Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114225311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: T.

M., F..M.., M. M. W. X, XXX XX Z., R. XX XXX XXX, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673,proti odporcovi:
W. Y., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XXXX/X, XXX XX Ž., T. M., o zaplatenie 331,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 163,65 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 163,65 eur od 24.5.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.6.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.7.2014 domáhal

súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 331,65 eur spolu s 8,50 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 331,65 eur od 24.5.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
spolu vo výške 98,56 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 79,06 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. A6682492, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu,
ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ
pri uzavretí dodatku k zmluve č. A6682492 odpredal odporcovi mobilný telefón/ telekomunikačné

zariadenie značky Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 168,- eur. Pri určení výšky zmluvnej pokuty navrhovateľ vychádzal z výšky
zľavy poskytnutej odporcovi pri predaji mobilného telefónu. Navrhovateľ taktiež pri určení výšky zmluvnej
pokuty zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a čas, kedy odporca prestal plniť zmluvné
povinnosti,čomuprispôsobilvýškuuplatňovanejzmluvnejpokuty. Odporcariadneavčasnezaplatilcenu
poskytnutých služieb vyfaktúrovaných v období od 1/2013 do 3/2013 čím porušil zmluvné povinnosti,
a preto je v zmysle dodatku povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 168,- eur.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval na ich úhradu v dodatočne určenej lehote,
na čo odporca reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 140,- eur.
Navrhovateľ ďalej uvádza, že po uskutočnení pokusu o pokonávku bola odpísaná časť pohľadávky vovýške 2,- eur, a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z
omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, tj. od 24.5.2013.

K návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu o poskytovaní verejných služieb, dodatok k tejto zmluve, prílohu
č. 1 k dodatku, pokus o pokonávku, stav účtu, faktúru č. 5191234757, faktúru č. 5194841050, faktúru
č. 5198467504 a všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s účinné od 1.1.2012

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej

nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a
ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p,. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 27.10.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 15.12.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6682492
a dňa 15.12.2012 dodatok k tejto zmluve č. A6682492. Predmetom zmluvy v znení dodatku
bolo poskytovanie služieb v účastníckom programe Základ, služby Kredit na čokoľvek, 70 SMS a

MMS do všetkých sietí- WOW, Odporuč Orange, CLIP, Prístup k internetu, Roaming- bez blokovania
prichádzajúcich hovorov v roamingu, prostredníctvom mobilného telefónu, ktorému bolo priradené
účastnícke telefónne číslo 0919083623. V zmysle dodatku navrhovateľ predal odporcovi mobilný telefón
zn. Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu 17,- eur s DPH, pričom odporca sa zaviazal využívať služby
v zmysle zmluvy a dodatku po dobu 24 mesiacov.

Využívaním telekomunikačných služieb odporcom vznikla navrhovateľovi celková pohľadávka v sume
305,65eurakonezaplatenémesačnépoplatkyzavyužitiepredplatenýchslužieb.Odporcovinavrhovateľ
zaslal pokus o pokonávku zo dňa 9.5.2013 s rozpisom neuhradených faktúr. Odporca na písomný
pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou dlžnej pohľadávky vo výške 140,- eur. Okrem toho po
uskutočnení pokusu o pokonávku navrhovateľ odpísal časť pohľadávky vo výške 2,- eur. Neuhradenácena za služby, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáha, tak predstavuje sumu 163,65
eur.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len

zákon): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona, Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona: Podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a/, b/ zákona: Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Vkonanímalsúdzanespornepreukázané,žeodporcaporušilsvojepovinnosti vyplývajúcezoZmluvyč.
A6682492 a dodatku k nej tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby.
V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku za neuhradené služby v sume 305,65 eur, pričom cena za služby
bola odporcovi vyúčtovaná nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. 5191234757, splatná dňa 24.1.2013 v sume 274,21 eur,

- faktúra č. 5194841050, splatná dňa 24.2.2013 v sume 27,46 eur,

- faktúra č. 5198467504, splatná dňa 24.3.2013 v sume 3,98 eur,

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil zvyšnú časť dlžnej sumy spolu vo výške
163,65 eur (305,65 eur mínus 142,- eur) uplatnenú titulom nezaplatenej ceny za služby využívané na
základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, na ktorých úhradu je
odporca povinný v zmysle zmluvy a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v súlade s vyššie
uvedenými skutočnosťami priznal navrhovateľovi sumu 163,65 eur vzhľadom na to, že dlh bol riadne

a dostatočne preukázaný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka : Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS).

Súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 8,50 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB
0,50 % zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa 24.5.2013, ako dňa nasledujúceho po dni
uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (23.5.2013) až do zaplatenia.Ďalej si navrhovateľ uplatňoval sumu 168,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom zmluvnej
pokuty.

Podľa Čl. 2.3 Dodatku: Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku

a)zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty a že po celú dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniualeboúčelomktoréhobymalobyťukončenieplatnostizmluvypreduplynutímdobyviazanosti;

b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty;

c) nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, alebo na základe ktorého by bol
Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;

d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2 článku.

e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a súčasne
bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade,
ak sa nejedná o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo
prostredníctvom podniku tretej osobe.

Podľa čl. 2.5 dodatku, účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl.

1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku
po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v článku 2
bode 2.2., 2.3. alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah

prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo

povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a
riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný
záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku),

alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom

podľazmluvyvzneníjejdodatkuapocelúdobuviazanostiužívaťbezprerušeniaslužbyprostredníctvom
prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to či skutočne
dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy)

je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške

168,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred
uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude
postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre

druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom dobyviazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti)
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je
táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná

podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokruhľuje na celé eurocenty nadol.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po.1.1.2008, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po.1.1.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od

spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej

pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou,
hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a
zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis).
Jenepochybné,ženavrhovateľpriuzatváranízmluvyvystupovalakododávateľ spoukazomnapredmet
podnikania(viďvýpiszObchodnéhoregistranaspoločnosťnavrhovateľaavymedzenýpredmetčinnosti)

a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv
vzniklivdobe,kedy Slovenskárepublika užtransformovaladoprávnehoporiadkuSmerniceEÚvoblasti
ochranyspotrebiteľa.Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitá
vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva

vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 onekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v Zmluve o pripojení

č. A6682492 a Dodatku k nemu týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z
omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej

kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je
toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto
na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali

mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý
pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný
a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne

informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa
k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to
s poukazom na viaceré aspekty. Navrhovateľ síce reagujúc na súdne rozhodnutia upravil znenie dodatku
k zmluve v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, tak že do tohto ustanovenia pridal pokiaľ ide o určenie

výšky zmluvnej pokuty aj časové kritérium. Súd však naďalej takto formulovanú zmluvnú podmienku
považuje taktiež za neprijateľnú. Časové hľadisko sa totiž vzťahuje iba na posledných šesť mesiacov
trvania zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý bol dohodnutý na dobu 24 mesiacov
(doba viazanosti). Z hľadiska času tak navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v
dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac po uzavretí zmluvy

a napr. 17 mesiacov po jej uzavretí. V oboch prípadoch bude odporca povinný uhradiť rovnakú výšku
zmluvnej pokuty. Taktiež zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade,
ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V danej veci zmluvná pokuta tak ako je dojednaná v zmluve

predstavuje rozdiel medzi akciovou cenou, za ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi mobilný telefón a
jeho skutočnou trhovou cenou. Zmluvná pokuta je teda dojednaná ako paušalizovaná náhrada škody,
ktorá vznikne navrhovateľovi v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti
24 mesiacov, na ktorú sa odporca zaviazal, za čo mu navrhovateľ ako dodávateľ poskytol mobilný telefón
nie za trhovú, ale za akciovú cenu. Súd v tomto smere poukazuje na to, že trhová hodnota mobilného

telefónu nie je pevne stanovená, a plynutím času sa postupne znižuje. Dojednanie zmluvnej pokuty ako
pevnej sumy bez prihliadnutia na skutočnosť, že trhová hodnota mobilného telefónu postupne klesá, a
teda rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou v čase uzatvorenia zmluvy
je väčší než rozdiel napr. jeden rok po uzatvorení zmluvy preto súd považuje takto dojednanú zmluvnú
podmienku za neprimeranú.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré
sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení OZ a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.moderačné právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno
znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej
zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských,

pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (viď i systematické
zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).

Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia preto súd návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 168,- eur s prísl. výrokom č. II. rozsudku zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie 163,65 eur s prísl. a odporca bol úspešný v časti o
zaplatenie 168,- eur s prísl., z čoho vyplýva, že odporca bol v konaní úspešnejší. Nakoľko sa však jedná
iba o nepatrný úspech, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.