Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205832
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713205832.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľky S. S., K..

X.XX.XXXX, O. V., Š. XXXX/X, proti odporcom 1/ A. R., K.. X.X.XXXX, Š. R. K., I.. Č.. O. D. E. XXX, X-
X, XXXXX, O., Š.V. a 2/ mal. J. S. K.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že odporca v 1. rade A. R., K.. X.X.XXXX, Š. R. K., je otcom mal. J. S. K.. X.XX.XXXX
z matky S. S.B. K.. X.XX.XXXX.

Z v e r u j e mal. J. do osobnej starostlivosti matky.

Odporca v 1. rade sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. J. sumou 100,- eur mesačne počnúc
dňom 5.12.2010, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci
vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery.

Dlžné výživné za obdobie od 5.12.2010 do 31.5.2014 v sume 4.200,- eur sa odporca v 1. rade z a v ä

z u j e zaplatiť k rukám matky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur na účet Okresného súdu Poprad do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 30.4.2013 žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. J. S. K..
X.XX.XXXX. Zároveň navrhla zveriť mal. J. do jej osobnej starostlivosti a odporcovi v 1. rade navrhla

uložiť povinnosť platiť výživné v sume 100,-- eur mesačne od 5.12.2010.

Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila v lete roku 2007 prostredníctvom internetu. V tom
čase odporca v 1. rade žil vo B.. Intímne spolu začali žiť po asi troch týždňoch známosti. Skutočnosť,
že je tehotná, zistila po asi dvoch mesiacoch, keď už ukončili známosť. Po určitom čase opäť začala
žiť s odporcom v 1. rade, chceli sa aj zosobášiť, k čomu však nedošlo. V októbri 2008 odišla z B. do
V.. Odporca v 1. rade navštívil mal. J. raz, vo februári 2010. Výživné jej poslal naposledy v roku 2009.

Po dátume 5.12.2010 už žiadne výživné na mal. J. neposlal. Navrhovateľka poukázala na výdavky u
mal. J., ktorý navštevuje materskú školu a tiež na skutočnosť, že je nezamestnaná a poberá iba dávku
v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok.Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení potvrdil, že udržiaval partnerský vzťah s navrhovateľkou,
a že jeho otcovstvo k mal. J., ktorý sa narodil z tohto vzťahu, za žiadnych okolností nesmie byť
spochybňované. Súhlasil so zverením mal. J. do starostlivosti matky a uviedol, že v súčasnosti žije v

Š. nelegálne, je bez práce a vlastného domu, avšak robí všetko preto, aby svoj pobyt v Š. zlegalizoval.
Chce si nájsť prácu a platiť výživné na mal. J..

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na vyjadrenie odporcu v
1. rade, z ktorého vyplýva, že nechce, aby jeho otcovstvo bolo spochybňované. Mal. J. navrhol zveriť do

starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho výchovu a výživné navrhol určiť v sume 100,-- eur mesačne,
ktoré považuje za primerané potrebám dieťaťa v predškolskom veku.

Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu rodného listu, potvrdenia o
osobných a majetkových pomeroch navrhovateľky, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka od leta 2007 udržiavala známosť s odporcom v 1. rade a táto známosť mala aj intímny
charakter, čo potvrdila navrhovateľka, ako aj odporca v 1. rade. Účastníci konania prerušili známosť
potom, čo bola navrhovateľka v druhom mesiaci tehotenstva, avšak po asi troch mesiacoch opätovne
začali žiť spolu, a to až do októbra 2008. Mal. J. sa narodil dňa 5.12.2008. Vzhľadom k tomu, že
odporcovi v 1. rade skončilo povolenie na pobyt v Y., odišiel do Š. a odvtedy udržiava s navrhovateľkou

iba telefonický kontakt. Výživné na mal. J. platil naposledy v roku 2009 a celkovo prispel na jeho výživu
sumou 650,-- eur.

Z vyjadrenia odporcu v 1. rade vyplýva, že zatiaľ nemá zlegalizovaný pobyt v Š. a nemá ani žiaden
oficiálny príjem. Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 117,-- eur mesačne, aktivačný

príspevok v sume 60,-- eur mesačne a rodinné prídavky v sume 23,10 eur mesačne. S mal. J. býva u
svojho otca. Mal. J. navštevuje materskú školu.

