Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200023

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Z. M., bytom J. M., E. XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou
JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.11.2013.

Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.11.2013, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa

o priznanie starobného dôchodku podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ si požiadal žiadosťou zo dňa 24. 09. 2013
o priznanie starobného dôchodku od 19. 08. 2010.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch
na dávky, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o
priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, vojak z
povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň,

a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I.
kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku 20. 04. 2002, t.j. pred dňom nadobudnutia

účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.Ak poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. pred 01. 07. 2002 aplikácia §

132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. nie je dotknutá ak zamestnanie vykonávané po vzniku nároku
na starobný dôchodok netrvalo do 31. 12. 2003 a z toho dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 261 ods. 1.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V.
časť zákona č. 100/1988 Zb. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani
žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti

zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia,
na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb., nezaniká uplynutím času.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka
policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.

Z obsahu spisového materiálu, najmä z oznámenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave č. SPOU-

OSZ-33.550-13/2013-VZ zo dňa 17. 09. 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 04. 1999 priznaný
výsluhový príspevok. Od 01. 07. 2002 sa výsluhový príspevok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z.
považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 10. 10. 1966 do 26. 09. 1968 v I. kategórii funkcií
a doba služobného pomeru príslušníka PZ od 02. 03. 1972 do 31. 03. 1999 v I. kategórii funkcií.

Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedol, že od 01. 04.
1999 bol uvoľnený zo služobného pomeru na základe vlastnej žiadosti a bol mu priznaný výsluhový
príspevok od 01. 04. 1999. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa komplexne riešila
problematika sociálneho zabezpečenia policajtov.

Podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až

§ 122 zákona č. 410/1991 Zb., tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili do účinnosti.

Keďže navrhovateľ si požaduje dôchodkovú dávku až do 19. 08. 2013, je vylúčené, aby sa používali
pri posudzovaní ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., ktorý už v čase podania jeho žiadosti neplatil.
Taktiež nesúhlasí s tým, že na rozhodnutie o jeho žiadosti je príslušný odbor sociálneho zabezpečenia

Ministerstva vnútra SR. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že poistné bolo odvádzané počas trvania
služobného pomeru, aj predchádzajúceho pracovného pomeru národnou poisťovňu a následne
sociálnou poisťovňou, pričom toto poistné nebolo odvádzané na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.
Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 01. 2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako

vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že ak navrhovateľ namieta nehodnotenie niektorých období
zamestnania a základnej vojenskej služby, sociálna poisťovňa nie je o tom kompetentná rozhodovať,
pretože dôchodok bol priznaný a je vyplácaný osobitným útvarom Ministerstva vnútra SR, ktorý je
zároveň kompetentný na zhodnotenie všetkých dôb získaných pre nárok na starobný dôchodok.Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch, ktoré
uviedol, v písomnom opravnom prostriedku. K veci uviedol, že bol uvoľnený z polície zo zdravotných
dôvodov. Mal problémy so srdcom, ktoré stále pretrvávajú. Po prepustení z polície mu zdravotný stav

nedovoľoval vykonávať žiadne zamestnanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie.

Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na tú
skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988
Zb. a o návrhu navrhovateľa nie je kompetentná rozhodovať sociálna poisťovňa.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru,

že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 721/2004 Z. z., v
konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01. 01.
2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia vzniká dňom

splnenia podmienok stanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú
pokiaľ ide o príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra orgán príslušného ministerstva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na

výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný od 01. 04. 1999 podľa zákona č. 73/1988 Zb. Od 01. 07.
2002 sa výsluhový príspevok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov, považuje za výsluhový dôchodok. Výsluhový príspevok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný, sa
naďalej považuje iba za výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok podľa § 26 a nasledujúce zákona č.
114/1998 Z. z. ani podľa § 38 a nasledujúce, zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol. Ustanovenie

§ 26a zákona č. 100/1988 Zb. s účinnosťou od 01. 07. 1999 upravuje podmienky nároku na pomerný
starobnýdôchodokpolicajtaaboloprijatévnadväznostiod01.07.2003,vzhľadomnazákonč.328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Jeho použitie je možné v prípade, ak policajt mal
priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. alebo mu nárok na výsluhovú dávku
nevznikol. Nie je možné jeho použitie v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti

zákona č. 100/1988 Zb. O dávkach dôchodkového zabezpečenia policajtov rozhoduje príslušný orgán
Ministerstva vnútra SR.

Z pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, súd zistil, že
navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998
Z. z. od 01. 04. 1999 v sume 12.623,-Sk. Tento sa od 01. 07. 2002 podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. o

sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Keďže navrhovateľ získal
najmenej 25 rokov zamestnania a v službe najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok
na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
dovŕšením 55 rokov veku 20. 04. 2002, t.j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. a o tejto dávke
v zmysle § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov rozhoduje odbor

sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinný pred 01. 01. 2004, bol všeobecným predpisom
sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na policajtov. Až od 01. 07. 2002 došlo k čiastočnému
vylúčeniu policajtov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, a to na účely výsluhového

zabezpečenia, ale iba za dobu ich služby v policajnom zbore.

V súlade s ustanovením § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v konaniach o zmene sumy dávky za
obdobie pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Keďže výsluhový dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR a
odporkyňa nikdy nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani
nevypláca, nie je daná právomoc rozhodnúť ani za ďalšie doby zamestnania. Rozhodnúť o nároku na

starobný dôchodok je daná právomoc útvarom Ministerstva vnútra SR.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd
sa stotožnil so závermi správneho orgánu, a preto rozhodnutie zo dňa 11.11.2013 ako vecne správne
potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.

Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.