Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010014
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5814010014.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov
JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného H. X. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 6T 11/2014, na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2015 v Bratislave, o
dovolaní, ktoré podal obvinený H. X., prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Márie Vevurkovej,

advokátky v Námestove, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 3. februára 2015, sp. zn. 1To 4/2015,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného H. X. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduNámestovoz8.júla2014,sp.zn.6T11/2014,bolobvinenýH.X.uznanýza
vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného

zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v Hruštíne, časť Vaňovka a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 23. augusta 2011 po súčasnosť,
napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o
rodine v platnom znení, ktorej rozsah bol určený predbežnou otázkou a rozsudkom Okresného súdu
Námestovo z 15. februára 2012, č. k. 7P 24/2011-50, v zmysle ktorého mal prispievať na výživu maloletej

dcéry H. E., nar. XX. H. XXXX, sumou 120 Eur mesačne do každého 15- teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky Y. E., nar. XX. A. XXXX, túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnej výške, a
to napriek tomu, že v období od 15. júla 2009 do 7. decembra 2013 podnikal na základe živnostenského
oprávnenia a nezabezpečil si dostatočný príjem na platenie výživného, do 16. decembra 2013 nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v období od 23. júla 2013 do 31. júla 2013 sa zamestnal
v obchodnej spoločnosti Oravabau, s.r.o., pracovný pomer ukončil bez uvedenia dôvodu v skúšobnej

dobe, v dôsledku čoho Y. E. požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie náhradného
výživného, ktoré jej je vyplácané aj v súčasnosti, čím mu vznikol dlh na výživnom voči Y. E. vo výške
4 080 Eur.

Za to bol obvinenému H. X. uložený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona,
§ 37 písm. m/ Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri)

mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený H. X., ktoré zahlásil do zápisnice
o hlavnom pojednávaní okresného súdu po vyhlásení rozsudku. Odvolanie smerovalo proti výrokom o
vine a treste; podané odvolanie bližšie písomne neodôvodnil.Krajský súd v Žiline uznesením z 3. februára 2015, sp. zn. 1To 4/2015, na verejnom zasadnutí podľa §
319 Trestného poriadku odvolanie obvineného H. X. zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 3. februára 2015, sp. zn. 1To 4/2015, podal obvinený H. X.,
prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Márie Vevurkovej, 22. apríla 2015 dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku,
že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený namietal, že verejné zasadnutie na Krajskom súde v Žiline
dňa 3. februára 2015, sp. zn.: 1To 4/2015 bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky a došlo tak k porušeniu § 34 ods. 4 Trestného poriadku, § 293 ods. 8 Trestného
poriadku v jeho neprospech.

Poukázal na to, že písomnou žiadosťou výslovne požiadal Krajský súd v Žiline o odročenie verejného
zasadnutia, čo zdôvodnil tým, že v čase verejného zasadnutia nebude prítomný na Slovensku, ale sa
bude zdržiavať v zahraničí. Napriek tejto žiadosti obvineného o odročenie verejného zasadnutia odvolací
súd verejné zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti, a tým porušil okrem iného právo obvineného

na spravodlivý súdny proces. Obvinený pritom účasť na verejnom zasadnutí dňa 3. februára 2015
neodmietol a ani nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Obvinený je
toho názoru, že neexistovala prekážka, ktorá by odvolaciemu súdu bránila odročiť pojednávanie na iný
termín aj s náležitým poučením. Svoju neúčasť na verejnom zasadnutí zo závažných dôvodov riadne
ospravedlnil.

V dôvodoch podaného dovolania obvinený ďalej poukázal v súlade s ust. § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona na účinnú ľútosť, na základe ktorej trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr,
než sa súd odobral na záverečnú poradu. V tejto súvislosti uviedol, že tým, že odvolací súd vykonal

verejné zasadnutie o odvolaní obvineného voči rozsudku súdu prvého stupňa v jeho neprítomnosti, bola
obvinenému zmarená možnosť využitia inštitútu účinnej ľútosti, nakoľko obvinený nepredpokladal a ani
nemohol predpokladať vzhľadom na poučenie v predvolaní na verejné zasadnutie na deň 3. februára
2015,žebyodvolacísúdmoholverejnézasadnutievykonaťvjehoneprítomnostiazároveňajrozhodnúť.

Obvinený uviedol, že svoju povinnosť zaplatiť výživné mienil splniť ešte pred tým, než sa odvolací súd
odobral na záverečnú poradu. Nakoľko sa však nachádzal v zahraničí a zároveň písomne požiadal
odvolací súd o odročenie verejného zasadnutia, bol v presvedčení, že ak si túto svoju povinnosť splní
po príchode na Slovensko a zároveň tak učiní skôr, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu,
trestnosť trestného činu obvineného zanikne (§ 86 ods. 1 Trestného zákona). Obvinený uviedol, že svoju

povinnosť zaplatiť výživné splnil dňa 27. februára 2015 po návrate na Slovensko, keď prostredníctvom
poštovej poukážky zaplatil Y. E. výživné za obdobie od 23. augusta 2011 do 27. februára 2015 v sume
5 160 Eur.