Podľa § 94, ods. 1, Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94, ods. 2, Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

V prejednávanej veci navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že odporca v 1. rade je biologickým otcom
mal. J.. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom v 1. rade udržiavala známosť intímneho charakteru od
leta 2007 a časť z tohto obdobia od júla 2008 do októbra 2008 aj žili v spoločnej domácnosti. Odporca
v písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou a zároveň uviedol, že
jeho otcovstvo k mal. J. nesmie byť za žiadnych okolností spochybňované. V konaní neboli zistené

žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu v 1. rade a s prihliadnutím aj na zhodné tvrdenia
účastníkov konania súd určil, že odporca v 1. rade je otcom mal. J..

Podľa § 113, ods. 2, O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 36, ods. 1, Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62, ods. 2, Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75, ods. l, Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeodnarodeniasaomal.J.starámatka,otecsmatkou
udržiava telefonický kontakt. Z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka zabezpečuje mal.

J. riadnu starostlivosť, preto súd zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky.

Pri určení výšky výživného súd v zmysle § 75, ods. 1, Zákona o rodine, musí vychádzať predovšetkým
z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zo zárobkových možností a schopností rodičov. V
konaní bolo preukázané, že navrhovateľka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o mal. J., je nezamestnaná

a jej príjem tvorí iba dávka
v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok a rodinné prídavky. Mal. J. je v predškolskom veku, navštevuje
materskú školu, kde matka platí iba stravné z dôvodu, že je nezamestnaná. U odporcu v 1. rade
nebol preukázaný žiaden oficiálny príjem, pretože aj z jeho vyjadrenia vyplýva, že svoj pobyt v Š. ešte
nezlegalizoval a v súčasnosti je bez práce. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich
zákonnou povinnosťou. V zmysle § 62,

ods. 4, Zákona o rodine súd musí prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. V danom prípade starostlivosť o maloletého v celom rozsahu od narodenia zabezpečuje matka,
a teda je nevyhnutné, aby zo strany otca bola plnená aspoň jeho vyživovacia povinnosť, naviac, keď
matka má iba minimálny príjem. Keďže odporca
v 1. rade nemá žiaden preukázateľný príjem, avšak nebolo preukázané, že by u odporcu v 1. rade boli

dané dôvody (napr. zdravotného charakteru), ktoré by ho obmedzovali pri dosahovaní príjmu, súd vzal
do úvahy predovšetkým vek a tomu zodpovedajúce potreby maloletého dieťaťa a aj s prihliadnutím na
obmedzené možnosti matky zabezpečovať výživu maloletého, určil odporcovi výživné v sume 100,-- eur
mesačne. V zmysle § 77, ods. 1, Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. V prejednávanej veci konanie začalo dňom 30.4.2013,

matka však navrhla určiť výživné od 5.12.2010, a keďže nebolo preukázané, že by po tomto dátume
odporca v 1. rade prispieval na výživu mal. J., súd určil odporcovi v 1. rade povinnosť platiť výživné od
5.12.2010.

Keďže od 5.12.2010 si otec vyživovaciu povinnosť k mal. J. neplnil, vznikol mu dlh na výživnom

k 31.5.2014 v sume 4.200,-- eur (42 mesiacov po 100,-- eur). S prihliadnutím na skutočnosť, že v
súčasnom období otec nemá žiaden pravidelný príjem, súd v zmysle § 160, ods. 1, O.s.p., určil na
splatenie dlžného výživného lehotu 6 mesiacov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá

tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá
však náhradu trov konania nežiadala.

Navrhovateľke bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. V zmysle
§ 2, ods. 2, Zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, ak je poplatník od poplatku

oslobodený, v závislosti od výsledku konania prechádza poplatková povinnosť na odporcu. Keďže
súd návrhu vyhovel a navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, k zaplateniu
súdneho poplatku súd zaviazal odporcu v 1. rade. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky
9 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané

a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).