňažného
trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé,
že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť - z manželstva má deti, ktoré sú už dospelé. Manželka je tiež
riadne zamestnaná).
Podľa § 57 ods. 3, veta prvá Tr.zák. - ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípade, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.
Náhradný trest súd uložil vo výmere päť mesiacov.
Zo strany obžalovaného bolo preukázané nedbanlivostné konanie. Vo vzťahu k spôsobenému následku
(ublíženie na zdraví poškodeným) bolo nutné konanie obžalo-
vaného posúdiť ako nevedomú nedbanlivosť. Vzhľadom na doterajší riadny život obžalovaného a na
jeho správanie sa v čase skutku ako aj po ňom mal súd za to, že peňažný trest bude pôsobiť na

obžalovaného dostatočne výchovne a bude dostatočný pre jeho nápravu. V osobe obžalovaného ide
o tzv. prvo trestanú osobu, v prípade ktorej išlo pri spáchaní prečinu len o jednorazové vybočenie z
obvyklého spôsobu života. Obžalovaný si sám uvedomuje čo spôsobil, a preto táto skúsenosť bude
pôsobiť na jeho osobu dostatočne odstrašujúco, aby sa v budúcnosti už žiadneho protiprávneho konania
nedopustil. Zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného preto nebolo potrebné riešiť

uloženímpodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Týmtouloženýmtrestomjepodľanázorusúdusplnená
i zásada proporcionality - t.j., že trest by mal byť proporcionálny k spáchanému skutku. Z vykonaného
dokazovania a postoja obžalovaného k spáchanému skutku možno usudzovať, že spáchanie skutku
bolo len mimoriadnym vybočením z medzí jeho riadneho života. Obžalovaný síce porušil dopravné
predpisy, avšak dôležité z hľadiska ukladania druhu trestu a jeho výmery bolo aj to, že v čase dopravnej

nehody nebol pod vplyvom alkoholu, či inej návykovej látky, jeho jazda sa nevyznačovala agresivitou. V
prípade, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu súd uložil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov. Bude záležať iba na obžalovanom, či účel trestu
bude dosiahnutý i bez jeho výkonu alebo či po jeho úmyselnom konaní dá podnet k tomu, aby súd
nariadil výkon uloženého náhradného trestu.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by podľa názoru súdu by pre obžalovaného
bol likvidačný. Obžalovaný nielen vypovedal, ale k tejto skutočnosti i predložil doklady, že vodičské
oprávnenie potrebuje nevyhnutne na zabezpečenie v rámci svojho zamestnania. Predmetné skutočnosti
uviedol v posudku na obžalovaného i samotný zamestnávateľ (čo súd podrobne už rozviedol).
V prípade uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov by takéto jeho

odsúdenieciteľnepostihlojehosamotného- nakoľkobytakýmtoodsúdenímstratilnajdôležitejšíanajmä
nosný zdroj obživy, t. j. jeho príjem, ktorý by bol evidentne znížený, resp. úplne znížený - nakoľko vedenie
motorového vozidla je nevyhnutnou potrebou pre výkon jeho zamestnania.
Ukladanie takéhoto druhu trestu by bolo vo vzťahu k obžalovanému preto neefektívne.
Dokazovaním bolo síce preukázané, že porušil povinnosť (v súlade so zákonom č. 8/2009

Z.z. v znení neskorších právnych predpisov) - ale súd zdôrazňuje, že len za

tohto predpokladu, teda, že z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť mu podľa
zákona - preto naplnil znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/
Tr.zák. teda zákonnou podmienkou pre naplnenie predmetnej skutkovej podstaty tohto trestného činu je

okrem spôsobenia z nedbanlivosti ujmy na zdraví je aj porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom
- za ktorý bol aj obžalovaný uznaný vinným a aj potrestaný vyššie uvedeným peňažným trestov (za
súčasného ustanoveného náhradného trestu odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, pre prípad, že by
obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu), ktorý je v súlade so zákonom a pre
dovŕšenie jeho nápravy - nie je potrebné uloženie aj takéhoto druhu trestu - trestu zákazu činnosti.

Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že držiteľom vodičského oprávnenia je viac ako dvadsať
šesť rokov - od 8.februára 1988. Za predmetné obdobie nemal ani raz uložený trest zákazu činnosti,
dve blokové pokuty dňa 9.septembra 2012 vo výške 40,-- Euro a dňa 3.septembra 2011 vo výške 100,-
Euro. Vodičský preukaz nemal zadržaný, iné priestupky v evidenčnej karte vodiča neboli.Ako vodič disciplinovane denno-denne z titulu používania motorového vozidla vo vzťahu k sebe, ale
i v súvislosti s pracovnými povinnosťami - ako vodič dodržiaval a i dodržiava predpisy pravidiel
cestnej premávky temer 27 rokov. Už týmito reálnymi skutočnosťami by obžalovaný mohol byť skutočne

vzorom pre ostatných účastníkov cestnej dopravy. Z predmetného vyplynulo, že v jeho osobe nešlo o
nezodpovedného a nedisciplinovaného vodiča. V jeho prípade išlo skutočne o jednorázový
exes - jednorázové chybné zlyhanie.
Predmetná dopravná nehoda sa stala dňa 30.apríla 2014. Od tejto doby opätovne
- zodpovedne si plní povinnosti účastníka cestnej premávky, žiadnu dopravnú nehodu už nespôsobil a

nedopustil sa žiadneho priestupku na úseku cestnej premávky. Vodičský preukaz pri dopravnej nehode
mu zadržaný nebol.
Súd preto po zrelej úvahe dospel k záveru, že ukladanie trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel by v tomto prípade v prvom rade výrazne postihlo obžalovaného (jeho rodinu - hľadaním si
i nového zamestnania) - súd preto neuložil trest zákazu činnosti, nakoľko uloženie takéhoto trestu by
bolo v rozpore s účelom trestu, ako to má na mysli Trestný zákon.

I teda pokiaľ ide o jeho pracovný a rodinný život, je potrebné zdôrazniť, že sa riadne podieľa na
pracovnom procese, pretože je riadne zamestnaný, z pracovného hodnotenia je preukázané, že si
pracovné povinnosti plní vzorne a zodpovedne. Práve i z titulu jeho zamestnania by ho výrazne (uloženie
trestu zákazu činnosti) postihlo - pretože vzhľadom na jeho funkciu a pracovné zaradenie je vodičský
preukaz, resp. vedenie motorového vozidla nevyhnutné k výkonu jeho zamestnania.

Preto uloženie predmetného trestu zákazu činnosti by mohlo byť pre obžalovaného likvidačné a tomuto
zákon nemá slúžiť.
Pokiaľ ide o platnú ustálenú judikatúru - súd poukazuje napríklad i na rozhodnu- tie R I./1966 -
ktorá síce konštatuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného
činu a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá

pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Závažným prejavom
vodičskej nedisciplino-

vanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu (či iných návykových látkach), pričom
spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo

pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok, t. j. aj v prípadoch trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky. Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu by malo
byť len výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom životom
páchateľa. Tu súd teda konštatuje, že už predmetný judikát - tak ako ani Trestný zákon - explicitne
neukladásúdomobligatórneukladaťpredmetnýtrestzákazučinnosti-naviacanivtedykeďbyboltrestný

čin dokonaný pod vplyvom alkoholu (resp. inej návykovej látky). V tomto konkrétne danom prípade -
ako už bolo konštatované výsledok dychovej skúšky u obžalovanej bol negatívny a okolnosti vyššie
rozvedené vo vzťahu k obžalovanej súd považoval za okolnosti prípadu, ktoré vo vzťahu k obžalovanej
neboli vyhodnotené ako negatívne ako i jej doterajší kladný spôsob života.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na konštatovanie v obdobných prípadoch odvolacích súdov (napr.

i Krajského súdu Bratislava - sp. zn. 1 To/141/2013, 2 To/12/2014, 4 Tos/74/2013, 1 To/102/2013,
1 To/108/2014, 4 To/57/2014 - kedy bolo rozhodnuté zmierom, podmienečným zastavením trestného
stíhania ako i rozsudkom - teda bez ukladania predmetného druhu trestu).
Každý jednotlivý prípad na úseku cestnej premávky je potrebné vzhľadom i na osobu páchateľa
hodnotiť veľmi citlivo a individuálne vzhľadom na špecifickosť prípadu. V neposlednom rade je potrebné

poukázať, že ani samotný zákonodarca v zákone č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
právnych predpisov výslovne, obligatórne a teda priamo nestanovil ako druh trestu zákazu činnosti -
na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy platnej do 31.decembra 2005. Tento postup ponecháva
na úvahu súdu s prihliadnutím na osobu obžalovaného a konkrétne okolnosti prípadu.

I keď si súd uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné nehody spôsobené
vodičmi, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na zákonné kritéria stanovené pre určenie
druhu a výmery trestu a iba formálne ukladať pri takýchto trestných činoch automaticky ukladať trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Takýto formalistický postup by bol neprijateľný, i z hľadiska
zásad individualizácie a spravodlivosti trestu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
tunajšieho súdu.