Obvinený vytkol odvolaciemu súdu, že predvolanie na verejné zasadnutie neobsahovalo, resp. nijako

nešpecifikovalo, aké je to „dostatočné ospravedlnenie“, nekonkretizovalo relevantné dôvody, pre ktoré
súd môže verejné zasadnutie odročiť a namietol taktiež, že predvolanie na verejné zasadnutie
neobsahovalo poučenie o tom, že súd môže verejné zasadnutie v prípade, že sa naň obvinený „bez
dostatočného ospravedlnenia“ nedostaví, vykonať aj v jeho neprítomnosti. Predvolanie preto nie je
možné považovať za predvolanie, ktoré by riadnym spôsobom obvineného upozornilo na možnosť

vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obvinený sa riadil pokynmi a poučením na
predvolaní, v ktorom sa nikde neuvádzalo, že by súd mohol verejné zasadnutie vykonať a rozhodnúť
v jeho neprítomnosti.

Obvinený zdôraznil, že pod ťarchou hrozby straty možnosti zárobku požiadal odvolací súd o odročenie

verejného zasadnutia, nakoľko má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej H. E., nar. XX. H. XXXX
aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom X. X., nar. X. G. XXXX a Q. X., nar. X.
K. XXXX.Vzhľadom k uvedenému obvinený namietal konanie na odvolacom súde, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu, ktorým odvolací súd zamietol jeho odvolanie, nakoľko odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obvineného a konal bez splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 8

Trestného poriadku. Bola preto podľa jeho názoru narušená zásada kontradiktórnosti konania, zásada
rovnosti strán a právo obvineného byť prítomný pri prejednávaní jeho veci. Odvolací súd konal v rozpore
so zákonom, v rozpore s procesnými ustanoveniami zaručujúcimi obhajobu obvineného a v rozpore s
článkom 17 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v
neprospech obvineného v ust. § 34 ods. 4 Trestného poriadku, v ust. § 293 ods. 8 Trestného poriadku
a dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec prikázal odvolaciemu súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo, ktorá považuje dovolanie

obvineného za nedôvodné, pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d/
Trestného poriadku a podľa jej názoru je potrebné dovolanie postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku odmietnuť.

Pokiaľ ide o dôvody uvádzané v dovolaní, poukázala na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu,

ktorý sa dostatočne vysporiadal s otázkou ospravedlnenia obvineného, ktorý hodnoverným spôsobom
neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí.

Uviedla, že odvolací súd určil termín verejného zasadnutia na 8. júla 2014, predvolanie bolo obvinenému
doručené 19. januára 2015 a v deň konania verejného zasadnutia bolo odvolaciemu súdu doručené

podanie označené ako „žiadosť o odročenie“ z dôvodu, že obvinený je pracovne odcestovaný v
zahraničí.

Podľa názoru prokurátorky boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia odvolacím
súdom bez prítomnosti obvineného. Nešlo o prípad, kde by verejné zasadnutie nemohlo byť vykonané

v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 6, ods. 9 Trestného poriadku).

Prokurátorka uznesenie odvolacieho súdu považuje za zákonné a správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) síce primárne zistil, že

dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§
369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods.
1, ods. 3 Trestného poriadku) a za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny
opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku); dospel však k záveru, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, pretože je

zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku.

Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj
vtedy,akmuupovedomenieoverejnomzasadnutíboloriadneavčasdoručenéabolpoučenýomožnosti
konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5

Trestného poriadku.

Podľa § 293 ods. 6 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať,
ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, za ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku tvrdil, že sa
verejné zasadnutie v konaní pred odvolacím súdom konalo v jeho neprítomnosti napriek tomu, že neboli
na to splnené zákonné podmienky.

Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či konaním pred odvolacím súdom, ktoré vyústilo do

dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline, a to prerokovaním veci odvolacím súdom
na verejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného, nedošlo k porušeniu jeho ústavne garantovaného
práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd;je treba však jednoznačne konštatovať, že odvolací súd nepochybil, keď vykonal verejné zasadnutie 3.
februára 2015 v neprítomnosti obvineného.

Ustanovenie§293Trestnéhoporiadkuupravujeprítomnosťobvinenéhonaverejnomzasadnutí.Nutnosť
jehoúčastijepotrebnéposudzovaťpodľatoho,čisúdpodľa§292ods.1Trestnéhoporiadkuobvineného
na verejné zasadnutie predvolal, alebo či ho len o verejnom zasadnutí upovedomil. Vychádzajúc zo
zákonnej úpravy možno konštatovať, že predvolanie obvineného na verejné zasadnutie prichádza do
úvahy v prípade nevyhnutnosti jeho osobnej účasti na verejnom zasadnutí a v ostatných prípadoch

argumentum a contrario sa obvinený o účasti na verejnom zasadnutí len upovedomí (§ 292 ods. 1 prvá
veta Trestný poriadok).

Obvineného súd na verejné zasadnutie spravidla predvoláva vtedy, keď považuje za nevyhnutné ho
vypočuť, vyzvať k vyjadreniu k dôkazu vykonanému na tomto verejnom zasadnutí, alebo ho požiadať o
bližšie vysvetlenie jeho odvolania. V ostatných prípadoch, keď osobná účasť obvineného na verejnom

zasadnutí odvolacieho súdu nie je nutná, sa obvinený o verejnom zasadnutí len upovedomí, a to ako
osoba,ktorásvojimnávrhomdalanaverejnézasadnutiepodnet,resp.akoosoba,ktorámôžebyťpriamo
dotknutá rozhodnutím.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Námestovo po vykonaní dokazovania 8. júla 2014 pod. sp.

zn. 6T 11/2014, rozhodol rozsudkom, proti ktorému obvinený do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.
l. 209) zahlásil odvolanie, ktoré bližšie neodôvodnil. Predseda senátu krajského súdu dňa 15. januára
2015 (č. l. 223) určil termín konania verejného zasadnutia na 3. februára 2015 o 9.30 hod. Obvinený H.
X. bol o verejnom zasadnutí upovedomený, čo preukazuje upovedomenie o verejnom zasadnutí (č. l.
224) a rovnako aj úprava predsedu senátu odvolacieho súdu (č. l. 223 spisu). Upovedomenie o konaní

verejného zasadnutia bolo obvinenému doručené dňa 19. januára 2015, čo potvrdil vlastnoručným
podpisom na doručenke (č. l. 223). Dôvod na predvolanie obvineného odvolacím súdom nebol, pretože
v konaní pred súdom prvého stupňa sa priznal k neplneniu si vyživovacej povinnosti (č. l. 207 spisu) a po
vyhlásení rozsudku, podal odvolanie, ktoré dodatočne neodôvodnil, ani nedeklaroval, že má v úmysle
dlžné výživné uhradiť.

Z predloženého spisového materiálu teda vyplýva, že obvinený bol riadne a včas upovedomený
na verejné zasadnutie konané 3. februára 2015 a poučený v zmysle § 293 ods. 5 Trestného
poriadku o možnosti konať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného (č. l. 224 spisu - prvá veta
upovedomenia),pričomnebolisplnenéanipodmienkyprepostuppodľa§293ods.6Trestnéhoporiadku.

Podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho
prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Obvinený dňa 2. februára 2015 (č. l. 229), t. j. deň pred konaním verejného zasadnutia, zaslal poštou
list s prípisom, v ktorom žiadal o ospravedlnenie neúčasti na verejnom zasadnutí a zároveň požiadal
o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu práce v zahraničí, pričom uvedené nijakým spôsobom
nepreukázal (č. l. 228 spisu). Ani v tomto liste neavizoval uhradenie dlhu na výživnom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obvinený neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí z dôvodu práce v zahraničí hodnoverným spôsobom, a to nielen pokiaľ ide o akékoľvek
predloženie (zdokladovanie) pracovnej zmluvy, resp. dohody a jej špecifikácie, ale ani pokiaľ ide
o včasné ospravedlnenie. Hodnovernosť ospravedlnenia vyžaduje aj neodkladnosť jeho oznámenia
potom, ako sa obvinený o dôvode, ktorý mu zabráni v účasti na verejnom zasadnutí, dozvedel.

Ospravedlnenie obvineného o neúčasti na verejnom zasadnutí bolo doručené poštou v deň konania
verejného zasadnutia pred jeho začatím, hoci o skutočnosti, že vykonáva prácu v zahraničí, musel
vedieť skôr. Nič obvinenému nebránilo, aby trestnú kanceláriu (resp. Krajský súd v Žiline) telefonicky
kontaktoval podstatne skôr (ihneď ako vedel, že pôjde do zahraničia) a ospravedlnil tak svoju neúčasť na
verejnom zasadnutí včas. Sám totiž inicioval odvolacie konanie a ak mal záujem osobne sa verejného

zasadnutiazúčastniť,prípadnevyužiťajinštitútúčinnejľútosti,bolojehopovinnosťousodvolacímsúdom
komunikovať včas. O termíne konania verejného zasadnutia vedel už od 19. januára 2015 (č. l. 223
spisu).Je preto zrejmé, že obvinenému bolo riadne a včas upovedomenie na verejné zasadnutie doručené
a bol aj správne poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, čím boli
splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 5 Trestný

poriadok), pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ani hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8
Trestného poriadku). Krajský súd v Žiline preto správne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obvineného a jeho odvolanie proti rozsudku podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Preto najvyšší
súd konštatoval, že nie je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.